Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Antika
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | blinky | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 687 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 22.5 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 37m 30s |
Pomalé čítanie: | 56m 15s |
A predsa presedel v žiali,
bez kúska jedla, sedem dní na brehu podsvetnej rieky.
Pokrmom bola mu trýzeň, slzy a bolesti srdca.
S ponosou trpkou, že bohovia opdsvetia strašne sú krutý,
odíde na Rodopu a víchrami šľahaný Haimos.
UMENIE MILOVAŤ
I.
Nesmieš sa pomýliť, že len námorník alebo roľník,
čo ťažko obrába zem, skúmať má príhodný čas:
nemožno v hociktorej chvíli siať do klamnej ornice zrno,
alebo na zeleň vĺn vypúšťať vydutú loď.
To isté pravidlo platí aj pri love pôvabných dievčat -
ak príliš nesúriš, neraz odtrhneš vzácnejší kvet.
II.
Najmä nežnosťou môžeš sa usídliť v ženinom srdci,
drsnosťou vyvoláš iba zúrivý zápas a hnev.
Jastraba nenávidíme len preto, že stále je v boji -
podobne zabíja krotké domáce zvieratá vlk;
no lastovičku človek vždy ochráni, lebo je mierna,
a holubovi stavia holubník, aby sa skryl.
Čušte, vy jazyky ostré, a zmĺknite, škaredé škriepky!
Nech jemná láska sa živý výlučne zo sladkých viet.
Ako som o láske spieval, sám Apollón zjavil sa pri mne
a palcom na zlatej lýre rozohral zvonenie strún.
V rukách mal vavrín a mal ho aj vpletený do svätých kučier -
na dohľad prišiel ten veštec, predniesol takúto reč:
"Ty, ktorý vyučuješ len ľahkej a neslušnej láske,
priveďže svojich žiakov k miestu, kde stojí môj chrám
a kde si prečítať môžu ten slávny, povestný nápis
- seba samého poznaj - každý tú povinnosť má.
Kto seba samého spozná, ten dokáže milovať múdro,
sústredí všetky sily na svoju účelnú hru.
Sklame sa každý, kto dúfa, že čarami privábi lásku,
kto z čelnej kosti žriebät vyvára strigônsky mok.
Na udržanie lásky sú masti a bylinky slabé,
nestačí zaklínanie, nestačí magický spev:
Iason s Medeou žil by a Odyseus Kirke by patril,
keby len čarovná pieseň živila ľúbostný cit.
Nanič sú šťavy, z ktorých sa dievčatám zakrúti hlava -
šialenstvo zachváti dušu po dúšku takýchto štiav.
Zavrhni čary! Ak ťa má ľúbiť, buď ľúbosti hoden -
na to však musíš mať viac ako len pôvabný vzhľad.
Kto by chcel vybľabotať kult Cerenin nezasvätencom
alebo samotráckych obradov tajomný sled?
Je to len maličká cnosť, ak dokážeš skrotiť svoj jazyk,
naopak, ťažký je prečin vyzradiť dôvernú vec.
Táravý Tantalos právom sa nemôže k ovocu dostať,
právom ho sužuje smäd, hoci je uprostred vôd;
najmä láska si chráni, čo v sebe posvätné skrýva,
preto ak svrbí ťa jazyk, z chrámu jej pober sa von."
Epilóg
Už som zavŕšil dielo, čo nezhubí ani boh bleskom,
ani meč,ani plameň, ani zub plynúcich vekov.
Nechže mi poslednýdeň, čo právo má na moje telo,
ukončí života neistú dráhu, ak sa mu páči
lepšia časť bytosti mojej sa predsa na večné časy
do hviezdnej výšavy vznesie a meno mi nezničí nikto.
Vo všetkých dobytých krajinách sveta, kde vládne moc Ríma,
budú ma národy čítať a slávnou povesťou svojou
budem žiť večne, ak zrnko pravdy je v proroctvách pevcov.
ARISTOTELES (384-322 PK)
POETIKA. . . Rozdiely v umení podľa predmetu zobrazovania
Pretože tí, čo napodobňujú, zobrazujú ľudí konajúcich, a tí sú nevyhnutne alebo dobrí alebo zlí - charaktery totiž skoro vždy zachytávajú len tieto dve skupiny, lebo podľa charakteru všetci ľudia sa líšia špatnosťou alebo cnosťou - predstavujú alebo ľudí lepších, než na akých sme zvyknutý, alebo horších, alebo práve takých. Práve tak si počínajú aj maliari: Polygnotos totiž zobrazoval ľudí krajších, Pauson horších, no Dionysios ich zobrazoval takých, akí sú v skutočnosti. Je zrejmé, že aj pri každom z menovaných zobrazení budú tieto rozdiely a bude teda iné tým, že bude týmto spôsobom napodobňovať iné predmety.
Lebo aj pri tanci, pri hre na píšťale a pri hre na kitaru môžu vzniknúť tieto odlišnosti, ako aj v próze a v čistých veršoch. Napríklad Homér ľudí idealizoval. Kleofon ich líčil reálne, Hegemon z Tasu, ktorý prvý zložil paródie, a Nikochares, skladateľ Deiliady, ich karikovali.
A v tom spočíva i rozdiel medzi tragédiou a komédiou; táto chce zobraziť ľudí horších, tamtá lepších, ako sú dnešní. . . Podstata a vývoj komédie
Komédia je, ako sme už povedali, zobrazovanie ľudí horších, no nie v každom druhu špatnosti,ale len v tej jeho stránke, ktorá spôsobuje smiech. Smiešna je toriž akási chyba a zvrátenosť, ktorá však nespôsobuje ani bolesť, ani škodu, ako napríklad smiešna maska je čosi mrzké a neforemné, ale nepôsobí bolesť.
Premeny tragédie a ich pôvodcovia nezostali neznámi, komédia však áno, pretože ju zo začiatku nebrali vážne.