Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vývinové tendencie spisovnej slovenčiny
Dátum pridania: | 25.04.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Efgenezz | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 733 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 18.5 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 30m 50s |
Pomalé čítanie: | 46m 15s |
Štatistickými výskumami sa zistilo, že v dennej tlači je približne každé šieste slovo cudzie alebo internacionálne – do toho sú zarátané aj všetky vlastné mená.
5.2.1 Kalkovanie v slovenčine
Slová z cudzích jazykov sa do slovnej zásoby preberajú buď v pôvodnej, cudzej podobe, alebo sa prekladajú. Keď sa doslovne prekladá, hovoríme o kalkovaní a to, čo vznikne má potom názov kalk. Ten môže byť sémantický alebo slovotvorný, čiže tie v pravom zmysle.
Kalkovanie je v súčasnej slovenčine veľmi produktívny spôsob preberania slov. Veľa kalkov vzniká v terminológií počítačov preberaním z angličtiny: otvorený systém (open systém), počítačová sieť (computer network), čakacia doba (waiting time),… Veľa podobných kalkov vzniká preberaním z nemčiny, ale samozrejme aj z ostatných jazykov. Kalkovanie pravdepodobne aj v budúcnosti bude pôsobiť v našom jazykovom systéme
Je celkom priorodzené, že kalkovanie vzniká pi rýchlom procese práce, pri stretaní sa našich odborníkov s novými termínmi, ktoré sú u nás neznáme. Tento spôsob transformovania cudzích slov do slovenčiny je nevyhnutný, hoci z jazykovedného hľadiska nie celkom presný.
Okrem toho sa v slovenčine vyskytli a asi aj budú vyskytovať malopropizmy (slová nevhodné použité, pretože ich používateľ nepozná dobre ich význam a etymológiu). Keď sa cudzie slová preberajú do slovenčiny, podrobujú sa väčšej či menšej asimilácií – prispôsobujú sa. No také slová, ktoré sa prebrali z cudzieho jazyka a používajú sa bezo zmeny, i keď existujú domáce ekvivalenty, sa nazývajú barbarizmy: cirka (asi), kontrakt (zmluva), pardon (prepáčte),…Opäť to však nie je celkom jednoznačné, kedy ide o barbarizmy. Existuje totiž téza, že barbarizmy sa môžu stať synonymami, ktoré sa potom môžu použiť ako spestrenie komunikátov. Veď nikomu nie je príjemné, keď sa jeden výraz v dlhšom texte niekoľkokrát opakuje, na to slúžia synonymá, čiže aj tie barbarizmy, ktoré takto nadobúdajú význam v našom jazykovom systéme.
Slovenský spisovný jazyk je na roky relatívne veľmi mladý, vznikal a vývíja sa v strednej Európe, obkľúčený piatimi cudzími jazykmi (i keď minimálne s tromi sme mali spoločné štátne zriadenie). A navyše za zložitých spoločenských podmienok. Dnešný prudký prerod slovenskej spoločnosti a súčasne obrovský rozmach vedy a techniky, kladú naň vysoké požiadavky. Ak teda do nášho jazyka v priebehu tisícročia, ale najmä počas niekoľkých posledných desaťročí vniklo nad očakávanie mnoho neslovenských slov, to nemôžeme kvalifikovať negatívne a klásť nevyhnutnému používaniu cudzích, najmä internacionálnych slov, prekážky.