Jazyková časť

1.Komunikácia, jej podstata a druhy komunikácie
Komunikácia – výmena informácií medzi podávateľom (expedientom) a prijímateľom (percipientom) v istej komunik. situácii.
Dôvody poškodenia vysielacej informácií
- zlá artikulácia (výslovnosť)
- zlá intenzita hlasu
- zle tempo reči
- zlá komunikačná atmosféra
- iný jazykový kód

Druhy komunikácie
- verbálna (ústna)
- neverbálna (písomná)
- nonverbálna (gestika, proxemika, mimika, haptika...)

2. Jazykové štýly a ich využitie
Štýl – cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s pohľadom na funkciu a situáciu prejavu (slúžia na napísanie prejavu, pričom ovplyvňujú jeho konečný vzhľad.
Štylistika - jazyková rovina zaoberajúca sa jazykovými prostriedkami (slová, slovné spojenie, vety), ktoré sú najvhodnejšie z hľadiska danej jazykovej komunikácie.

Jazykový štýl:
1.Hovorový - verejný(väčšinou ústne), výber a počúvanie nárečových slangových, nespisovných a citovo zafarbených slov
2.Umelecký – využíva zmenu slovosledu, obrazné vyjadrovanie, hrubé a nespisovné slová, básnické slová, zdrobneniny, personifikáciu
3.Administratívny – (úradný, kancelársky), vyberá odborné slová, trpné príčastie, druhotné predložky a neosobné vyjadrovanie. Realizuje sa písomne (vecnosť, stručnosť, prehľadnosť)
4.Odborný – (náučný, vedecký), využíva odborné termíny, abstraktné pojmy a zložité vetné konštrukcie
5.Publicistický – (novinársky), využíva trpné príčastie, módne slová, ošúchané výrazy – klišé, vymenúvanie postojov, názorov, zámerov
6.Rečnícky – nepoužíva málo známe a cudzie výrazy, nezaobíde sa bez oslovenia, využíva častice, citoslovcia, obrazné vyjadrovanie, antonymá

3. Slohové útvary a slohové postupy
Slohový postup – spôsob usporiadania jazykových prostriedkov, vyberáme a spájame ich tak, aby sme vytvorili slohový útvar
1.Informačný – vyberá a usporadúva fakty a údaje
2.Výkladový – vyberá a usporadúva podstatu a vzťahy medzi javmi
3.Opisný – vyberá a usporadúva znaky a vlastnosti osôb, predmetov, činnosti
4.Rozprávací – zachytáva jedinečný príbeh, kt. predstavuje časovo a príčinne späté dejové pásmo
Obsahuje dejové časti - úvod, jadro, záver

Slohový útvar – je ucelený a ukončený jazykový útvar, kt. vzniká výberom jazykových prostriedkov a ich usporadúvaním
1.Informačný – správa, oznámenie, žiadosť, objednávka, poznávka...
2.Výkladový – výklad, úvaha, výťah...
3.Opisný – opis umeleckého diela, pracovného postupu, osoby (charakteristika), prírody...
4.Rozprávací – rozprávanie príbehu, poviedka, novela, bájka, román, reprodukcia...

4. Lexikológia
- náuka o slove, slovnej zásobe
- skúma slovo a slovnú zásobu a jej obohacovanie
Slovo – ustálená skupina hlások (písmen), kt. niečo pomenúva alebo označuje – má lexikálny význam. Každé slovo má sematický a gramatický význam (formu)
Sematický – pojem, pomenovanie (meno), objekt

1.Synonymá – krásny, pekný...
2.Homonymá – koruna - strom, koruna – zub
3.Antonymá – teplo – zima

Slová podľa významu – jednovýznamové (pes)
- viacvýznamové (ľudská hlava)
Viacslovné pomenovanie – združené pomenovanie (plniace pero – pero)
- ustálené spojenie (sadnúť na lep – dať sa oklamať)

5.Frazeologizmy
- ustálené slovné spojenie najmenej 2 slov, kt. má istý premenný význam (Mať maslo na hlave – nebyť bez viny)

Delíme na: ľudové – porekadlá, príslovia, pranostiky....
intelektuálne – sú prevzaté cez vzdelanie, hlavne z latinčiny
Poznáme aj: eurofizmy (gordický uzol, Achillova päta, vziať nohy na plecia)
umelecké (metafory)

6.Systém slovnej zásoby, štylistické využitie
Slovná zásoba – súhrn všetkých slov, kt. existujú v danom jazyku
- je zachytená v slovníkoch
- náuka o lexikológii

Delíme na: základné – najčastejšie používanie slová v SJ, tvorí jú 1000-1500 slov, najčastejšie slová byť, a, s, človek, deň, čas, celý....
individuálne – zásoba človeka, kt. využíva: aktívna , pasívna

Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby
Vyšší štýl (knižný) – poetizmy, termíny, cudzie slová, neologizmy, archaizmy
Stredný štýl (štandard) – žargón, slang, argot, profesionalizmy, vulgarizmy, dialektizmy
Nižší štýl –

Poetizmy – básnické slová
Archaizmy – v súčasnosti iné slová ich nahradili (učbár)
Neologizmy – nové slová – cudzie a domáce (pomenúvajú javy, veci, s kt. sa dnes nestretneme)
Profesionalizmy – hovorové výrazy v pracovnom styku (písomka)
Slang – nespisovný jazyk (prachy)
Vulgarizmy - neslušné slová (sopeľ)
Dialektizmy – vyskytujú sa v jednotlivých nárečiach (šumný)
Argot – tajný jazyk niektorých sociálnych skupín
Žargón – tajný jazyk určitej skupiny, kt. chce utajiť obsah svojho prejavu

Etymológia – veda skúmajúca pôvod slova
Pojem – základnou formou ľudského myslenia je odrazom všeobecných a podstatných vlastnosti predmetov a javov skutočnosti. Obsahom pojmu je výpočet jeho vlastností.
Definícia – je odpoveď na otázku, čo je to?

7.Spôsoby tvorenia slov v slovenčine
Tvorenie slov- jedna z foriem obohacovania slovnej zásoby
1. odvodzovaním – najčastejší spôsob tvorenia slov
Odvodené slovo (OS) zo základového slova je tvorené (ZS)
ZS – ryba, OS – rybník
Každé OS musí mať význam a formu, existujú nám tzv. slovotvorné prípony
Systémová postupnosť pri odvodzovaní
a) slovotvorný základ (SZ) – tá časť odvodeného slova, kt. sa zhoduje so základovým slovom
- môže byť – neodvodené slová – pekný, dom, pes
- odvodené slová – dokončiť
- zložené slová – veľkomesto, zemeguľa
- predložkové spojenia – predponami (na zemi)
- príponami (číta-nie)
- bezpríponové tvorenie (vystúpiť, výstup)
b) slovotvorný formát (SF) – sufix, prefix (ryba – rybník – rybníček....)

2. Skladaním – nové slovo vzniká z 2 slovotvorných základov (zemeguľa, vodovod)
- k nepravým zloženým slovám patria, tzv. zrazeniny (vznikli spojením 2 tvarov bez spájacej morfémy o - hybridné zloženiny (sú v odbornom jazyku a jedna časť je z cudzieho jazyka – vodoinštalácia)
- zložené slová spojené cez spojovník -e, -o, (česko-slovenský, Rakúsko-Uhorsko)

3. Skracovaním – ide o snahu a úsporné ekonomické vyjadrovanie
a) skratky – sú v písomnom prejave, pri čítaní textu sa ale vyslovujú ako celé slová, píše sa za
nimi bodka (j.č.)
b) iniciály – vznikajú mechanický s prvých začiatočných písmen združeného pomenovania (SR,
OSN...)
c) značkové slová – vznikajú zo začiatočných písmen alebo slabík združeného pomenovania
(Tanzania, Čedok... skloňujú sa)
d) značky – nepíše sa za nimi bodka (al, CO2...)

4. Univerbizácia a multiverbizácia
Univerbizácia - ide tu o skracovanie viacslovných spojení na jednoslovné spojenie
- tieto slová sú štylistický príznakové
- zahrňujeme ich do hovorového štýlu
- sú považované za spisovné hovorové výrazy (min. voda – minerálka)
Multiverbizácia – z jednoslovného spojenia sa vytvára viacslovné spojenie, pričom má odlišný špecifický význam
- vytvára sa v odbornom štýle (orať – vykonať hlbokú brázdu)

8. Opisný slohový postup, opis a charakteristika, druhy opisu
Opis – funkciou je, čo najpresnejšie a najvýstižnejšie vyjadriť slovami pozorovaný predmet alebo jav.
Druhy opisu – jednoduchý (opis pracovného postupu – stretneme sa s ním vo forme návodu na použitie alevo zhotovenie niečoho, používame druhú os., pl., rozk. sp. alebo 1.os., pl., ozn. sp., musíme dodržiavať osobu a logickú následnosť)
- odborný (na rozdiel od opisu prác. postupu tu musíme vysvetliť aj vzájomnú súvislosť jednotlivých časti a ich funkcie, používame odborné slová)
- umelecký (umelecké jazykové prostriedky, využíva sa v umelec. lit. na výstih prostredia a prírody, počasia...)
Delenie – dynamický a statický

Kompozícia opisu – 1. na začiatku si musíme vytvoriť kompozičný plán, 3 základné zásady:
a)postupovať od ostatného k všeobecnému
b)postupujeme zhora nadol
c)zľava doprava
Štylizácia opisu – najčastejšie využívame tieto slov. druhy – príd, m, sloveso, príslovky spôsobu a príčiny

Charakteristika (druh)
- je to druh opisu zameraný na telesné. duševné, pohybové a citové vlastnosti človeka.

3 delenia – vnútorná, vonkajšia
- priama, nepriama
- individuálna, skupinová, autocharakteristika

Vnútorná ch. – ide o výpis vnútorných vlastností (dobrý, ľudský, sebecký...)
Vonkajšia ch. – ide o výpis vonkajších znakov a čŕt (hraje futbal, lebo sa zaujíma o šport...)
Priama ch. – priame vymenovanie charakteristických vlastnosti človeka
Nepriama ch. – nájdeme ju v umeleckej lit. (o povahe človeka sa dozvedáme z jeho konania)
Individuálna ch. – charakterizujeme 1 človeka
Skupinová – charakterizujeme nejakú skupinu, triedu alebo národ
Autocharakteristika – ide o charakteristiku samého seba

Karikatúra (druh)
- ide o zveličovanie niektorých vnútorných alebo vonkajších vlastnosti (zápornej, kladnej)

Povaha – charakter, súhrn znakov vytvárajúcich osobnosť
Temperament – súhrn vlastnosti charakterizujúcich reakciou na vonkajšie podnety

9. Administratívny štýl – žiadosť, životopis, motivačný list
- presnosť, vecnosť, stručnosť
- formálne stránky musia byť úhľadné, čitateľné a presne dodržaný formát

Žiadosť
- je prvý kontakt s potenciálnym zamestnávateľom, v ktorom reagujete na ním ponúknuté pracovné miesto.
- do záhlavia listu napíšte meno, priezvisko, adresu, telefón a prípadne e-mailovú adresu
- do prvého horného rohu listu napíšte názov a adresu zamestnávateľa, miesto a dátum
1. kde ste sa dozvedeli o práci
2. prečo sa o danú pozíciu uchádzate
3. záujem o osobný pohovor + podpis

Životopis
- je dokument, ktorý obsahuje prehľad relevantných pracovných skúseností a vzdelania, je zväčša písaný s cieľom nájsť zamestnanie. Je prvým komunikačným prostriedkom medzi uchádzačom a potenciálnym zamestnávateľom.
- beletrizovaný (opis života od narodenia)
- úradný (Zákonom predpísané formuláre)
- štruktúrovaný (stručne v bodoch)
- europass (Ide o štruktúrovaný životopisu, ktorý sa využíva v iných európskych krajinách)

Motivačný list
- človek má presvedčiť svojho budúceho zamestnávateľa, že je tým najvhodnejším človekom, kandidátom na danú pozíciu. Je obšírnejší ako žiadosť.
1. čo Vás na danej práci zaujalo
2. čo viete ponúknu

10. Morfológia
Skúma – slovné druhy, gramatické kategórie (menné, slovesné), tvary slov

Slovné druhy
- ohybné (5)
- neohybné (5)

- plnovýznamové (6) – syntagmatické
- neplnovýznamové (4) – asyntagmatické

Podstatné mená (substantíva)
- pomenúvajú osoby, zvieratá, veci a javy
- abstraktné, konkrétne
- životné, neživotné
- vlastné, všeobecné
GK – rod (ž., m., str. ) číslo (sg. pl.) pád (N, G, D, A , L, I)
vzor (m. Hrdina, Chlap, Dub, Stroj
ž. Žena, Ulica, Dlaň, Kosť
str. Mesto, Srdce, Dievča, Vysvedčenie
Gazdiná, Kuli, Pani, Mať)

Prídavné mená (adjektíva)
- pomenúvajú vlastnosti osoby, zvierat a vzťahov
- akostné – stupňujú sa (pekný, cudzí)
- vzťahové (pekný, cudzí)
- privlastňovacie (matkin, otcov, páví)
(rod – ž. m. s. / číslo sg. pl. / pád )
(stupňovanie – pravidelne, nepravidelne)

Zámená (pronominá)
- nahrádzajú meno, odkazujú alebo ukazujú meno za meno
- osobné ( základné – ja, ty, on, privlastňovacie – môj, tvoj, náš)
- zvratné (základné – si, sa , seba, privlastňovacie - svoj)
- opytovacie (aká, kto, kde kedy, koľký)
- ukazovacie (ten, tak, vtedy, sem)
- vymedzovacie (ten istý, inde, všetci, každý)
- neurčité (ktosi, voľakde, niekto, niečo)
(skloňujú sa podľa vzoru Môj)

Číslovky (numeráliá)
- určujú počet a množstvo, číselné vzťahy
- základné (urč. – sto, dva, neurč. – veľa, málo)
- skupinové (urč. – dvoje, troje, neurč. – viacero)
- radové (urč. – prvý, tretí, neurč. – niekoľký)
- násobné (urč. – raz, dva razy, dvakrát, dvojnásobný, neurč. – mnoho ráz, mnohonásobný)
- druhové (urč. – jednaký, dvojaký, neurč. – mnohoraký, niekoľkoraký)
(skloňujú sa podľa jeden, nesklonné)

Slovesá (verbá)
- pomenúvajú činnosti, stav a dej
- plnovýznamové (stavové – rásť, činnostné – čítať), neplnovýznamové (môcť, byť, mať)
- určité (určíme GK – sedíš), neurčité (neurčitok, prechodník, činné príčastie prítomné/minulé, trpné
príčastie, slovesné podstatné mená)
- zvratné (snažiť sa), nezvratné (hovoriť)
GK – osoba (1,2,3) číslo (sg, pl) čas (min, bud, prit) spôsob (oznam, rozk, podmien.)
vid (dokonavý – napísal som, nedokonavý – budem písať)
rod (činný – dievča píše list, trpný – kniha je otvorená
tvar (jednoduchý – spievam, zložený – spieval by som)

Príslovky (adverbiá)
- vyjadrujú rozličné okolnosti deja
- miesta
- času
- spôsobu
- príčiny
(stupňovanie – pravidelne, nepravidelne)

Predložky (prepozície)
- vyjadrujú vzťahy medzi slovami, používajú sa v spojení s podst. m, príd. m....
- jednoduché (nad, pod, v)
- zložené (ponad, popod)
- prvotné (len ako predložky na, vo, so)
- druhotné (zastupujú aj iný slov. druh neďaleko)

Vokalizované predložky (k, s, z, v, pred, nad, pod, od – pridáva sa k nim u alebo o)

Spojky (konjukcie)
- spájajú vetné členy a vety
1. priraďovacie
- zlučovacie (a, i , aj, ani)
- stupňovacie (ba, ba aj, nielen – ale aj)
- odporovacie (ale, no, jednako, a predsa)
- vylučovacie (alebo, buď, či)
- dôsledkové (nuž, preto)
- príčinné (veď, však, totiž)
2. Podraďovacie (že. aby, keď, keby, či, lebo...)

Častice (partikuly)
- vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k výpovedi
- uvádzacie (a, ale, i , lebo, nuž, bodaj by, však, azda, aspoň)
- vytyčovacie (iba, až, aj, práve, dokopy, asi, napríklad, božechráň, sotva)

Citoslovcia (interjekcie)
- vyjadrujú city a vôľu, napodobňujú rozmanité zvuky
- vlastné (citové - ach, jaj, och, fuj, ó, vôľové – haló, aha, hej, pá, chi-chi, servus, vitaj...)
- zvukomalebné (bác, prask, klop, hav)

11. Syntax – vetné členy a sklady
Syntax (skladba) – spájaním slov do viet, viet do súvetí a vetnými členmi
Vetné sklady (syntagmy)
1.Prisudzovací - podmet – prísudok (mama = varí)
2.Určovací – nadradený – podradený vetný člen (varí - mäso)
3.Priraďovací – rovnocenné vet. členy (mäso + ryžu)

Vetné členy
Hlavné – podmet (vyjadrený, nevyjadrený – zamlčaný) 2
- prísudok (slovesný, menný) 1
Vedľajšie – predmet (priamy, nepriamy) 3
- príslovkové určenie (miesta, času, spôsobu, príčiny) 4
- prívlastok (zhodný, nezhodný)5
- doplnok (predmetový, podmetový)
- prístavok (voľne vložený do vety)

12. Veta – druhy viet
Veta – gramatický usporiadané spojenie slov, kt. vyjadruje ucelenú myšlienku
Vety podľa obsahu – oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia, želacia, zvolacia
Vety podľa členitosti – jednočlenná (slovesná – Sneží. , neslovesná – Hurá!)
- dvojčlenná (úplná – podmet = prísudok, neúplná – nevyjad. podmet)
Vety podľa zloženia – jednoduchá – (jednočlenná alebo dvojčlenná)
- súvetie (jednoduché alebo zložené)

13. Jednoduchá veta a súvetie
Jednoduchá veta – vyjadruje 1 myšlienku, obsahuje 1 prisudzovací sklad
- holá – len prísudok a podmet (Pes breše)
- rozvitá – aj ďalšie vetné členy (Pes breše na zlodeja)
- s viacnásobným vetným členom (Starká pečie buchty a koláče)

Súvetie – spojenie 2 alebo viacerých viet (2 a viac prisudzovacie sklady), vyjadruje 2 myšlienky
1. jednoduché – má 2 prísudky , 2 myšlienky
a) priraďovacie (vety sú rovnocenné, môžu existovať aj oddelene)
- zlučovacie
- stupňovacie
- odporovacie
- vylučovacie
b) podraďovacie (1 veta je nadradená a druhá podradená), s vedľajšou vetou:
- prísudkovou
- podmetovou
- predmetovou
- príslovkovou
- prívlastkovou
- doplnkovou

14. Publicistický štýl
Publicistický štýl (novinársky, žurnalistický) sa používa v oblastiach publicistiky. Dominuje v ňom spravodajská funkcia, uplatňuje sa v masových informačných prostriedkoch.

Hlavné znaky:
1. Písomnosť – najdôležitejšia časť je titulok = musí upútať
2. Verejnosť – autor sa prispôsobuje všeobecnej vzdelanostnej úrovni čitateľa, využíva odborné termíny, hovorí o problematike odboru.
3. Informatívnosť – používajú sa ukazovacie zámená, menej slovies, priraďovacie súvetia
4. Variabilnosť – nie všetko v novinách je publicistický útvar
5. Aktualizovanosť

Žánre:
- spravodajské – správa, report, referát, reklama, inzerát, interview
- analytické – komentár, recenzia, kritika, diskusia
- beletristické – fejtón, besednica

15. Výkladový slohový postup
Úvaha – žáner stredného až menšieho rozsahu, v ktorom autor na základe všeobecne známych výdobytkov vedy rozvádza osobný postoj k rozličným závažnejším, najmä aktuálnym spoločenským javom. Útvar výkladového slohového postupu
Typy:
- v náučnom štýle (kritika, recenzia)
- v publicistickom štýle (úvodník, komentár)
- v umeleckom štýle, a to v poézii (reflexívna lyrika)
- v próze a dráme (v reči rozprávača i v reči postavy)

Znaky:
1. je písaný didaktickým štýlom
2. postoj autora je objektívny ( 3.osobaj.č., alebo 1.osoba mn.č. )
3. vo výklade prevažuje :
analýza, syntéza (skladanie, zlučovanie), komparácia (porovnávanie), konkretizácia (presné pojmy), aplikácia (preniesť niečo na niečo), generalizácia (zovšeobecnenie), vedecké argumentovanie (dokazovanie), citácie (presné citáty), logické vyjadrovanie, členenie výkladu na úvod, jadro a záver

Úvod - načrtnutie do problematiky, uvedenie do nej
Jadro - rozoberá problematiku, nachádza sa tu objasnenie, vysvetlenie,. . . .
Záver - generalizácia - zovšeobecnenie problematiky

16. Zvuková stránka jazyka – Zákon o rytmickom krátení
Fonetika – je veda, skúmajúca hlásky a správnu artikuláciu hlások
Ortoepia – náuka o správnej výslovnosti
- spodobňovanie (znelostné, neznelostné)
- výslovnosť spoluhlásky v-f
- rytmický zákon (nemôžu po sebe nasledovať 2 dlhé slabiky v slove) – rytmické krátenie
- mäkkosť a tvrdosť spoluhlások
- výslovnosť dvojhlások

17. Gramatická stránka jazyka – pravopis
“Pravidlá slovenského pravopisu” na základe kodifikovanej príručky získavame informácie o správnom písaní tvarov slov, pravidlá interpunkcie, gramatické pravidlá a pravopisný slovník.

18. Prozodické vlastnosti jazyka
Intonácia – súbor prozodických prostriedkov reči, kt. sa prejavujú moulovaním hlasov
Melódia – stúpanie, či klesanie výšky hlasu vo vete, rozoznávame 3 druhy melódie
1.klesavá – je na konci oznam. , žiadac. , želac. a zvolacích viet)
2.stúpavá – je pri zisťovacích vetách a opytovacích (bez opytovacích zámen)
3.polustúpavá – na mieste čiarky alebo medzi vetami
Kvantita – dĺžka, trvanie dlhej samohlásky a dvojhlásky je dvojnásobok trvania krátkej samohlásky
Pauza, prestávka – logické (významové)
- fyziologické (nutnosť sa nadýchnuť )
Tempo reči – závisí od obsahu a funkcie prejavu
Rytmus – je vytvorený striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, kt. vytvára takty
Intenzita hlasu – sila hlasu, znižujeme alebo stupňujeme ňou dynamiku prejavu
Prízvuk - je v spisovnej slovenčine vždy na prvej slabike – vedľajší prízvuk sa vyskytuje vo viacslabičných slovách (píšem) a od hlavného sa líši tým, že je menej výrazný
Vetný prízvuk – mierne zosilnenie koncového slova vo vete
Dôraz – výrazné, intonačné vyzdvihnutie slova, kt. je vo vete významovo najdôležitejšie

19. Spisovná výslovnosť
- každý človek by sa mal vyjadrovať spisovne, štylistický a jazykovo správne, mal by vedieť stručne a vecne vysvetliť problém. Mal by dodržiavať jazykovú kultúru (dodržiavať jazykové pravidlá, kt. sú zakotvené v danej krajine). V styku s úradmi, štát. a inými organizáciami, v médiách, aj na verejnosti (v školách)

20. Spisovný jazyk a nárečia
Spisovný jazyk
1. kodifikácia – A. Bernolák - 1787 (podľa západoslovanského nárečia (trnavské – inteligentnejší)
2. kodifikácia – Ľ. Štúr - 1843 (podľa stredoslovenského nárečia)
3. kodifikácia – M. Hatalom - 1851 (posledné, zmena oprava Štúrovčiny – kodifikovalo sa i, y)

Nárečie – hovorí sa ním len na istom území Slovenska – krajová platnosť
- západoslovenské – tvrdé
- stredoslovenské – melodické
- východoslovenské – mäkké – spišské, abovské, sotácke, šarišské, zemplínske

21. Rečnícky štýl
„Rétorika“ – veda o kultúre a umení hovoriť
História rečníctva siaha do antiky, grécka (Atény) – Platón, Sokrates, Aristoteles. V starovekom Ríme – Cicero (napísal knihu o rečníctve). v histórii Slovenska – Ľ. Štúr

Znaky: verejnosť, sugestívnosť, ústnosť, písomnosť

Rečnícke žánre:
1.agitačné (agitátor – politik – politic. reč, presvedčenie, sudca – súdna reč)
2.náučné (v škole, prednáška)
3.príležitostné (slávnostný prejav, súkromný prejav)

Rečník:
- by mal vedieť, o čom hovorí
- byť úprimný
- aby do témy vložil vlastné presvedčenie
- aby hovoril priamo k veci, pútavo

Rečnícke figúry a trópy
paralela (prirovnanie príkladom z minulosti a súčasnosti)
palarypsa (nechce povedať, ale povie)
hyperbola (zveličovanie)
reč. otázka
parentéza (autorská vsuvka)
voľná citácia

22. Umelecký štýl – reč postáv v próze a dráme
- autorská reč a reč postáv
Dialóg – rozhovor 2 alebo viac postáv
- symetrický (striedanie postáv ABABAB)
- asymetrický (nie je úplné striedanie replík ABBABAAB)

Monológ – príhovor 1 osoby (vnútorný – čo si postava myslí o deji, čo sa udialo)

Replika – prehovor 1 osoby v dialógu

Reč postáv v dráme tvoria repliky jednotlivých postáv.
Reč postáv v próze – priama rečcez odrážky

Využitie priamej reči
Peter sa opýtal: „A určite prídeš?“
„A určite prídeš,“ opýtal sa Peter.
Peter sa opýtal: „A určite prídeš,“ a odišiel.

23. Slovanské jazyky a ich triedenia
Indoeurópske jazyky:
románske – italské – taliančina, angličtina, rumunčina, francúzština
germánske
baltské
keltské – írština, welština
slovanské

Slovanské jazyky
1.západoslovanské – slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina
2.východoslovanské – ukrajinčina, ruština, bieloruština
3.južnoslovanské – bulharčina, chorvátčina, macedónčina, slovinčina, srbčina

24. Spracovanie informácií
Konspekt, osnova, tézy
Konspekt – zoznam podstatného z textu, je to presný zhustený obsah textu, musím dodržať logickú postupnosť, píšeme ho v odsekoch, väčšinou na kartotečné lístky

Tézy – zásadná myšlienka, tvrdenie, poučka. Stručnejšie ako osnova a má tvar ucelenej vety, kt. sa používa väčšinou na vysokých školách pri príprave na skúšku alebo odborných prednáškach

Osnova - najstručnejší a najprehľadnejší záznam obsahu textu. Píšeme ho v bodoch alebo v heslách. Píše sa pred tvorbou textu alebo po jeho prečítaní pre uloženie dôležitých údajov

25. Informácia, informatika, informačné inštitúcie, interview
Informácia – v širšom význame akýkoľvek údaj, správa, oznámenie, poznatok a fakt
- v užšom význame sú to len údaje, kt. sú dôležité pre potrebu užívateľa

Informatika - nový vedný odbor zaoberajúci sa vznikom získavaním, spracúvaním, ukladaním, sprístupnením, odvodzovaním a využitím informácií.

Základné infor. inštitúcie
- knižnica (primárne, sekundárne, terciárne)
- bibliografické inštitúcie
- strediská vedeckých a technických informácií

Interview
- žáner, ktorý sprostredkúva informáciu o fakte,
- spravodajský útvar
- vplyv administratívneho štýlu
-má dialogickú formu, predstavuje nejakú osobnosť, skladá sa z nadtitulku, titulku, stručnej charakteristiky, informácií z odpovedí na otázky

26. Humor a satira
Humor – slúži na pobavenie a veselosti čitateľa (aby sa človek zasmial)
- situačný – vyvolaný situáciou - ak sa vo vážnom rozprávaní vyskytnú humorné situácie
- slovný – vyvolaný prejavom postáv (kocúrkovo, mendík), smiešnosť a žartovnosť (hovorí maďarský aj keď nevie)
- charakterový – vyvolaný charakterom postáv, ale komický pôsobia postavy liter. diela

Satira – ostrý uštipačný výsmech. Umelecké dielo kritizujúce nedostatky, útočiace na nedostatky, chyby dakoho alebo dačoho iróniou, výsmechom a sarkazmom.

27. Teória literatúry – lit. druhy a žánre, umelecké básnické prostriedky
Literatúra – v širšom zmysle, všetky slovesné diela
- v užšom zmysle diela umeleckej povahy
Delíme – vecnú, umeleckú

Literárne druhy - ide o zákl. členenie umeleckej literatúry

Lyrika – znakom viazaná forma reči, verš, nedejovosť, opis, literárny druh, ktorý nemá dej. Sú to zväčša básne a žánre, ktoré vyjadrujú nálady, myšlienky autora. Často sú veršované. Lyrika môže byť osobná. Úvahová, spoločenská, prírodná......

Epika – rozprávanie, dej, udalosti príbehuliterárny druh, ktorý má dej, vystupujú v ňom postavy, sú nositeľmi deja. Epika môže byť neveršovaná, ale i veršovaná. Autor opisuje buď celý život hlavného hrdinu, jeho príhody, dobrodružstvá, alebo len časť z jeho života.

Dráma – dialógy (dialog. forma) literárny druh, ktorý je určený na predvádzanie na javisku – voláme ich aj divadelné hry. Majú epický príbeh ktorý sa v nich rozvíja, nie je tam rozprávač príbehu. Dej prebieha prostredníctvom konania postáv a ich jazykových prehovorov. Často sa tam vyskytujú dialógy, ale i monológy. Divadelné hry sa členia na výstupy a dejstvá.

Literárne žánre – súhrnné označenia takej množiny liter. diel, kt. majú iste spoločné liter. znaky
- lyrické – balada, óda, sonet, hymna, báseň, pieseň
- epické – román, povesť, bájka, novela, poviedka, epos
- dramatické – tragédia, divadelná hra, opera, činohra, veselohra, komédia, muzikál, opereta, bábková hra

Umelecké básnické prostriedky
Metafora
Personifikácia,
epiteton
alegória - druh rozvitej metafory nepriameho pomenovania javov, vlastnosti
metonymia
paradox – protizmyselná výpoveď

Figúry a trópy
anafora – opakovanie slova na začiatku verša
epifora – opakovanie slova na konci verša
epanastrofa – opakovanie slov na konci jedného a na začiatku druhého verša
epizeuxa – opakovanie toho istého slova za sebou
aliterácia – opakovanie slov na začiatku, kt. je tá istá hláska
inverzia – zmena slovosledu
elipsa – výpustka (nedokončená výpoveď)
hyperbola – stupňovanie deja alebo významu myšlienky
symbol – znak, znamenie, kt. nesie istý význam
inotaj – alegória, vyjadruje sa skrytý prenesený význam