Rozvíjacie vetné členy

PREDMET- OBJEKT
Je rozvíjací vetný člen slovesa, zriedkavejšie aj prídavného mena. Svojím tvarom je závislý od nadradeného člena. Predmet môže byť v každom páde, okrem nominatívu.
Na predmet sa pýtame pomocou pádovej otázky spojenej so slovesom, ktorého význam sa predmetom dopĺňa, napr. koho-čoho sa bojí, komu-čomu neverí...
Najčastejšie sa predmet vyjadruje podstatným menom alebo zámenom. Niekedy sa však vyskytne aj neurčitok. Napr. Opravujeme náš dom. Zajtra nám netelefonujte. Musíme sa usilovať prísť načas. Predmet môže byť
1. priamy – pri prechodnom slovese a v prostom, bezpredložkovom akuzatíve
-púšťať motor, zachrániť suseda
2. nepriamy- pri neprechodných slovesách, vždy v predložkovom akuzatíve alebo v inom páde okrem nominatívu
rozprávať o návšteve, pomáhať turistovi
Osobitným typom je predmet v prostom genitíve pri záporných tvaroch prechodných slovies.
Nemám ani haliera. Nepoviem už ani slova.

PRÍVLASTOK- ATRIBÚT
Rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje podstatné meno v úlohe hociktorého vetného člena. Na zhodný i nezhodný prívlastok sa pýtame opytovacím zámenom aký-ktorý-čí, spojeným s nadradeným podstatným menom. Pretože prívlastok nemá priamy vzťah k prísudku, pokladá sa za vedľajší vetný člen. Môže byť:
· zhodný prívlastok-zhoduje sa s nadradeným vetným členom v rode, čísle, páde
Vietor zničil aj šindľovu strechu. Múdrejší človek vždy ustúpi.
· nezhodný prívlastok- zviazaný s nadradeným iba slovesnou väzbou alebo slovosledom, najčastejšie vyjadrený podstatným menom, ktoré je v inom páde ako jeho nadradený člen a najčastejšie stojí za nadradeným členom.
Zvony slobody. Príklady dedov a pradedov.
Nezhodným prívlastkom môže byť aj neurčitok.
Radosť vidieť, túžba odísť

PRÍSTAVOK- APOZÍCIA
Zhodný prívlastok, ktorý je voľne pripojený k nadradenému podstatnému menu a ktorého základom je podstatné meno. Pociťuje sa ako synonymum k nadradenému členu. Tri hlavné typy:
· vysvetľujúci: plurál, to jest množné číslo
· zužujúci: Všetci prítomní- chlapci aj dievčatá
· zhrňujúci: ceruzka, papier, podložka, všetky potreby

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE- ADVERBIÁLE
Rozvíjací vetný člen, ktorým sa bližšie určuje sloveso, prídavné meno a príslovka v hociktorej vetnej funkcii.

Keď príslovkové určnei patrí k slovesu, niekedy stojí tesne pri ňom: V týchto dňoch chodím s priateľmi na huby.
Avšak príslovkové určenie vyjadrené príslovkou, ktoré patrí k prídavnemu menu, stojí bezprostredne pri ňom: perfektne vybavená miestnosť.
Podľa obsahu rozlišujeme príslovkové určenie:
1. miesta: Keď nemohol dverami, vošiel oknom.
2. času Za rána, za rosy, dobre sa kosí.
3. spôsobu Počínal si ako vojak.
4. príčiny Rodičia mu od radosti kúpili bicykel.
Okrem nich sú ešte príslovkové určenia
miery- Zdravie je viac ako bohatstvo,
prostriedku- Súťaž sa konala za nevšedného povzbudzovania
účelu- Púšťal sa do práce vždy s jasným cieľom.
podmienky a prípustky- Osvedčenia sa vydávajú na potvrdenie. Ale výnimočne aj bez podpisu.

DOPLNOK
Rozvíjací vetný člen, ktorý odrazu bližšie určuje prísudok aj podmet, prípadne predmet. Doplnok sa pokladá aj za druhý prísudok vety. Je zvláštny tým, že netvorí vetnú dvojicu ako ostatné vetné členy, ale trojicu, pretože sa viaže na ďalšie dva vetné členy. Určité sloveso podmet alebo predmet

Doplnok
Môže byť
1. podmetový Brat prišiel unavený,
2. alebo predmetový Brata som stretol unaveného. Na doplnok sa pýtame otázkami ako na prívalstok alebo prísovkové určenie spojenými s príslušným slovesom. : Ako prišiel brat? Akého som stretol brata?
Doplnok sa môže vyjadrovať viacerými slovnými druhmi:
· podstatným menom: Podpíšte sa ako svedok
· prídavným menom: O chvíľu stál pri mne smutný.
· Príčastím: Vojak sa vrátil ranený.
· Číslovkou: Na futbal chodili piati.
· Prechodníkom: Prechádzal sa, držiac za ruku dievčatko. · Neurčitkom: Našiel som ho počítať drobné.

Doplnok treba jasne odlíšiť od prívlastku, od menného prísudku a príslovkového určenia.
Ů Prísudok vyjadruje stálu vlastnosť a slovosled sa viaže k nadradenému členu, doplnok nevyjadruje stálu vlastnosť, ale stav. Prívlastok: Suchý strom odpílili. Doplnok: Ten strom sa zdá suchý. Ů Menný prísudok je spojenie mena so sponovým slovesom. Doplnok je doplnením k slovesám pohybu, vnímania, trvania, vzniku, zániku.
Menný prísudok: Otec je šťastný. Doplnok: otec sa vrátil šťastný
Ů Prísl.určenia s ako nemusia byť zhodné, doplnok so spojkou ako je zhodný. Prísl.urč: Maroš je chlap ako buk. Doplnok: Maroš sa mi zdal ako decko.