Ked nadobudol spor hrozivé rozmery a zemania v nom dokazujú svoju nadradenost a vynášajú svoje prednosti nad sedliactvom, svoje zásluhy a práva, Ežo sa prejaví ako zásadný odporca feudálnych prežitkov:
"Sme rovní! Áno zeman, nezeman,
v tom rozdielu viac niet.
Kto inakšie dnes vraví - nezná casy
Alebo je zatvrdilý - co je nerozum."
GÁBOR VLKOLINSKÝ - Zemianska rodina Vlkolinských je v rozklade morálnom i hmotnom. Obaja rodicia Gábora pijú, prišli o majetok. Vztah Gábora a Marky Tomášovie sa rozpadol. Je tu mnoho epizód, ktoré by mohli byt samostatnými príbehmi. Hlavný ideový zámer bol ten istý ako v EŽOVI, ale je rozdielny v umeleckom stvárnení i v kompozícii.
EŽO je históriou jednej zemianskej rodiny, je tzv. epickou monografiou (jeden - dvaja hl. hrdinovia - Ežo, Estera, Žofka, Eliáš). EŽO je obrazom ústupu zemianstva ako spolocenskej sily. GÁBOR sa nesústredil na 1 - 2 hrdinov, ale na celý dedinský kolektív. Zobrazuje hynutie slovenského zemianstva, jeho morálny a mravný úpadok, hmotný úpadok. V EŽOVI je dej plynulý. V GÁBOROVI je dej poskladaný z mnohých epizód (nacrtáva tu majetkovú nerovnost). V oboch eposoch sa stretávajú rovnaké postavy, ale v druhom epose sú postavami vedlajšími.
Záver: Zemianstvo má a musí dohrat svoju úlohu ako spolocenská sila v národnom živote. Musí sa prispôsobit novým podmienkam.
LYRICKO-EPICKÁ SKLADBA: HÁJNIKOVA ŽENA
(skladá sa z 15 spevov, skladbu uvádza Pozdravom a ukoncuje Zbohom)
V HÁJNIKOVEJ ŽENE - zasadil básnik do prekrásnej hornooravskej prírody tragický príbeh mladého hájnika Miša Cajku a jeho švárnej ženy Hanky. Jedinecným spôsobom tu stvárnil súžitie cloveka a prírody. Autor do epického príbehu vložil celospolocenský konflikt, ktorý má všeobecnú platnost: konflikt bohatých(šlachta) a chudobných(lud). On tvorí dejovú os skladby i základný konflikt diela. Autor stojí na strane ludu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralost, spupnost pánov, proti ktorým stavia cestnost, priamost, statocnost a pracovitost prostého cloveka
Svojím kritikou neobišiel ani príslušníkov slovenskej buržoáznej inteligencie, ba dotkol sa aj nedostatkov ludu, odhalujúc ich sociálne korene a príciny. To všetko svedcilo o demokratickom postoji básnika k súvekej spolocnosti.
Hlavné postavy sú: Michal, jeho žena Hanka a šlachtic Artuš Villáni. Každá z týchto postáv má iné charakterové vlastnosti i osobitný vnútorný svet, ktorý postupne spoznávame až v priebehu deja.