Čo by otváralo cestu zostavovať vládu… Naozaj „vymakaná“ úvaha.
19
Problém je však aj v samotnej „úvahe“ spojiť sa pred voľbami práve s SDKÚ a ANO: nelegitimizuje tým DS „osvedčené“ klientelistické praktiky týchto strán? Okrem toho, prečo by mali Dzurinda či Rusko vytiahnuť Kaníka do parlamentu, keď mu môžu zobrať hlasy?
Ani po kongrese nič nové – DS sa len etablovala v hodnotovo prázdnom politickom priestore. Absencia sebareflexie, obviňovanie „neprajných“ médií a verklíkovanie frázy „budeme úspešní“ – to je dnešná DS. Nový je len slogan, nasiaknutý duchom „happeningov“ SZM, ktorý vysel počas kongresu nad hlavami delegátov – Zaostrené na riešenia. Demokratickú stranu by však skôr vystihovala jeho mierná modifikácia: zaostrené na hocikoho, kto nás bude chcieť…
Už len skromná poznámka pre osvieženie pamäti – keď pred vyše rokom odchádzali z DS Osuský, Tatár, Šebej, Zajac a ďalší, čerstvý predseda Kaník hovoril čosi o tom, že do seba zahľadení intelektuáli v strane síce mali dobré myšlienky a nápady, no nevedeli ich predať verejnosti, čím pripravili stranu o úspech. A že to chce len poriadnu marketingovú stratégiu, aby sa z nízkych preferencií stalo… Nuž, stalo sa.
Ján Štrasser, Marek Vagovič
( Domino fórum / číslo 12 / ročník XI / strana 2 / 21.3.– 27.3.2002 )

-Glosa bola v tomto prípade uvedená v kritickom týždenníku pre politiku, ekonomiku, civilizáciu a kultúru. Teda už z tohto vyplýva, že ide o glosu kritickú. Miera subjektivizácie je naznačená už v samotnom nadpise, ktorý autori zvolili. Ten úzko korešponduje s textom a vyjadruje hlavnú myšlienku. Pointa pritom uvedená nie je, lebo na koniec sama vyplynie z kontextu. Uvedené skutočnosti ma utvrdzujú v tom, že ide o príklad na dobrú glosu.

Príklad na zlú:
Spoza dverí
Povedať o niekom, že je hlúpy, je kruté, nezdvorilé a arogantné. O čo jemnejšie
znie, ak použijete výraz naivný, neskúsený, neinformovaný, nerozhľadený, a keď chcete pritvrdiť, tak potom infantilný. Slovíčko „infantilný“ nebolí tak ako slovko „hlúpy“. Už aj preto nie, lebo mnoho hlúpych nevie, čo je to byť infantilný. Podaktorí
20
by to možno považovali za pochvalu. Áno. Hovorím o tých, čo zverili svoje úspory nebankovým inštitúciám. Tak sa to tuším volá. Tá inštitúcia, ktorej pracovnou náplňou je švindeľ a podnikateľským zámerom zlodejina. Je to nízke, podlé a opovrhnutiahodné. Ale, treba priznať, pomerne úspešné. Podnikateľský zámer vyšiel. Inštitúcie vytiahli z vreciek infantilných občanov okolo dvadsať miliárd slovenských korún. Slovom, ogabali ich.