Betlehem je pod umelým stromčekom s ovečkami, kravičkami, Ježiškom, Pannou Máriou aj svätým Jozefom ako v roku 1944, keď Nemci mrzli pri Stalingrade a chystali sa na útek.
Ale – sú Vianoce, dnes by som vás nerád ťahal do politiky! Dnes by som vás rád zatiahol za nohu, za fúzy alebo za vrkoč a ukázal vám na vyhviezdené nebo – ako voľakedy ruský spisovateľ Gogoľ: „Slovensko, kam to letíš? Vieš to vôbec, otčina moja, aj mohyla mojich kostí?“ Len jednému by som bol nerád. Keby Ťa niekto ťahal
za nos…
Július Satinský
( Satinský, J., Už ani muk! alebo Karavána šteká, psi idú ďalej-2,
18
DOMINO press Košice, 1994, prvé vydanie / strany 209-212 )

-Napriek mojim vyjadreniam, že pán Július Satinský patrí medzi špičku slovenského fejtónu, našiel som fejtón, ktorý mi nie je celkom jasný. Vychádzajúc z časti definície fejtónu – je ľahšia, prístupnejšia forma prejavu… - si myslím, že by nemalo dôjsť k nepochopeniu textu. V tomto prípade však k tomu došlo. Celý uvedený text sa nesie v atmosfére vianoc, k čomu sa nehodí už samotný nadpis. Fejtónom by sa dalo poukázať na komerčnosť vianoc, predraženosť hračiek a podobne. Toho sa autor nakoniec i dotýka, ale len okrajovo. Záver totiž tvorí, pre mňa nepochopiteľný zvrat. Nakoniec to vyzerá, akoby sa autor chcel vrátiť a vytvoriť určité premostenie s nadpisom, keďže celý text s ním nekorešponduje.

GLOSA
Bežne sa používa slovo „glosa“ na pomenovanie marginálnych poznámok, ktoré majú funkciu interpretovať text. V bežnej reči sa glosou nazýva ironický „šľah“, čo je tiež v prenesenom zmysle prevzaté od tohto žánru. Glosa ako každý malý žáner a ako každý komentár si žiada kontext, iba s ohľadom na kontext vynikne jej pointa. Pointa sa spravidla neuvádza expressis verbis, lebo sama vyplynie z kontextu. Možno hovoriť o troch druhoch glosy: o glose pozitívnej, kritickej a polemickej. Najčastejší je druhý typ, typ glosy „štiplavej“.

Príklad na dobrú:
Strana na ocot
Hlavný analytici Demokratickej strany sa museli zrejme poriadne zapotiť nad zložitými kombinatorickými výpočtami, kým v sobotu predložili štyri alternatívy predvolebnej stratégie strany – trojkoalícia s ANO a SDKÚ, dvojkoalícia s jednou z týchto strán, širšia koalícia pravicových subjektov alebo – ak to inak nepôjde – sólo
cesta za voličom.
Aké veno teda núka nevesta na prípadný koaličný sobáš? Nuž také, že jej prípadné 1 až 2 percentá by mohli posunúť volebný zisk hypotetickej trojkoalície nad výsledok Ficovho Smeru.