V duchu symbolizmu: Ked sa My mrtvi preberieme, Stavitel Sollness
5. Básnická tvorba: Básne
Peer Gynt - veršovaná dráma - motívy nórskej rozprávky o fantastovi a dobrodruhovi prerastajú do alegoricko-symbolického podobenstva o zmysle života. Nora - dráma nazývaná aj Domov bábik. Je to dráma o ženskej emancipácii, dej sa odohráva pocas Vianoc v byte šéfa banky Helmera. Jeho manželka Nora si totiž krátko po svadbe požicala peniaze na liecenie Helmera na falošnú zmenku a podpísala ho na meno svojho mrtveho otca. Vedel o tom jeden úradník, ktorého ide Helmer prepustit, a ten vydiera Noru, aby ho nevyhodili. Helmer sa to dozvie, úradník to vyzradí a Helmer jej to vycíta. Nora nakoniec napriek ospravedlneniu úradníka, ktorý aj zašle falošnú zmenku, opúšta rodinu. - psychologická analýza postáv. Ruský realizmus
- jeho opornou vrstvou boli šlachtici
- jedinou pracovnou silou boli nevolníci
- nevolníctvo bolo v Rusku zrušené v roku 1861
predstavitelia: Gogol, Turgenev, Dostojevsky, Cechov, Tolstoj
FIODOR MICHAJLOVIC DOSTOJEVSKIJ (1821 - 1881)
- je tvorca psychologického románu, patrí k vrcholným predstavitelom v ruskej i svetovej realist. lit.
Najviac pozornosti venoval mestskému životu a v nom vrstve existencne živoriacich drobných meštiakov. Jeho "ponížení a urazení" sú zle platení úradníci, vyslúžilci, študenti, rodiny skrývajúce úzkostlivo svoju biedu a casto závislost od úžerníkov.
- narodil sa v rodine moskovského štátneho lekára. Po skoncení vojen. inžin. školy pracoval v Petrohrade, no pre tažkú chorobu, ktorá ho mucivo sprevádzala po celý život ho prepustili. Za úcast v Petrasevského revol. krúžku dostal trest smrti, ktorý cár zmenil na Deportáciu na Sibír.
- Najviac pozornosti venoval mestskému životu a v nom vrstve najmä vrstve živoriacich drobných meštanov (úradníci, študenti). Je tvorcom psychologického románu.
- nap. súbor noviel: Biedni ludia - opísal tu ludí, ktorých prácu nevie nikto ocenit. Sú na okraji spolocnosti. Ich spolocenské postavenie sa prenáša aj do ich duševného sveta - sú rozorvaný a nespokojný.
- Dostojevského hrdinovia ich osudy citatela presviedcajú, že rast spolocnosti nemôže závisiet od individuálnych skutkov.
Idiot - konfrontuje etický ideál cloveka s realitou vtedajšieho Ruska. Hl. postavou je Lev Myškin - clovek cistý, úprimný, dobrý, obetavý. Jeho osobnost je nejednoznacná, je pokladaný za cloveka dobrého, ale pre svoj idealizmus je pokl. za idiota, ktorý sa neprispôsobil reálnemu životu.
V románoch: Idiot, Bratia Karamazovci - sa mravný konflikt stupnuje až k neriešitelnosti.