referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dobroslav
Piatok, 15. januára 2021
Zmeny v Pravidlách slovenského pravopisu 2000
Dátum pridania: 03.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: moniketa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 472
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.9
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 9m 50s
Pomalé čítanie: 14m 45s
 
V roku 2000 vydalo vydavateľstvo VEDA Slovenská akadémia vied najnovšie vydanie Pravidiel slovenského pravopisu. Táto príručka má väčšiu dôležitosť než obyčajná pravopisná príručka. Vyplýva to zo skutočnosti, že sa v nej kodifikuje nielen pravopis, teda nielen spôsob správneho písania slov a tvarov, ale kodifikuje sa v nej aj výslovnosť hlások, tvary, ba zasahuje tu aj do používania slov a väzieb. Kodifikuje sa tu teda aj gramatická stavba a slovná zásoba jazyka.
A pretože gramatická stavba jazyka a jeho základný slovný fond tvoria základ jazyka, podstatu jeho špecifiky, je zrejmé, že pri tomto rozsahu kodifikačnej práce stávajú sa Pravidlá slovenského pravopisu normatívnou príručkou spisovnej slovenčiny ako celku a nielen jej pravopisnej oblasti.

Prvé Pravidlá slovenského pravopisu majú na Slovensku už vyše polstoročnú tradíciu a vo verejnosti platia ako jazyková príručka s najvyššou spoločenskou váhou. Je to podmienené najmä tým, že za každými Pravidlami slovenského pravopisu stála autorita najvyššej národnej, resp. vedeckej inštitúcie, ako v tridsiatych a štyridsiatych rokoch bola Matica slovenská a teraz je Slovenská akadémia vied, ako aj tým, že Pravidlá slovenského pravopisu od začiatku boli výsledkom kodifikačného úsilia väčšieho kolektívu jazykovedcov a zainteresovaných kultúrnych pracovníkov.
Najvlastnejším zmyslom Pravidiel slovenského pravopisu ako jazykovej príručky s kodifikačnou platnosťou je na základe zásad slovenskej pravopisnej sústavy podať sústavný opis písomných, resp. grafických prostriedkov, ktorými sa zachytáva primárna ústna, resp. hlásková podoba spisovnej slovenčiny a tvorí sa písomný prejav. Normou spisovného jazyka, v tomto prípade normou spisovnej slovenčiny, nazývame tú ustálenú podobu spisovného jazyka, ktorá je živá v spoločenstve, používajúcom spisovný jazyk. Norma spisovného jazyka vzniká tým, že spoločenstvo, ktoré používa istý spisovný jazyk, pokladá istý spôsob výslovnosti, istý spôsob písania, istý spôsob ohýbania a spájania slov, istý výber slov za správny a za typický pre spisovný jazyk. Norma spisovného jazyka teda vzniká u používateľov spisovného jazyka a je vecou samých používateľov spisovného jazyka. Nie vecou jazykovedcov. Úlohou jazykovedcov nie je utvárať normu. Pravdaže, okrem jedinečných prípadov, keď ide o prvopočiatočné utvorenie istej spisovnej normy. Taký bol napr. počin Ľudovíta Štúra, ktorý svojou Naukou reči slovenskej kreoval slovenský spisovný jazyk na stredoslovenskom nárečovom základe.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: Kačala J.: Slovenčina – vec politická?. Martin, Matica slovenská 1994, 187s., Pauliny E.: Norma spisovnej slovenčiny a zásady jej kodifikovania, Bratislava, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV 2000, 37 s., Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava, Veda SAV 2000,, Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava, Veda SAV 1998, Poznámka: Všetky použité citácie sú z Pravidiel slovenskénskeho pravopisu 2000.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.