Slovenská preromantická a romantická literatúra 1830 – 1850

Spoločenské podmienky vzniku. V tridsiatych rokoch zasiahlo revolučné hnutie aj zaostalé Uhorsko. Dochádza k živelným vzburám, ktoré sú prejavom krízy feudalizmu. V porovnaní s Európou má v Uhorsku rozhodujúce postavenie stredná šľachta a zemianstvo. Hlavným úsilím dejateľov tohto obdobia je boj o samostatnosť Uhorska. Tento boj – národnooslobodzovací. Na čele stál Lajoss Kossuth. Predstaviteľ Turčianskych zemanov, jeho zásluhou narastajú maďarizačné tendencie. Tieto aktivity sa stretli s odporom iných národov, ktoré hľadali ochranu u viedenskej vlády. Slovenské národne hnutie sa vyvíja pod dvojím útlakom – maďarským a rakúskym. Tento útlak sa prejavil aj v tvorby nasledujúcej generácie štúrovskej. Pre formovanie štúrovcov bol dôležitý rok 1829 – vzniká spoločnosť Česko – slovanská. Účelom vzniku bol samovzdelávací študentský spolok. Tento účel spĺňal až do roku 1835 – príchod Ľudovíta Štúra. Po jeho príchode sa mení obsah a program spolku – vnáša tu politiku. Jedna z aktivít bola oslava významných historických udalosti. Pamätná vychádzka na Devín 24. apríla 1836. bola tajná, na znamenie vernosti slovanstvu prijali účastníci tejto vychádzky symbolické slovanské mená Ľ. Š. – Velislav. V r. 1837 vychádza vládne nariadenie, ktoré ruší hnutia mládeže a súčasne aj Spoločnosť Česko - slovanskú. Činnosť dejateľov sa presídlila na katedru Reči a literatúry Česko – slovanskej, kde Ľ. Štúr pokračoval v politických aktivitách. V r. 1843 bol z katedry odvolaný. Na protest odchádza väčšina študentov s ním do Levoče. Janko Matuška napísal slová našej hymny. Význam štúrovskej generácie. Nastolila otázku riešenia spisovného jazyka. Práve Štúr poukazoval že spisovný jazyk sa má podobať ľudovej reči. V júli 1843 – dochádza k dohode a uzákoneniu spisovného jazyka. Na spoločnej schôdzke Štúra Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Súhlasné stanovisko dáva aj Hollý. Na základe stredoslovenského nárečia a fonetického pravopisu. Jar 1843 Janko Kráľ napisal v slovenčine Dumu Bratislavskú. Prvou knihou napísanou v spisovnej slovenčine bol druhý ročník Almanachu Nitra 1844. vychádzajú aj ďalšie najmä v spolku. Proti slovenčine vystúpil Ján Kollár v zborníku Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky.