Vyzýva ju, aby sa ujala vedenia a navrátila: "Raj nám stratený".
básen K vám urodzeným, velkomožným - obvinuje pánov, za to, že lud zavrhli a odklonili sa od neho, hoci je základom jeho bytia. V závere skladby je presvedcený, že dôjde k zmenám v živote slov. národa.
Letorosty uzatvára prekrásnymi spomienkovými básnami na matku (Priadka) a otca (Rolník).
PRÍRODNÁ LYRIKA:
PRECHÁDZKY JAROM - v poézii chápe autor cloveka ako súcast prírody. Pre básnika je príroda inšpiracným zdrojom, cerpá z nej fyzické i duševné sily. Básnika ocaruje krása prírody, ale zároven pocituje kontrast, že cloveku s rokmi ubúda síl, no príroda sa každorocne obrodzuje (obnovuje).
PRECHÁDZKY LETOM - úvodnou básnou je oslava slnka: Hymnus o slnku. Slnko je darcom života, básnik opisuje prácu ludí na poli a piesne ludí pri práci. V básni Zvážajú z pola - vrcholí básnikova filozofia. Autora zaujal žatevný voz. "Ide velkolepý povoz/ po velicavie, jasný, vysoký/ akému patrí celá zeme šír."
Zaznieva tu Hviezdoslavova filozofia prírody, zrodu i zániku cloveka a filozofia práce, ktorá je neznicitelným darom cloveka neznicitelnej prírode. Voz vezie najskvostnejší náklad: pot, námahu a mozole cloveka. Opovrhuje povalacmi, nechce, aby jedli z práce iných. V skladbe dokázal, že clovek je súcastou prírody, hoci fyzicky zaniká, zostáva po nom práca. Clovek zostane vecne živý prácou
cyklus: KRVAVÉ SONETY - (skladajú sa z 32 sonetov)
- vyjadruje tu protest proti 1. sv. vojne, patria medzi najlepšiu našu aj svetovú protivojnovú poéziu. V 1. casti autor vykresluje hrôzy vojny a jej dôsledky.
" A jak v žne postat zbožia líha zrelá,
pod kosou, radom válajú sa telá."
Trápi ho otázka, kto je za túto hrôzu zodpovedný. Zistuje, že je to egoizmus a ziskuchtivost jednotlivcov, skupín a národov. Vojnu odcudzuje ako ludské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ludstve. S trpkou iróniou sa zamýšla nad clovekom, ale trápi ho i osud Slovanstva a vlastného národa.
V záverecných sonetoch vyslovuje túžbu po mieri, vieru v ludskejšiu, spravodlivejšiu (lepšiu) spolocnost. ZEMIANSKE EPOSY:
EŽO VLKOLINSKÝ - dejiskom je Vlkolín. Syn Ežo sa dostáva do konfliktu so svojou matkou Esterou, ktorá nesúhlasila s tým, aby si jej syn - zemiansky potomok, zobral za ženu sedliacke dievca Žofku Bockovie. Eža pritúli jeho strýko Eliáš a v jeho dome bola aj 4 dni trvajúca svadba, ktorá sa stala predmetom básnikovho realistického zobrazenia ludovej múdrosti, humoru a životu vôbec. Na svadbe si zacne vymienat názory strýko Eliáš so starým sedliakom Blaškom, ale so stúpajúcou náladou stoja zrazu proti sebe dva svety: zemania a sedliaci.