Bolo to na začiatku šesťdesiatych rokov, takže v dnešnom svete je až na neuverenie, čo som tam vlastne robil.“ Najmladší zo súrodencov Mikloškových pomáhal vylepšiť rodinný rozpočet gúľaním pivových sudov do umyvárne. „Znie to dosť romanticky, ale to neboli nijaké fajnové súdky. Išlo o ťažké drevené stolitrové sudy. Bolo ich treba nahodiť na koľajnice, kde nebola žiadna technológia, dostať do umyvárne a na umývacie zariadenie. Osem a pol hodiny pracovať v predklone, to bola naozaj drina.“ F. Mikloško vydržal v pivovare mesiac, hoci brigáda mu na tie časy vyniesla slušných osemsto korún. „Dieťa, ktorému rodičia od malička kládli na srdce, že jeho prvoradou povinnosťou bude na dlhé roky škola a štúdium, bolo v koncoch pri prvej námahe,“ zhodnotil svoj zážitok z „ozajstnej“ práce F. Mikloško. Vyhlásil, že si ho zapamätal natoľko, že za celé vysokoškolské štúdium sa ani raz nenechal prehovoriť na študentskú brigádu.
Napriek tmu, že po skončení vysokej školy pracoval v Slovenskej akadémii vied a nakrátko sa mu podarilo aj učiť, prešiel ešte viacerými manuálnymi prácami. „Keď som mal 39 rokov, rozhodol som sa dokonca pre fyzickú prácu sám a dobrovoľne. Môj kamarát Ján Budaj mi totiž tak neuveriteľne poeticky opisoval svoje zamestnanie kuriča, že som si od neho nechal dohodiť takýto flek.“ František Mikloško, poslanec známy svojou skromnosťou, ktorý nevlastní auto, mobil a dokonca ani televízor, však dnes vraví: „Vďaka týmto epochám v mojom živote si veľmi vážim každého, kto vie ťažko pracovať. Chápem aj to, prečo si robotníci po celodennej fuške musia vypiť. Bez
13
toho sa to jednoducho nedá.“
Ivana Mičková
( týždenník ČAS / číslo 16 / ročník 2001 / strana 23 / 27.8.2001 )

-Článok som za dobrú reportáž označil vychádzajúc z definície, keďže boli splnené všetky náležitosti. Ide o reportáž, ktorá dáva čitateľovi názornú predstavu tej-ktorej udalosti, v tomto prípade ide o zamestnania F. Mikloška. Čitateľ si vytvára predstavu prostredníctvom zážitku konajúcej osoby. Článku nechýba priama reč, taktiež je tu menej nápadný postoj autora, jeho samotná prítomnosť, čo len napomáha voľnej predstavivosti čitateľa.

Príklad na zlú:
Aby do domu nepršalo
O streche sa často hovorí, a právom, ako o korune domu. Keďže v súčasnosti už väčšina stavebníkov zamýšľa nevyužívať podkrovie len ako povalu na odkladanie vecí, ale je súčasťou obytného priestoru, musí aj strecha spľňať náročnejšie kritériá.