referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Richard
Piatok, 3. apríla 2020
Slovenská preromantická a romantická literatúra 1830 – 1850
Dátum pridania: 30.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hlaváč
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 310
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.2
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 2m 0s
Pomalé čítanie: 3m 0s
 
Spoločenské podmienky vzniku. V tridsiatych rokoch zasiahlo revolučné hnutie aj zaostalé Uhorsko. Dochádza k živelným vzburám, ktoré sú prejavom krízy feudalizmu. V porovnaní s Európou má v Uhorsku rozhodujúce postavenie stredná šľachta a zemianstvo. Hlavným úsilím dejateľov tohto obdobia je boj o samostatnosť Uhorska. Tento boj – národnooslobodzovací. Na čele stál Lajoss Kossuth. Predstaviteľ Turčianskych zemanov, jeho zásluhou narastajú maďarizačné tendencie. Tieto aktivity sa stretli s odporom iných národov, ktoré hľadali ochranu u viedenskej vlády. Slovenské národne hnutie sa vyvíja pod dvojím útlakom – maďarským a rakúskym. Tento útlak sa prejavil aj v tvorby nasledujúcej generácie štúrovskej. Pre formovanie štúrovcov bol dôležitý rok 1829 – vzniká spoločnosť Česko – slovanská. Účelom vzniku bol samovzdelávací študentský spolok. Tento účel spĺňal až do roku 1835 – príchod Ľudovíta Štúra. Po jeho príchode sa mení obsah a program spolku – vnáša tu politiku. Jedna z aktivít bola oslava významných historických udalosti. Pamätná vychádzka na Devín 24. apríla 1836. bola tajná, na znamenie vernosti slovanstvu prijali účastníci tejto vychádzky symbolické slovanské mená Ľ. Š. – Velislav. V r. 1837 vychádza vládne nariadenie, ktoré ruší hnutia mládeže a súčasne aj Spoločnosť Česko - slovanskú. Činnosť dejateľov sa presídlila na katedru Reči a literatúry Česko – slovanskej, kde Ľ. Štúr pokračoval v politických aktivitách. V r. 1843 bol z katedry odvolaný. Na protest odchádza väčšina študentov s ním do Levoče. Janko Matuška napísal slová našej hymny. Význam štúrovskej generácie. Nastolila otázku riešenia spisovného jazyka. Práve Štúr poukazoval že spisovný jazyk sa má podobať ľudovej reči. V júli 1843 – dochádza k dohode a uzákoneniu spisovného jazyka. Na spoločnej schôdzke Štúra Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Súhlasné stanovisko dáva aj Hollý. Na základe stredoslovenského nárečia a fonetického pravopisu. Jar 1843 Janko Kráľ napisal v slovenčine Dumu Bratislavskú. Prvou knihou napísanou v spisovnej slovenčine bol druhý ročník Almanachu Nitra 1844. vychádzajú aj ďalšie najmä v spolku. Proti slovenčine vystúpil Ján Kollár v zborníku Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.