Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Publicistické žánre
Dátum pridania: | 11.04.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Matelko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 7 458 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 27.2 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 45m 20s |
Pomalé čítanie: | 68m 0s |
Fejtón nemá lineárnu stavbu, jeho kompozícia sa vyznačuje cyklickosťou a v konečnej podobe je to „obrázok“. Fejtón je duchaplné a vtipné rozprávanie o aktuálnej veci. Môže sa končiť vtipom, prekvapujúcou pointou, ale pointa, zmyseľ môže byť aj nenápadne rozprestretý a zakomponovaný v celom texte.
Príklad na dobrý:
ŠVÉDSKY STOL
Až teraz – keď už sa v našich hoteloch a reštauráciách pomaly usalašujú „švédske stoly“ – som si uvedomil, akí sú Švédi primitívi. Vymysleli „švédsky stôl“. Majiteľ
15
hotelu či reštaurácie ráno vyloží všetko jedlo, čo má na sklade, v chladničke i čerstvo dovezené z pekárne, od mäsiara, z rybárne - na stôl. Svetový vynález spočíva v tom, že za jednotnú cenu – dajme tomu päť švédskych korún – si môžete od otvorenia reštaurácie až po záverečnú hodinu nakladať na tanier znovu a znovu všetko na čo máte chuť. Za 5 korún sa môžete ujesť do nemoty. Môžete si na tanier bez ladu a skladu naklásť šunku, rybičky, krémeš, cvikľu, mrkvový šalát, tresku, ananás, párky, šľahačku, a to všetko znovu a znovu! Zákazníci – gurmáni – sa držia hesla, ktoré už začiatkom nášho storočia propagovala moja stará mama Hedviga: „Najtiaž sa rozožrať – potom už to ide!“ Švédsky stôl považujem za obrovský vynález – aj keď majiteľ reštaurácie musí rátať s tým, že mu švédsky stôl v prvých rokoch nebude vynášať. Pánbohchráň, aby sa o švédskom stole dozvedeli cudzinci, ktorých peňažná mena je tvrdšia ako naša! Pamätám sa, ako mi plakal na pleci nadránom riaditeľ hotela Intercontinentál vo vtedy ešte komunistickej Prahe ( 1985 ), že jeho švédsky stôl je „prodělečný“, lebo sa naň každý deň od rána do večera vrhajú hordy nemeckých turistov ako saranče a nenechajú hlt na hlte: Pochopte Nemcov, švédsky stôl v Prahe stál 100 Kčs, t.j. cca 10 mariek – čo bolo preňho toľko, ako pre našinca 10 korún! A Nemčúri sú odjakživa kalkulanti. Natoľko to bolo pre nich skoro zadarmo – začali organizovať autobusové zájazdy stredoškolskej mládeže do Prahy. A vy, čo máte doma 12-15 ročných straníkov, si viete predstaviť, čo taký žrút dokáže zošrotiť… Jedným slovom, okolo Internacontinentálu parkovali tucty autobusov z Nemecka. Nemecké deti sa vyhrnuli k švédskemu stolu a hotel šiel dolu vodou… Riaditeľ išiel najprv s cenou švédskeho stola hore a keď ani to nepomohlo, vybavil si na ÚV KSČ direktívny zákaz vstupu nemeckých školských výprav do Intercontinentálu. Vtedy sa to dalo, lebo nebolo trhové hospodárstvo a bola vedúca úloha KSČ v Ústave ČSSR.
Uplynulo zopár rôčkov, na mape Európy zmizla NDR a pribudla Slovenská republika.