referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alfonz
Piatok, 28. januára 2022
Vznik a vývoj spisovnej slovenčiny
Dátum pridania: 27.01.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dennda
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 794
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 10.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 16m 0s
Pomalé čítanie: 25m 30s
 

Hovorí: „Pravopis ňič je ňje inšje ako ustálenuo alebo z prjebehu časovjeho do prjestoru preňesenuo visloveňja, t. j. pravopis má ťjež visloviť reč ale ňje v čase lež v prjestore. Podľa tohto pravďivjeho pochopu pravopisu on na žjadnom inšom záklaďe stáť ňemuože len na záklaďe visloveňja.“ Preto bol Štúrov pravopis v zásade fonologický.
K tomu treba dodať, že Ľ. Štúr neprijal do hláskovej sústavy svojho spisovného jazyka niektoré hlásky, ktoré jestvujú v strednej slovenčine. Neprijal hlásky ľ a ä. Mäkké ľ neprijal preto, lebo bolo vraj málo rozšírené a bolo vraj neestetické. Vzhľadom na to, že vo svojej kodifikácii mal stredoslovenské tvary typu dobrje, dobrjeho, znameňú, paňú (namiesto snešného spisovného dobré, dobrého, znameniu, paniu), nemal v hláskosloví ani é ani iu.

Odlišnosti Štúrovej slovenčiny od dnešnej podoby sú takéto:
V p r a v o p i s e :
1. Nemal písmeno y, ý. Namiesto y, ý sa všade písalo i, í.
2. Rozdiel medzi zvukmi d, t, n – ď, ť, ň sa všade graficky vyznačoval.
3. Dvojhláska ô sa rozpisovala ako uo.
4. Dvojhláska ia, ie sa písala ja, je.
5. V tvare gen. plur. sa zvuk v písal ako u. Napríklad kralou, sluhou, časou, kostolou, atď.

V h l á s k o s l o v í :
1. Nemal ľ, mal len l; napr.: laví, ňeďela.
2. Nemal ä; iba a alebo obyčajné e, napr.: svatí, zavazuje, najme, vezeň.
3. Nemal iu; namiesto iu mal len ú; napr. božú, znameňú. 4. Nemal é, mal len je; napr.: dobrjeho, dobrjemu. Výnimkou bolo slovo céra.
5. Zákon o krátení druhej dĺžky sa uplatňovalo dôsledne; napr. oňi slúža, hlása, kvjeťim.

Nepredstaviteľný chaos však panoval v čase, keď sa mala slovenčina stať definitívne spisovným jazykom, pretože tu bola ešte čeština, ktorú používali evanjelici, bola tu bernolákovčina v niekoľkých variantoch, taktiež staroslovenčina (bola to vlastne čeština s niektorými slovenskými osobitosťami, ktorú poopravil Andrej Radlinský), a samozrejme Štúrova slovenčina. Preto bolo nevyhnutné urobiť závery. A tak sa roku 1851 stretli v Bratislave zástupcovia štúrovcov a bernolákovcov (Štúr, Hurban, Hodža – Palárik, Závodník, Radlinský, Hattala) a dohodli sa na zavedení jednotnej podoby spisovného jazyka. Dohoda vlastne spočívala na štúrovskej kodifikácii s úpravami, ktoré navrhol M. M. Hodža s pomocou Martina Hattalu.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Eugen Pauliny: Dejiny spisovnej slovenčiny od začiatkov po súčasnosť. Bratislava, SPN 1983, s. 8-242., Doc. PhDr Fremal, k.: Dejepis pre SOŠ a SOU. Bratislava, OPI 1999, s. 46., PhDr. B. Kuchar, prom. fil.: Stručný prehľad slovenskej literatúry. Bratislava, Repro Print 1998, s. 1, 8.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.