Keď príslovkové určnei patrí k slovesu, niekedy stojí tesne pri ňom: V týchto dňoch chodím s priateľmi na huby.
Avšak príslovkové určenie vyjadrené príslovkou, ktoré patrí k prídavnemu menu, stojí bezprostredne pri ňom: perfektne vybavená miestnosť.
Podľa obsahu rozlišujeme príslovkové určenie:
1. miesta: Keď nemohol dverami, vošiel oknom.
2. času Za rána, za rosy, dobre sa kosí.
3. spôsobu Počínal si ako vojak.
4. príčiny Rodičia mu od radosti kúpili bicykel.
Okrem nich sú ešte príslovkové určenia
miery- Zdravie je viac ako bohatstvo,
prostriedku- Súťaž sa konala za nevšedného povzbudzovania
účelu- Púšťal sa do práce vždy s jasným cieľom.
podmienky a prípustky- Osvedčenia sa vydávajú na potvrdenie. Ale výnimočne aj bez podpisu.

DOPLNOK
Rozvíjací vetný člen, ktorý odrazu bližšie určuje prísudok aj podmet, prípadne predmet. Doplnok sa pokladá aj za druhý prísudok vety. Je zvláštny tým, že netvorí vetnú dvojicu ako ostatné vetné členy, ale trojicu, pretože sa viaže na ďalšie dva vetné členy. Určité sloveso podmet alebo predmet

Doplnok
Môže byť
1. podmetový Brat prišiel unavený,
2. alebo predmetový Brata som stretol unaveného. Na doplnok sa pýtame otázkami ako na prívalstok alebo prísovkové určenie spojenými s príslušným slovesom. : Ako prišiel brat? Akého som stretol brata?
Doplnok sa môže vyjadrovať viacerými slovnými druhmi:
· podstatným menom: Podpíšte sa ako svedok
· prídavným menom: O chvíľu stál pri mne smutný.
· Príčastím: Vojak sa vrátil ranený.
· Číslovkou: Na futbal chodili piati.
· Prechodníkom: Prechádzal sa, držiac za ruku dievčatko. · Neurčitkom: Našiel som ho počítať drobné.

Doplnok treba jasne odlíšiť od prívlastku, od menného prísudku a príslovkového určenia.
Ů Prísudok vyjadruje stálu vlastnosť a slovosled sa viaže k nadradenému členu, doplnok nevyjadruje stálu vlastnosť, ale stav. Prívlastok: Suchý strom odpílili. Doplnok: Ten strom sa zdá suchý. Ů Menný prísudok je spojenie mena so sponovým slovesom. Doplnok je doplnením k slovesám pohybu, vnímania, trvania, vzniku, zániku.
Menný prísudok: Otec je šťastný. Doplnok: otec sa vrátil šťastný
Ů Prísl.určenia s ako nemusia byť zhodné, doplnok so spojkou ako je zhodný. Prísl.urč: Maroš je chlap ako buk. Doplnok: Maroš sa mi zdal ako decko.