Jazyk je zložitý systém dorozumievacích prostriedkov. Každý jazyk má svoje zákonitosti aj vo výslovnosti. Vystihnúť výslovnosť jednotlivých hlások a zapísať ich našimi hláskami nie je preto jednoduché. V slovníkoch sa výslovnosť zapisuje medzinárodne dohodnutými písmenami.
Ľudia sa v minulosti dorozumievali najprv znakmi, alebo pomocou uzlového písma kipu. Bola to palica, na ktorú sa naviazali rôzne stuhy vyjadrujúce zlato, vojsko, zrno apod. Poznáme osem hlavných písem:
Klinové – Sumeri kreslili obrázky do mäkkej hliny zahrotenou trstinou. písali z hora dole, neskôr z ľava doprava. Hrot trstiny mal klinovitý tvar.
Hieroglify – boli vytvorené v 4. tisícročí pred Kristom. Bolo to písmo starých Egypťanov. Z hieroglifov sa vyvinulo hieratické písmo v 9. storočí pred naším letopočtom.
Fenické – Féničania vytvorili fénické písmo. Obsahovalo dvadsať dva písmen, ale len spoluhlások.
Grécke – alfabeta – pomenované podľa prvých dvoch písmen gréckej abecedy alfy a bety sa aj nazvala abeceda alfabeta. Vznikla v 9. a 8. storočí pred Kristom. Má 24 písmen a aj samohlásky, preto hovoríme, že gréci písmo vokalizovali.
Latinka, hlaholika a azbuka – latinka vznikla v 7. storočí. Dá sa povedať, že je to abeceda, ktorú používame dnes. Používa ju veľa európskych národov. naši predkovia po latinke mali prvý jazyk hlaholiku, ktorú zostavil Konštantín. Po smrti Konštantína na jeho počesť sa písmo nazvalo cyrilika. Z neho vznikla azbuka.