Slovenská poézia medzi dvoma svetovými vojnami

Charakteristika obdobia: Toto obdobie je poznačené koncom utláčania Slovenska Rakúsko-Uhorskom, významne ho poznačila aj prvá a druhá svetová vojna. Ďalej je tu vznik Slovenského štátu. Mnohí slovenskí spisovatelia študovali v Prahe a tam ich ovplyvnila či už česká, ale aj francúzska avangarda.

Tradicionalizmus: medzi tradicionalistov patrili Rázus a Krčméry
Martin Rázus: -predstaviteľ prechodnej generácie medzivojnového obdobia.
-bol utláčaný komunizmom pre svoje postoje k cirkvi a otázke čechoslovakizmu
-na začiatku svojej tvorby inklinoval k expresionizmu
poézia -jeho tvorba je príznačná tým, že sa často vracal k „starým“ témam(národovectvo..)
“Ó, vtedy rád by
k vám - plakať s vami –
a potom zanôtiť
o svitaní...!“
-ako tento úryvok z básne Z TICHÝCH A BÚRLIVÝCH CHVÍĽ naznačuje často sa vracal k starším tradíciám.
- v zbierkach TO JE VOJNA a HOJ, ZEM DRAHÁ venuje značnú pozornosť hrôzam vojny. Často používa alegóriu a biblické motívy (TO JE VOJNA, báseň NÁVŠTEVA)
“Na mnohé pozvania, modlitbu storakú
zostúpil Kristus Pán na bielom oblaku“
-venoval sa aj sociálnej problematike. Hlavne v prozaických dielach KAMEŇ NA MEDZI (sklamanie nad vývinom Slovenska v ČSR), KRESBA A HOVORY
próza –v románe SVETY podal prehľad Slovenských dejín po roku 1918. hlavné postavy sú:
farár Svarinský a predstaviteľ dedinskej inteligencie Pavol Beňo.

V týchto postavách autor skryl svoje osudy a skutočnosti.
-ďalej napísal: román JÚLIA a historickou témou, román KRČMÁRSKY KRÁĽ s kritickými a moralizátorskými črtami, dilógia MAROŠKO a MAROŠKO ŠTUDUJE a napísal zbierku BOMBURA ,ktorá sa zaoberá zbojníckou tematikou na romantickom podklade

Štefan Krčméry :nadväzoval na literárne tradície na Slovensku, inklinoval k symbolizmu a európskej moderne.
- svojou tvorbou sa pohyboval medzi tradíciou a modernou
poézia:- v prvej zbierke KEĎ SA SLOBODA RODIA je mnoho básní plných očakávania od národného oslobodenia, využíva v nej klasickú kraskovskú a hviezdoslavovskú poetiku
-druhou zbierkou HERBARIUM nadväzoval na symbolizmus a európsku modernu
-k ďalším zbierkam patria: PIESNE A BALADY a POZDRAV ODMLČANÉHO BÁSNIKA
literárno-historické práce:- sú tri najdôležitejšie: STOPÄŤDESTIAT ROKOV SLOVENSKEJ LITERATÚRY, DEJINY LITERATÚRY SLOVENSKEJ a ESTETICKÉ REFLEXIE

Neosymbolizmus:- majú znaky symbolizmu, ale reaguje aj na vojnovú tematiku
Emil Boleslav Lukáč: najznámejší predstaviteľ neosymbolizmu, študoval v Paríži
poézia- zbierka SPOVEĎ (jeho prvotina)- je to smutné pesimistická poézia, používanie protikladov a dolorizmu
-v zbierke DUNAJ A SEINA spomína na svoje pôsobenie v Paríži. Tieto spomienky sú skôr pesimistické a pochmúrne (“Tu každá myšlienka je zakrnelou, chromou;/ doma je milejšou i najskromnejšia chrasť“), negatívne vnímanie Paríža
-v zbierke O LÁSKE NELÁSKAVEJ a básni PARADOXON hovorí: “Nesmiem byť šťastný, lebo šťastím uplynie šťastie.“)
-používa zložitý básnický slovník: “Som bohatierom, bedárom, madonou, kurtizánou, som básnikom i bláznom tiež, kňazom i modlou samou.“
-v zbierke KRIŽOVATKY upozorňuje na silnejúci fašizmus(“z lesklého labyrintu niet nití...“)
-zbierkou ELIXÍR sa vracia do rodiska a ku slovenskej prírode
-v zbierke MOLOCH priamo protestuje proti vojne

Vitalizmus:- hlavným predstaviteľom je Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek
Ján Smrek: najvýznamnejší predstaviteľ slovenského vitalizmu. Je to básnik životného optimizmu a neúnavný hľadač lásky a harmónie
poézia- v jeho prvotine ODÚDENÝ K VEČITEJ ŽÍZNI ešte prevažujú dozvuky symbolizmu a smútok z ťažkého detstva + zážitky z vojny
-tieto názory ukončil básňou DNES MILUJEM SVOJ DEŇ
“Dnes milujem svoj Deň.
Noc miloval som včera
Tak láskal som ju, v rukách sa mi chvela
a sľuboval sen.

Dnes objímam sa z Ránom
a kým mi v oči hľadí,
sa tážem ho, či už idú ešte ľady
života oceánom?
-jeho ostatné dielo je rozdelené do dvoch cyklov: KNIHY MLADOSTI a KNIHY PODJESENNÉ
-do cyklu KNIHY MLADOSTI patrí viacero zbierok. Najznámejšie sú CVÁLAJÚCE DNI, v ktorých opisuje pocity mladej dravej generácie
“Hurrá, hurrá!!
Pádime!
Nevidíte?“
-ďalšia zbierka má názov BOŽSKÉ UZLY. Táto zbierka je plná básní s ľúbostným a prírodným motívom
“Ku kvetom čerešňovým šli,
hruď dievčia vlnila sa ako žito.
Objatie nie je milosrdné
a nebolí to, nebolí to.“
-zbierkou IBA OČI pokračuje v tematickej línii zmyslového vnímania
-v zbierke BÁSNIK A ŽENA vyjadruje svoj obdivný vzťah k žene (skladá sa z 5 častí)
“Vy, moja krásna, vy ste mojou Toscou,
vás obsypať chcem lupeňami bozkov“
-v ďalších zbierkach sa básnik vracia do domoviny (ZRNO), a venuje sa aj téme druhej svetovej vojny(HOSTINA, STUDŇA), na rozdiel od ostatných básnikov, ktorý sa venovali tematike druhej svetovej vojny Smrek celkom nepodľahol pesimistickým náladám a aj tu nachádzame veľa básní v ktorých je badať básnikov optimizmus, radosť a túžba po harmónii.
- po vojne s malými odmlkami vydával ďalej a opäť sa venoval svojím „slnečným témam“.

Medzi tieto zbierka patria: OBRAZ SVETA, NERUŠTE MOJE KRUHY, STRUNY

Socialistický realizmus:- jeho hlavný predstaviteľ je Laco Novomeský
Laco Novomeský: -je predstaviteľom lavicovej literatúry, bol i dlhší čas v politike ako minister kultúry
poézia- jeho poézia je známa sociálne ladenými motívmi a vplyvmi svetovej avangardy na jeho tvorbu
-prvotina NEDEĽA je plná sociálnych básní a objavujú sa tu i melancholické básne plné osobných smútkov, ale i básne s úžasom nad svetom. V básni NEDEĽA je vidieť jeho ovplyvnenie Apollinairom(apollinairovo pásmo)
-v zbierke ROMBOID prehĺbil črty poetizmu a jeho ovplyvnenie francúzskou avangardou(túto zbierku venoval “zaviatej pamiatke Janka Kráľa, ktorý predstavil poéziu slovenskej literatúre“)
-Ďalšia zbierka OTVORENÉ OKNÁ je vlastne spojenie jeho avangardnej a sociálnej literatúry. Vyjadril v nej sociálne témy aj tému túžby po slobode.
-zbierka SVATÝ ZA DEDINOU odráža tragiku doby + obraz španielskeho frontu
“jak úbohý bol, povieme si,
čas pušiek, dýk a náreku,
v ktorom bol básnik nepotrebný
a človek cudzí človeku.“
-ďalšiu zbierku napísal vo väzení v Ilave: PAŠOVANOU CERUZKOU


Duchovne orientovaný básnici:
Valentín Beniak: počas republiky pracoval vo významných funkciách, po vojne však patril k umlčaným básnikom
-dá sa o ňom povedať že je niečo medzi predstaviteľmi katolíckej moderny a symbolizmu
poézia: jeho prvotina a najznámejšia zbierka je zbierka TIAHNIME ĎALEJ OBLAKY, ktorú vydal za pomoci J. Jesenského. V tejto zbierke vymedzil jeden zo svojich hlavných tém a to vzťah k domovu. -v zbierke LUNAPARK poeticky opisuje svoje pôsobenie v Paríži
-k ďalším zbierkam patria: BUKVICA, POŠTOVÝ HOLUB, ŽOFIA
Andrej Žarnov: patril opäť na rozhranie katolíckej moderny, bol vyštudovaný patológ, vyšetroval aféru 5000 mŕtvych poľských dôstojníkov→ mal existenčné problémy→exil v USA
poézia: vydal málo zbierok, jeho prvotina STRÁŽ NA MORAVE je sprevádzaná značnou politickou nevôľou , a objavujú sa v nej národnostné motívy
-v zbierke HLAS KRVY badať jeho vlastenectvo a zbierky ŠTÍT a MŔTVY sú reakcia na smrť jeho syna(on sám ho pitval!!) a otca
Ženy spisovateľky:
Maša Haľamová: jej poézia okrem sociálnych motívov nadväzuje na symbolizmus a predovšetkým sa venuje človeku a jeho problémom
poézia: vydala iba tri zbierky : DAR, ČERVENÝ MAK a SMRŤ TVOJU ŽIJEM

Nadrealizmus: je to náš surrealizmus, ktorý má špecifický národný charakter. Je založený na tradíciách (Janko Kráľ). Vplývali naň aj francúzska(Tzara, Bretón, Baudelair) a česká(Nezval) moderna
-do nadrealizmu parila tzv. skupina 7 básnikov(Fábry, Žáry, Reisel, Lenko, Bunčák, Brezina, Rak + Kupec) a patrila k nim i tzv. generácia 1909(výtvarníci)
-vystúpenie nadrealizmu bolo Fábryho zbierkou UŤATÉ RUKY. Potom vyšli mnohé zborníky: ÁNO A NIE (prvý zborník), SEN A SKUTOČNOSŤ, VO DNE A V NOCI, POZDRAV.

Nadrealizmus skončil zbierkou od Fábryho – JA JE NIEKTO INÝ.
znaky nadrealizmu:
1, Laboratórna poézia: odmieta tradície, snaha šokovať
2, Vplyv Freuda:poézia psychologického automatizmu(umelec bez kontroly, prúd.mysl)
3, Protiklad harmónie: oproti klasickej kráse predstavili tzv.: kŕčovitú krásu
4, Polytématickosť: vytvárali pásmo – cyklus
5, Využívanie voľného verša
6, Dodržiavanie rytmicko -syntaktického paralelizmu
7, Umŕtvená intonácia
8, Prirodzené poradie vetných členov
9, Odmietanie tradičných metafor: genitívne metafory
10, Originálne epitetá: hviezdna puška, narkotický pavúk
Katolícka moderna: pojem vznikol ex postom(najprv začali tvoriť až potom ich pomenovali). Je to vlastne skupina básnikov (autorov duchovnej poézie), ktorý vychádzali z duchovnej tradície národa a filozofického učenia Abbé Bremonda. V tomto období vydávali mnohé časopisy (Katolícke noviny, časopis Vatra). Radia sa sem dve skupiny autorov:
1, Autori, ktorí žili na Slovensku celý život: Ján Maranta, Pavol Gašparovič-Hlbina, Pavol Ušák-Oliva, Janko Silan, Svetloslav Veigl.
2, Autori, ktorí počas života emigrovali: Rudolf Dilong(USA), Karol Strmeň(USA), Mikuláš Šprinc(USA- vydával exilový časopis Most), Gorazd Zvonický(Rím)
najčastejšie témy a motívy:
1, Motív času (hodnota pre človeka a spoločnosť)
2, Motív cesty
3, Pocit osamelosti
4, Žena - ako zdroj umenia, matka, Bohorodička
5, Mlčanie
6, Kontrasty (svetlo - tma, dobro - zlo)
7, Vlasť a domov
výrazové prostriedky:
1, Kresťanská a náboženská terminológia
2, Postavy z náboženskej mytológie (objavuje sa i grécka mytológia)
3, Národné tradície.