PREDMET- OBJEKT
Je rozvíjací vetný člen slovesa, zriedkavejšie aj prídavného mena. Svojím tvarom je závislý od nadradeného člena. Predmet môže byť v každom páde, okrem nominatívu.
Na predmet sa pýtame pomocou pádovej otázky spojenej so slovesom, ktorého význam sa predmetom dopĺňa, napr. koho-čoho sa bojí, komu-čomu neverí...
Najčastejšie sa predmet vyjadruje podstatným menom alebo zámenom. Niekedy sa však vyskytne aj neurčitok. Napr. Opravujeme náš dom. Zajtra nám netelefonujte. Musíme sa usilovať prísť načas. Predmet môže byť
1. priamy – pri prechodnom slovese a v prostom, bezpredložkovom akuzatíve
-púšťať motor, zachrániť suseda
2. nepriamy- pri neprechodných slovesách, vždy v predložkovom akuzatíve alebo v inom páde okrem nominatívu
rozprávať o návšteve, pomáhať turistovi
Osobitným typom je predmet v prostom genitíve pri záporných tvaroch prechodných slovies.
Nemám ani haliera. Nepoviem už ani slova.

PRÍVLASTOK- ATRIBÚT
Rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje podstatné meno v úlohe hociktorého vetného člena. Na zhodný i nezhodný prívlastok sa pýtame opytovacím zámenom aký-ktorý-čí, spojeným s nadradeným podstatným menom. Pretože prívlastok nemá priamy vzťah k prísudku, pokladá sa za vedľajší vetný člen. Môže byť:
· zhodný prívlastok-zhoduje sa s nadradeným vetným členom v rode, čísle, páde
Vietor zničil aj šindľovu strechu. Múdrejší človek vždy ustúpi.
· nezhodný prívlastok- zviazaný s nadradeným iba slovesnou väzbou alebo slovosledom, najčastejšie vyjadrený podstatným menom, ktoré je v inom páde ako jeho nadradený člen a najčastejšie stojí za nadradeným členom.
Zvony slobody. Príklady dedov a pradedov.
Nezhodným prívlastkom môže byť aj neurčitok.
Radosť vidieť, túžba odísť

PRÍSTAVOK- APOZÍCIA
Zhodný prívlastok, ktorý je voľne pripojený k nadradenému podstatnému menu a ktorého základom je podstatné meno. Pociťuje sa ako synonymum k nadradenému členu. Tri hlavné typy:
· vysvetľujúci: plurál, to jest množné číslo
· zužujúci: Všetci prítomní- chlapci aj dievčatá
· zhrňujúci: ceruzka, papier, podložka, všetky potreby

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE- ADVERBIÁLE
Rozvíjací vetný člen, ktorým sa bližšie určuje sloveso, prídavné meno a príslovka v hociktorej vetnej funkcii.