Niektorí filmári si účinkovanie na festivale síce považujú za česť, no nemajú chuť vstupovať tu do boja o trofeje. To dávno platí o Woodym Allenovi, ale aj o Stevenovi Spielbergovi, ktorí aj tento rok, ako vždy, poslali svoje najnovšie filmy, no sami ani teraz na festival neprišli. Tento rok urobil to isté aj Macedónec Milčo Mančevski.
Mančevski je zázračný outsider, ktorý sa pred siedmimi rokmi objavil ako blesk z jasného neba, keď jeho film Pred dažďom získal Zlatého leva. Bol to prvý z filmov, ktoré ukázali balkánsky konflikt umeleckou hyperbolou. Po siedmich rokoch nakrútil Mančevski romanticko – patetický macedónsky epos Dust (Prach) a iróniou dejín tento film uviedli vo chvíli, keď sa práve Macedónsko, pred siedmimi rokmi ďaleko od vojnových zrážok, stáva bojiskom novej vojny.
Benátsky festival nemá vo svojej súťažnej ponuke ani jeden hollywoodsky produkt. Zato len čo sa objavila prvá naozajstná hollywodska hviezda, hysterický paparazzi ju
6
v húfoch naháňali po celom zálive. Tak to bolo s Austrálčankou Nicole Kidmanovou, ako aj s poslednou návštevou – Johnnym Deppom, ktorý tu predstavil film nakrútený v Prahe.
Andrea Puková
( denník SME / číslo 209 / ročník 9 / strana 8 / 11.9.2001 )

- Mohlo by sa nám zdať, že na uvedenej recenzii nič zlé nie je. Z hľadiska formy tomu naozaj tak aj je. Mňa skôr zaujala obsahová stránka článku. Keďže študujem na Fakulte masmediálnej komunikácie a teda filmová tvorba je mi blízka, neuspokojil som sa s tvrdeniami autorky, ktoré sa mi zdali v mnohých prípadoch veľmi vzdialené od pravdy. A nebol som, ako som neskôr zistil, sám. Andree Pukovej sa stal malér. Jej článok si prečítal aj významný slovenský teoretik Martin Cieľ a reagoval na neho v internetovom časopise inzine.sk.
Hneď v prvom odstavci mi padlo do oka: „Na festivale diváci uvideli viac ako 900 filmov z celého sveta…“ Toto tvrdenie je kuriózne hneď z dvoch dôvodov. Ja totiž nepoznám, podobne ako pán Cieľ, filmový festival, ktorý by takéto množstvo filmov premietal, to je proste absurdné. Nehovoriac o tom, že ak by boli uvedené filmy z celého sveta, nemohli by tam potom chýbať napríklad filmy z Českej, či Slovenskej produkcie. Iba že by tento región nepatril podľa pani Pukovej medzi ostatné štáty sveta.