Kritika spoločnosti, humor, komika a satira - ich dobové a funkčné uplatnenie v slovenskej literatúre

Ř BAROK:
17. – 18. stor., náboženské boje Habsuburgovcov, hlad, epidémie, mor, boj reformácie, šírenie vzdelanosti ( školy, lit. Tlačiarne ), úcta k slov. jazyku

PETER BENICKÝ – Verše:
ü Satiruje zbabelosť šľachticov a pánov
Cyklus básní, kt. sú súhrnom mravoučných úvah, všeobecných právd o výchove, cnostiach, manželstve, ale aj o vzdelaní.
ü Vyjadruje osobné postoje, kritizuje morálku uhorskej spoločnosti, najmä pánov a šľachticov. Verše sa vyznačujú iróniou, humorom a satirou. Šľachticom vyčíta hl. pretvárku, ľahostajnosť, ohováranie a zbabelosť. Zameriava sa aj na ich zlé vlastnosti žien, najmä ich panovačnosť
Sympatizuje so sedliakmi. Nabáda k vlastnému uvažovaniu, básne sú napísané v silne slovakizovanej češtine.

HUGOLíN GAVLOVIČ – Valašská škola – mravú stodola / didakticko – reflexívna úvaha/
ü Humor miestami prechádza až do karikatúry, odsudzuje opilstvo
Verše sú oživené dávkou humoru, kt. miestami prechádza až do karikatúry
ü Kritizuje nerovnosť a poukazuje na mravnosť obyčajných ľudí
Napr. v básni: Bohatý má mnoho penez a chudobný dítek, sa vyjadruje k otázke soc. Nespravodlivosti.A. sa vyjadruje k problému alkoholizmu v básni Hle človek opilý žádnému nemilý a v anekdote O korhelskej gazdinej
ü Zábavné prvky celú skladbu oživujú ale nakoniec sa podriadi náučnej funkcii.

Ř Klasicizmus a osvietenstvo
Obdobie slov. nár. obrodenia / 1780 – 1830/
1.fáza: snaha o uzákonenie spis. Slovenčiny/Bernolák-1787-západoslov./
2.fáza:snaha o povznesenie slov. ľudu vydávaním výchovných diel a časopisov
–-vydanie Tolerančného patentu- ustanovil rovnaké práva pre príslušníkov rôznych národov, zrušil nevoľníctvo
feudalizmus==obdobie vynálezov, objavenie kontinentov===“myslím, teda som“

JOZEF IGNÁC BAJZA – Slovenské dvojnásobné epigramata /satirické verše, kt. mali ľudovovýchovný charakter /
ü Zosmiešňuje ľudské vlastnosti a chyby=opilstvo, závisť
ü Pranieruje ich, =*hnev, lakomstvo
–René mládenca príhody a skúsenosti / román´= 2 časti /
ü Satiricky zobrazuje rozkladajúci sa feudalizmus, pranieruje pokrytectvo v cirkevnom a spoločen.

Živote, príživníctvo, zadubenosť

JÁN CHALUPKA (1791 Horná Mičiná (BB) - 1871)
- v malomestskom živote našiel Chalupka prameň pre námety svojich veselohier
- vedúcou silou v spoločnosti bolo meštianstvo, ale podedilo mnoho chýb z odchádzajúcej feudálnej triedy: triedna neuvedomelosť, odnárodňovanie, poníženosť k šľachte, konzervatizmus, rodinkársky egoizmus, klebetníctvo, namyslenosť, neúprimnosť.. - Chalupka poukazoval na tieto chyby.

veselohra: KOCÚRKOVO, ALEBO LEN ABY SME V HANBE NEZOSTALI/3dejstvá/
- uviedol do liter. pojem "kocúrkovo", ktorým dodnes označujeme pomery a ľudí s obmedzeným myslením.
Predstavil v nej svet malého mesta s troma hlavnými zložkami spoločnosti:
- predstaviteľ feudalizmu: zeman a cirkevný inšpektor Pán z Chudobíc
- preds. malomestskej buržoázie: čižmársky majster Tesnošil a jeho rodina
- mladá pokroková generácia: učiteľ Sloboda
Je to obraz dvoch protichodných svetov - zanikajúceho feudalizmu a zrodu národne uvedomelej inteligencie.
ü Uplatňuje sa tu situačná komika, pomocou humoru, zobrazením komických figúr v slovenskom malomestskom prostredí zosmiešnil upadajúce zemianstvo i vznikajúce meštianstvo
ü Využíva slovný humor´=zosmiešňuje mená osôb, miešanie rôznych rečí, komolenie slov,../
ü Kritika: nedostatok nár. povedomia v remesel. Rodinách, odnárodňovanie zemanov

Pán z Chudobíc a Tesnošil sú smiešne figúrky. Ich názorová zadubenosť a obmedzenosť, neschopnosť tvorivého činu, sú vážnou prekážkou pochopiť súčasné spoločenské pomery (nástup kapitalizmu). Rodina
Pána z Chudobíc i Tesnošilova sú slovenského pôvodu, ale vzdávajú sa svojej slovenskej národnosti, aby si zachovali zdanie spoločenského významu. Vzdávajú sa slovenskej reči a deformujú ju používaním maďarských a latinských slov a fráz. Ale ani jednu ani druhú reč neovládajú.
Protiklad tejto spoločenskej triedy (príslušníci úpadkového feudalizmu) vykreslil Chalupka v národne uvedomelom inteligentovi učiteľovi Slobodovi. V ňom sa črtá postava blízka štúrovskej generácii. Z jeho názorov preráža duch národnej znášanlivosti.
Hra Kocúrkovo bola veľmi úspešná a tvorila základ repertoáru ochotníckych scén. Kocúrkovo sa udržalo na našich popredných scénach dodnes. Chalupka svojimi hrami dal nielen základ ochotníckej činnosti na Slovensku, ale určil jej pokrokové pôsobenie. Jeho tvorba mala ohlas v neskoršom období (Palárik, Záborský).
- opis domu pána z Chudobíc: „Tamto, kde je tá hŕba hnoja pred dverami. Tamto, vraj, tamto, kde tá jedna tabla na obloku je papierom zalepená."

Dejovou osnovou sú voľby nového učiteľa a jeho príchod do Kocúrkova. Nového učiteľa chce získať pán z Chudobíc pre maďarizáciu a Tesnošil za muža svojej dcéry. Ústrednou postavou je Tesnošil. Na ňom a jeho rodine sa Ch. vysmieva všetkému, čím vtedy trpela malomestská spoločnosť. Niet v ňom ani iskierky podnikavosti a samostatnosti, typických čŕt novodobej buržoázie.

Ich obmedzenosť v chápaní smeru spol. vývinu je prekážkou v prijímaní premien, ktoré prinášal kapitalizmus. Tesnošilov syn je lenivý, dcéra rozmaznaná, vzdorovitá, bezočivá. Jediným cieľom jeho ženy Madleny je bohato vydať dcéru. Pán z Chudobíc - zeman, ktorý vychádza na mizinu - zánik feudalizmu
Sloboda - ožení sa s dcérou starého učiteľa, víťazí nezištnosť a úprimnosť citov pred vypočítavosťou Tesnošilovcov.
Postavy sa stávajú smiešnymi tým, že chcú byť múdre.

Ř Romantizmus 1830- 1850
Slovensko je súčasťou Uhorska, hosp. aj nár. útlak, kríza feudalizmu,vzrast maďarizácie,nástup novej generácie : Štúrovcov, v r. 1829 vznikla na bratislav. Lyceu Spoločnosť česko-slovanská/zakladetelia Karol Štúr a S. Chalupka/
––––––uplatňuje sa druhový a žánrový synkretizmus

J. M. Hurban Korytnické poháriky, Od Silvestra do Troch kráľov
ü Vysmieva sa z prízemného materializmu bohatnúceho meštianstva

JÁN KALINČIAK (1822 - 1871)
Reštavrácia alebo Obrazy z dávnych čias
- dielo zaľudnil zemianskymi postavami, ktoré sú malicherné, neschopné nijakého činu. Všetko ich konanie vyznieva humorne, smiešne. Prípravy na voľby (kontešačky) boli miesto, kde sa ozývalo ich sebavedomie. V povesti zemania vystupujú ako ľudia zanikajúceho sveta.

- majetok zemanov sa pod tlakom kapitalizmu rozpadával a ich úloha v spoločnosti je stále menšia. Kalinčiak zemanov nevysmieval, ale len usmieval. Nie je to taká ostrá satira. Usmieva sa nad ich pýchou, je presvedčený, že tá pýcha je predzvesťou ich pádu.
V Záhorskej stolici je pred voľbami. O miesto I. vicišpána sa uchádza strana Bešeňovských a strana Potockých. Na 2 tábory sa rozdelilo aj zemianstvo stolice. Obidve strany častujú svojich prívržencov a snažia sa ich podplácaním privábiť do svojho tábora. A. Bešeňovský, ktorý už 15 rokov bol I. vicišpán, urazí pred voľbami rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Štefanovi, hoci sa majú radi. Bešeňovský zamýšľa vydať svoju dcéru za grófa, aby však nestratil hlasy Levických, sľúbil, že ju dá Štefanovi vtedy, keď bude vicišpánom. Bol si istý, že sa to nemôže stať, lebo Štefan je chudobný.
"Vidieť, že ste rodina, pán švagor, keď sa tak staráte o tých mladých ľudí, ale moja dcéra má ešte dosť času, a Štefan sa môže ženiť, keď bude vicišpánom."
Štefanov strýc (Andrej Levický),ktorého onen gróf urazil aj osobne, vyhútal plán ako by sa Štefan stal vicišpánom. Odviedol celú rodinu Levických od Bešeňovského na protivníkovu stranu. Potocký, ktorý s ich pomocou mal získať vicišpánstvo, zaviazal sa urobiť Štefana II.

vicišpánom. Aby bolo víťazstvo Potockého isté, bolo treba nepripustiť k voľbám niekoľko voličov Bešeňovského. Plán sa podaril. Prvé miesto získal Potocký, druhé vicišpánstvo Štefan Levický a s tým aj Aničku.
„Tak sa stal Štefan Levický druhým vicišpánom a tu bys° len videl radosť jeho celej famílie."
ŠTEFAN LEVICKÝ: „Ostatne bol Štefan usilovný človek, no bieda je najlepší majster, a tej užil za mladi až do sýtosti.“
„...bol zdravý ako lipa, čerstvý ako ryba a mocný ako buk."
- mladý, švárny šuhaj, prezývaný dušou Adama Bešeňovského. Bol synom Adamovej sestry. Pochádzal z chudobnej rodiny. Jeho otec bol zámočný zeman v Leviciach. Ten však umrel, keď mal Štefan rok. No po voľbách sa zásluhou svojho strýka stal vicišpánom a mohol sa oženiť s dcérou Adama Bešeňovského.
ADAM BEŠEŇOVSKÝ: II. bývalý vicišpán. Bol pýchou slávnej rodiny Bešeňovských.
Spočiatku nesúhlasí s tým, aby sa jeho dcéra vydala za Štefana Levického. No nakoniec sa svadba koná.
MATIÁŠ BEŠEŇOVSKÝ: známy vábnik pri reštavráciách. Vedel získať zemianstvo pre tú alebo onú stranu. Žije viacej zo zapredávania ako z poctivej práce. Každý, kto k nemu neprišiel s prázdnou rukou, „našiel ho takého akého ho chcel mať". Preto keď prídu zo strany Potockých, aby ho získali pre seba, pohotovo zavedie reč na peniaze.
„...hľaďte Matiáša Bešeňovského preplatiť, bo to je figliar klincami vybíjaný a ten jediný je v stave nám svojou papuľou všetko pokrižlikovať, bo má oči ako jazvec, vidí, i kde by nemal ...“
JÁN POTOCKÝ: „Ak pán Potocký bol hladný človek a zachádzal i so svojimi odporníkmi vždy zdvorilo, dobre vediac, že najmenší krivý pohľad na zemana pred reštavráciou roznáša sa po stolici." - stal sa I. vicišpánom
Autor v diele vykresľuje vtedajšie pomery v uhorskej stolici. Je to obdobie 30. rokov 19. stor. V popredí je boj o moc medzi dvoma zemianskymi rodmi - Potockými a Bešeňovskými. Zemianske voľby autor predstavil ako komédiu, v ktorej niet ani štipky vážnosti, aká by sa v tejto záležitosti vyžadovala. Autor poukazuje na nepekné vlastnosti (opilstvo, chamtivosť, klamstvo, vydieranie, podplácanie, podvádzanie), bez ktorých sa voľby nezaobišli.
Nezvíťazil program strany ale peniaze a podvod. Reštavrácia je zrkadlom prehnitého feudalizmu, jeho predstaviteľov a ustanovení.

Dejová línia je tu nie je ucelená, je oslabovaná odbočeniami, rozprávaním epizód, ktoré s hlavným dejom takmer nesúvisia. Reštavrácia nie je typickým romantickým dielom.

Sú tu prvky romantizmu (prísaha a jej porušenie, trest zaň, intrigy a láska), ale namiesto skutočného boja ide len o hašterenie a namiesto veľkého konfliktu len o drobné úskoky. Jazyk diela je zaujímavý. Autor využíva slovník, frazeológiu ako charakterizačný prostriedok. Obraz zemianstva je vykreslený veľmi kriticky a presvedčivo. Upadá hospodársky i morálne. Postupne sa mení na vrstvu neschopnú povzniesť sa nad malicherné a sebecké záujmy. Jeho reprezentantom je najmä Matiáš Bešeňovský, najcelistvejšie vykreslená postava, ktorú charakterizujú slová:" Neukradnem, nemám, nezabijem, nebudem mať, a kde niet kostí, nieto sily."
„Reštavrácia sa nedá preložiť do cudzej reči." (Ján Kalinčiak)

ü humorno parodická podoba zemanov, slovný humor
ü a. kritizuje úpadok triedy zemanov, podarilo sa mu v nej zobraziť svet zanikajúcej triedy a na úrovni humoru a irónie zaujať k nej kritický postoj

- jazyk je ľudový, používa príslovia a porekadlá.:
FRAZEOLOGIZMY
- sú ustálené slovné spojenia, napr. prirovnania, porekadlá, príslovia, ustálené slovné spojenia, napr. bežať ostošesť, streliť capa, vziať rozum do hrsti, tichá voda brehy myje, buchnúť klinec po hlavičke
- prenesený význam
V umeleckej literatúre sa frazeologizmy využívajú predovšetkých v epickej próze (ako prostriedok štylizácie hovorovosti al. jazyk. charakteristiky ľud. typu).
- funkcia: bližšie priblížiť, charakterizovať

Ř Lit. Porevolučných a matičných rokov
Bachov absolutizmus, Memorandum slov. národa,vznik 3 slov. gymnázií=Martin, Revúca, Kláštor pod Znievom, r. 1863===založená Matica slovenská, Rak.-Maď. vyrovnanie, ==šírenie maďarizácie, prenasledovanie, ==zrušenie gymnázií aj Matice, nástup realizmu

JÁN PALÁRIK {1822 Kysuce - 1870 Majcichov (TT)}
- patril k najvýznamnejším dramatickým spisovateľom matičného obdobia. Vydával časopis Cyril a Metod, v ktorom kritizoval cirkev, žiadal zriadiť katedry slovenskej reči a literatúry v uhorských kňazských seminároch. Za tieto články ho predvolali pred cirkevný súd. - vyslovil myšlienku o federatívnom Uhorsku
- v divadelných hrách videl výchovu ľudu

INKOGNITO - satirický obraz odrodilého meštianstva. Autor ho vidí realisticky, vysmieva sa z jeho mravov. - námet čerpá zo slov. malomesta v časoch Bachovho absolutizmu - Kocúrkovská tematika
- faloš. uhorské vlastnectvo, odrodilstvo, hlúposť, spoločen. pretvárka, pomýlená výchova mládeže, sebectvo ŕ KRITIKA
- ku komickým situáciám, zvratom, scénam dochádza na základe zámeny postáv. (nový prvok v slov. dramat.

tvorbe)
- odhaľovanie skutočného charakteru postáv, víťazstvo lásky nad sebectvom, ušľachtilosti nad špekuláciami, úcty k národu nad pohŕdaním národným citom
DEJ Evička Sokolová, dcéra bohatej vdovy v prvej chvíli odmietne Jelenského a s napätím očakáva príchod Jelenksého z Pešti. Jelenský prichádza do Kocúrkova inkognito, získava si sympatie Evičky. (Umožňuje autorovi celý rad komických situácií, odhaľujúcich pravé charakterové vlastnosti postáv)

ü zámena postáv

DROTÁR - dej je situovaný do mestského prostredia, autor tu kladie do protikladu mravnú hodnotu pánov a obyčajných ľudí. Obyčajný drotár sa dostane do rodiny továrnika, kde však všetkých prevýši svojimi ľudskými vlastnosťami. Autor záporné postavy zobrazuje realisticky. Veselohra je založená na zámene postáv. (situačná komika)

Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Postavy: Grófka Eliza Hrabovská
Oriešok (školský učiteľ)
Miluša (jeho dcéra, grófkina spoločnica)
Ľudovít Kostrovický)
Rohon (zememerač, Kostrovického priateľ)
Stručný dej: Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušou. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o podporu pri oprave školy. Grófka pomôže Orieškovi a dohodne sa s ním o príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom. Úradník Suchay prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú osláviť radostné obžinky. Grófka sa rozhodne spojiť oslavy s privítaním mladého baróna.
Barón Kostrovický píše list, že syn príde s priateľom Rohonom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce dobre spoznať baróna a rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Milušu za grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preoblečie za inžiniera Rohona a jeho priateľ za baróna. Rohon sa po stretnutí s Milušou preoblečenou za grófku hneď zamiluje. Grófovi sa nepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie však zmení, keď ho očarí krása kráľovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka. Nič netušiaci barón sa do nej na prvý pohľad zamiluje.
Inžinier nemôže viac skrývať lásku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, že nie je grófka, ale jej spoločníčka. Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohon nie je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si zobral za ženu kráľovnú plesu, aby zachránil jej česť. Deva je však podľa správania nevzdelaná a barón ju odmieta. Keď sa od Orieška dozvedá, že Miluša je jeho dcéra a má dobré vychovanie, chce si ju vziať. No stále netuší, že za devu je prezlečená grófka. To sa dozvie, až keď požiada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku.

Téma: Život na grófkinom zámku.

Spolužitie Slovákov s Maďarmi.

Idea: Vzájomná úcta a porozumenie medzi slovenským a maďarským národom. Touto hrou chce autor ukázať, ako by mohli žiť vo vzájomnej úcte a porozumení národy v Uhorsku.
- zápletka spočíva v dvojakej zámene postáv Miluši s grófkou a Rohona s barónom. Zámena postáv vytvára mnoho komických udalostí, zaľúbia sa do seba /tí, ktorí sa majú/, koniec = dve svadby.
- chcel poukázať na vlastenectvo slov. inteligencie a vlastenectvo je neodmysliteľné bez lásky k ľudu. Prostredníctvom tohto vlastenectva si inteligencia získava rešpekt u šľachty. Palárik zidealizoval šľachtické postavy.
-
- Palárik vyzýva, aby nezapierali národy Uhorska svoj pôvod, chce, aby sa na Slovensku rozprávalo po slovensky.

Citáty: Orieška v rozhovore s barónom Kostrovickým:
"...aby si Slováci a Maďari sväté práva spoločnej
krajiny Uhorska spojenými silami bránili, národnosti
svoje vzájomne ctili, národnej vzdelanosti a osvety -
bez ktorej blaho vlasti ani myslieť sa nedá - jeden
druhému úprimne dopriali a aby žiadnej nenávisti,
žiadneho sváru medzi nimi nebolo..."

Milušin názor na vlastenectvo:
"Ó, darmo sa sebec tým menom honosí:
Kto nie je priateľ ľudu, ten neni vlastenec,
lež márny šarlatán alebo streštenec, ktorý len
nesvornosť rozsieva v krajine!..."


JONÁŠ ZÁBORSKÝ (1812 - 1876)
- reagoval vo svojich prózach na všetky podstatné krízové javy porevolučného obdobia.
poviedka: DVA DNI V CHUJAVE - skladá sa z 2 častí:

a) DEŇ ŠKAREDÝ - je ostrou satirou na byrokraciu a zemianstvo
–––––real. Obraz zaostalej slov. dediny

b) DEŇ PEKNÝ –
––vízia,predstavy o budúcnosti, a. kritizoval sedliakov za to,že nemajú dostatok sebaúcty a sami seba ponižujú, vyčítal im alkoholizmus

Kým v prvej časti položil dôraz na sociálnu kritiku, v druhej časti sa snažil nájsť aj isté východisko z nepriaznivého sociálneho a duchovného položenia slovenského ľudu. Autor tu ľud vykreslil s jeho hrubými mravmi a pijanstvom. Tento stav vidí ako dôsledok bezprávneho zaobchádzania s ľudom. Vykorisťovateľov predstavuje statkár Kobzay, ktorý sa k ľudu správa panovačné a urážlivo. Satira poviedky je založená na vyjadrovaní hlavných postáv a na situáciách.
Záujem o históriu priviedol Záborského k tvorbe historických tragédií a drám. Svojimi historickými hrami chcel J. Záborský vyvrátiť falošné romantické predstavy maďarských historikov, dejinný vývin v Uhorsku sa snažil zobrazovať verne, rešpektujúc pritom slovenské hľadisko.
Okrem toho vytvoril Záborský ešte viacero veselohier a frašiek.

Z nich je umelecky najhodnotnejšia 5-dejstvová veselohra: NAJDÚCH.
- zobrazuje tu komické črty života drobného zemianstva, rozdiely medzi panskou a sedliackou morálkou Je to satira na sloven. zemianstvo. Statkár Kobozy utráca majetok a jediné východisko vidí v bohatej neveste. Jeho syn Gejza sa vyznačuje nadutosťou a hlúposťou. Predstavuje mravný úpadok zemianstva. Pokrok predstavuje Jablonkay. Záborského postavy sú zosmiešnené, často zveličené, alebo zjednodušené.

Ř Realizmus 1870 – 1918
Koniec. 19. a zač, 20.stor., národ. A hosp. nesloboda, Slovensko je súčasťou RÚ,
1.vlna: problematika zemianstva a jeho schopnosť stáť na čele národa – na nedostatky poukazujú láskavým humorom
2.vlna. problematika rozvrstvenia spoloč. /soc. Problémy/, a. si všímajú vnútro človeka a jeho sociálnu situáciu – kritický realizmus, kritizujú nedostatky

JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ (1874 Tajov (BB) - 1940 Blava)
- robotnícka rodina, detstvo prežil u starých rodičov
- bankový úradník
- legionár v Rusku
- jednoduchý jazyk
- patrí k vrcholným autorom druhej vlny sloven. realizmu

Jeho tvorba sa rozvíjala súbežne s tvorbou Ferka Urbánka (Škriatok, Rozmajrín, Pani richtárka) a Jozefa Hollého (Kubo, Geľo Sebechlebský). - štvordejstvová veselohra: ŽENSKÝ ZÁKON - ukazuje, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy. V hre sa uplatňuje autorovo humorné videnie dedinského sveta. Humor preniká všetky zložky diela, od základného postoja spisovateľa k životu cez komickú stavbu situácií, charakteru, dialógov i gesta postáv. No za týmto humorným životným postojom je v hre vážna otázka o hodnote človeka v skapitalizovanej spoločnosti, ktorá vytvára vyostrené dramatické napätie.
- konflikt hry je motivovaný sociálne, ale závažnú mieru na jeho rozvedení majú rodinné záujmy a rozdielne charakterové vlastnosti postáv. Na deji sú zainteresované všetky postavy hry. - Miško Malecký sa zaľúbi do polosiroty Aničky Javorovej. Ich životnému šťastiu prekáža hašterivosť a tvrdohlavosť oboch materí a klebetníc a Dora. Miško dá pred odchodom na vojenčinu Aničke sľub, že po vojne si ju zoberie za ženu. Keď sa však začne hovoriť o tom, kde budú mladí žiť, nastane zvada - každá matka ich chce mať u seba. Kým je M. na vojne, obe matky sa hnevajú, aj vďaka klebetám Dory. Mišova mať sa dozvedá, že richtárovci by chceli jej syna za zaťa, to sa jej páči a Dora ju v tom podporuje. Miškov otec podporujee mladých, utešuje aničku. Nakoniec zvíťazí láska oboch.

Všetci sú šťastní, najviac Miškov otec, ktorý si stále prial, aby zdravý rozum zvíťazil nad mocou klebiet a ženskeého hnevu.

Poviedky a črty z rokov 1902-1903 zhrnul Tajovský do knihy BESEDNICE.V prózach tejto knihy si autor všíma život najbiednejších. Takým je aj sluha MACO MLIEČ z rovnomennej poviedky. Maco prišiel do služby k bohatému richtárovi ako osemnásťročný mládenec. Slúžil u neho po celý život za jedlo, šaty, tabak a prísľub, že ho doopatruje do smrti. Maco rád opatroval kone. Aj keď neboli jeho, staral sa o ne ako o vlastné. Keď mu jedny kone ostareli, kúpil mu gazda nové. Raz podvečer viezol gazdu do mesta. Mladé nevycvičené kone sa mu splašili. Maco spadol a zlámal si nohu. Gazda ho dal i do špitála liečiť, lebo škoda by bolo o takého robotníka prísť, ak by sa mu to doma malo zle vyhojiť. Vyliečil sa, ale noha ostala krivá. Nebol už súci ku koňom a potom i roky prichodili, prišlo mu robiť na voloch. O pár rokov však nevládal už ani volom jarma na šiju uložiť, tak opadol. Gazda premyslel teda tak, že ho dá ku kravám. V jeseni počal Maco polihovať na poli i doma. Zima, dych mu počalo stavať, v nohe ho tiež štiepalo.
Tak bolo do Vianoc. Po Vianociach prišla tuhá zima. V teľatinci bývalo mu zima, tak sa na noc pozakrýval handrami. I do jedla ho už museli súriť. Maco cítil, že sa blíži jeho koniec. Večer šiel ešte za gazdom, lebo ho svedomie trápilo. Gazda mu oznámil, že on mu je dlžný ešte trinásť grajciarov. Maco sa uspokojil, rozlúčil sa s gazdom i gazdinou a odišiel. Ráno ho našli mŕtveho. „Gazda vystrojil mu krásny pohreb, s kňazom a odobierkou, na truhle bolo ešte aspoň naposledy spravodlivé meno Macovo, i kedy sa narodil a umrel, že richtára celá obec pochválila, len sluhovia v obci si povrávali, že však ho mal za čo pochovať."
- poviedka je z dedinského prostredia, ale dôraz dáva aj na sociálne pomery alkoholizmus, zastaranosť, poverčivosť, konzervatívnosť. Autor v príbehu sám vystupuje, ale nerobí závery.
Tajovský v poviedke jasne odhalil dva protikladné svety na dedine: boháčov a chudobu. Ešte žijú obidva svety vedľa seba bez otvoreného konfliktu, preto aj vzťah medzi Macom a richtárom má viac charakter paradoxu než zrážky, no sociálne pomery na prelome storočí, ako ich zobrazil Tajovský, signalizujú jej blížiacu sa nevyhnutnosť.

ü Kritizuje pasivitu človeka k životu

MARTIN KUKUČÍN:
ü Mal rád ľud, videl jeho pracovitosť, ale uvedomoval si jeho nedostatky /alkoholizmus, honba za majetkom, závisť a nezhody susedov/
ü Kritiku týchto nedostatkov robí s láskavým humorom
ü Vyjadruje vieru v mravné hodnoty ľudu

RYSAVÁ JALOVICA
- patrí k prvým poviedkam. Už tu je zrejmé, že má záujem predovšetkým o zobrazenie života dedinského ľudu a že ho má rád.

Videl jeho pracovitosť, jeho schopnosti, ale uvedomoval si aj jeho nedostatky - alkoholizmus, honbu za majetkom, závisť, nezhody medzi susedmi.
IDEA: Autor živo, prirodzene, s jemným humorom vykresľuje človeka Adama Krta, ktorý sa pre svoje ľudské chyby a slabú vôľu dostáva do nezávideniahodných situácií. Kukučín sa snaží cez postavu Adama a cez jeho príbeh širšie rozviesť myslenie, reč a životný štýl dediny.
Kompozícia: Pri výstavbe Adama Krta využil súbor rôznych epizód (napr. epizóda so starou kravou, o ktorej majiteľ tvrdí, že je jalovicou, strata kúpenej jalovice, Krtovo stretnutie so strašidlom, pomýlenie si vlastného domu s Trnkovým), anekdot (anekdota o mrhanovských hodinách) a počutého rozprávania.
Súbor epizód, anekdot a počutého rozprávania ako ľudových prvkov využil nielen ako prostriedok situačnej komiky, ale aj ako základný prostriedok výstavby postavy, odhalenia jej obrazu, charakteru, jej vonkajších znakov, no tiež vnútornej psychológie.
Jadrom poviedky je komicky ladený konflikt medzi Krtom s jeho záľubou v pití a jeho prísnou ženou Evou. Riešenie konfliktu je rozprávkovo zmierlivé. Záver poviedky vyznieva ako výstraha pred alkoholizmom.
Postavy: Adam Krt je gazda, ktorý v zime šije obuv pre dedinčanov. Je nízkej postavy. Oči má čierne, nos chudý a dlhý, tvár chlpatú neoholenú. Hoci nebol ešte starý, predsa nemal ani jeden zub. Jeho pravá noha bola asi o 2 palce dlhšia než ľavá. Bol pracovitý, mal rád pálenku, ale aj svoju ženu, ktorej sa bál a nadovšetko ju poslúchal. Mal výraz krta.
Eva - pracovitá, prísna, panovačná, mala rada poriadok
Vedľajšie postavy: sused Trnka, jeho žena, mrhanovský richtár, jeho žena, Martin Šmálok, rodina Ferkovcov
„Starý pozor na kapce, aby si ich nepotratil, na cukor, kávu, med, bryndzu, mak, piepor, papriku, olej a sviečky nezabudni. A nechže sa ti hrnčeky nepobijú!" volala Eva za svojím mužom Adamom Krtom, ktorý práve poberal sa na jarmok, aby zaopatril domácnosť týmito maličkosťami. Kapce, ktoré sa mu nezmestili do tanistry, prevesil na ohromnú čugaňu a išiel na jarmok.
Z Adamoviec odišli už všetci jarmočníci, preto Krt musí ísť osamote. „Jarmoky pre Krta nemajú žiaden pôvab a príťažlivosť, keď Eva stojí mu tam vždy za chrbtom, odoberajúc utŕžené peniaze. Ale dnes je v Mrhanove jarmoček, a to je pravý jarmok pre smädnú dušičku Krtovi, lebo Eva nemôže ísť s ním."
V Mrhanove sa Krt rozložil pod stenou akéhosi známeho. Ešte ani obed nebol a Adam nemal už čo predávať. Pobral sa teda na tú stranu, kde predávali rožný statok. Tu sa dojednal na kúpe kravy s Martinom Šmálkom za 49 rýnskych. Krt pozval Šmalka na bohatý oldomáš, za ktorý utratil 2 rýnske. Keď vyplácal jalovicu zistil, že zle počítal peniaze a na jalovicu nemal dosť peňazí.

„Meštek oľahčel o 2 šajnové rýnske, vyplatené za mastný oldomáš, napojený Šmálok a švec konečne odišli, potešujúc sa aspoň tým, že tak zadarmo k oldomášu prišli." Smutný sa pobral kúpiť to, čo mu Eva prikázala. Keď odchádzal z rýnku, uvidel suseda Trnku, s ktorým sa hneval pre kohúta, ako vedie jalovicu. Dobehol ho a pozval na pohárik na uzmierenie. Tam sa dohodli na kúpe jalovice. Krt dal za ňu 33 zlatých a za 3 šajnové vyplatil oldomáš. Keď ich videla Trnková, odviazala jalovicu spred krčmy a pobrala sa domov. Keď dvaja nešťastníci vyšli z krčmy, kravy tam už nebolo. Hľadali ju po celej dedine, i richtára navštívili. Ten ich iba vysmial. A opäť sa pohádali a išli domov každý sám. Keď Krt prišiel k bútľavej vŕbe, pri ktorej vraj strašilo, uvidel mátohu a snažil sa ukryť do otvoru vo vŕbe. Potom hodil po mátohe palicu, tá sa premenila na psa, ako si Adam myslel. Bol to však pes, ktorý niekde strčil hlavu do dbanky a nemohol ju vytiahnuť. Keď mátoha odišla, pokračoval v ceste domov. Namiesto domov prišiel k Trnkovcom. Dom sa mu nezdal, pobral sa ďalej, až našiel ten svoj. Eva ho privítala nadávaním. A keď zistila, že všetok tovar rozbil "horké slzy jej kanuli lícami". Krt zaspal ako drevo i ona sa pobrala spať. Ráno Krt vedel, že je zle. Čakal, kedy mu Eva začne nadávať. Keď sa dozvedela, že jalovicu kúpil od Trnku a vypil s ním mernô, zobrala mu peniaze, podala mu zafúľaný kožuštek rozkazujúc mu: „Obleč sa! Ber halenu, čiapku a palicu! Neukáž sa v dome, kým nedovedieš jalovicu. Von!"
Chudák Krt odel sa a poberá sa von. Vo dverách povedá: „Žena dobre sa maj! Už ma viac neuvidíš."
Krt odišiel nevedno kam. O chvíľu prišiel sused Trnka a povedal, že jalovicu má doma. Eve prišlo Adama ľúto, začala ho oplakávať. Trnka ho hľadal po okolitých dedinách, no nikde ho nebolo. Na Štedrý deň sa Adam vrátil. Krt sa obrátil k žene: „Eva, tu máš peniaze, čo som vtedy zatajil. Tu sú dve zlatky, v píle som ich zarobil. Od tých čias nikdy nik neuvidí ma piť. Vy budete svedkovia." Od tých čias sa stal Adam Krt váženým občanom Adamoviec. "Plniac verný sľub po návrate svojom urobený, nedotkne sa vôbec žiadneho nápoja, okrem vody."

DIES IRAE (Dni hnevu)
- nastolil v nej závažný problém doby: peniaze sa stávajú rozhodujúcim faktorom v živote rozvíjajúcej sa buržoáznej spoločnosti a podmieňujú v rozhodujúcej miere ľudské myslenie i konanie. Starého Sýkoru menia na úžerníka - netvora, nepoznajúceho ani rodičovskú lásku, ani prirodzené ľudské city, ani sústrasť s tragédiami. Viac ho zaujíma osud stratených peňazí ako osud vlastných dvoch synov. Cez túto postavu odsudzoval spisovateľ javy, ktoré prinášal kapitalizmus na slovenskú dedinu.

Poviedka sa končí typicky kukučínovsky, harmonickým záverom.
ü Kritika úžerníctva a honby za peniazmi, kt. rozdeľujú rodiny

11b) (základné znaky)
Kukučín - humor
Tajovský - kritika, vinníka hľadá niekde inde (nie v ľude)
Timrava - vinníka hľadá aj v ľude, ostrý kriticizmus, vytvorila typ psychologickej a mal. poviedky

BOŽENA SLANČíKOVÁ - TIMRAVA

ŤAPÁKOVCI
Medzi najkritickejšie poviedky našej literatúry patria Ťapákovci, kde pranieruje zaostalosť a zápecníctvo. Ťapákovci žijú patriarchálnym životom. V jednom dome sa ich tlačí 16 - sú nedružní, málovravní, novoty ich nezajímajú, držia sa kŕčovite toho čo im zanechali dedovia. Z Ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy Iľja - zvaná kráľovná, Anča - zmija.
Ťapákovci žijú patriarchálnym životom. V jednom dome sa tlačia šestnásti, sú leniví, málovravní, novoty ich nezaujímajú, držia sa kŕčovite toho, čo im zanechali dedovia. Z ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy: tridsaťročná stará dievka kalika Anča - zmija a Iľa-kráľovná. Základný konflikt poviedky vytvára napätie medzi Iľou, snažiacou sa zmeniť zaostalý, primitívny život ťapákovskej rodiny a ostatnými príslušníkmi, včítane jej nerozhodného muža. Nakoniec sa jej podarí presvedčiť muža Paľa a po mnohých nedorozumeniach prechádzajú do nového domu. V poviedke teda už ide o konflikt založený na dvoch odlišných názoroch na život, pričom jeho riešenie vyznieva jednoznačne v prospech modernejšieho a kultúrnejšieho spôsobu života na slovenskej dedine.
Vonkajší dej poviedky (konflikt Ťapákovcov s Iľou) dopĺňa vnútorný dej (životná tragédia Anče - zmije). Obe sa navzájom prelínajú a doplňujú. Anča - zmija patrí k najtragickejším postavám v Timraviných poviedkach. Jej charakter je poznačený vnútornou protirečivosťou (je citlivá, až nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a drsnou) i kontrastom (túži po láske a vlastnej rodine, ale zostáva jej len vyšívanie pre nevesty a bôľ z radosti iných).
V tejto, ale aj v ostatných dedinských prózach využila autorka niekoľko spôsobov pri vytváraní postáv. Najjednoduchším bol spôsob využitia miestnych prezývok a prezývok pridávaných k menu (napr. Anča - zmija, Iľa-kráľovná a pod.), vystihujúcich spravidla základnú charakterovú črtu.
Zložitejšie boli charakteristiky objektivizované, t.j. podávané tak, akoby o jednotlivých osobách informoval na deji nezúčastnený dedinčan. Najdokonalejšia je charakteristika vyslovovaná samotnými postavami, funkčne zapojená do rozvíjania vzťahov a konfliktov v poviedke, a tak postupne prerastajúca do charakteristiky spoločensko-triednej.

Takýmito postupmi sa podarilo Timrave vytvoriť jedinečné typy, figúry i figúrky z novohradskej dediny i umelecky náročný obraz psychologicky a sociálne diferencovaného dedinského kolektívu.

ü Kritika zaostalosti, lenivosti , pomocou zobrazenia zaostalosti rodiny a. kritizuje neschopnosťslov. Národa prijať niečo nové

Hrdinovia
- v novele si najmä všíma, ako sa k vojne staval slov. ľud. Dej románu sa začína vyhlásením mobilizácie. Ľud prijíma vyhlásenie s odporom, tamojšia neslovenská buržoázia jasá radosťou a opovrhuje slov. ľudom. Notár Balán - hlavný predstaviteľ miestnej buržoázie, hovorí, že v meste panuje neslýchané oduševnenie, každý ide na vojnu so spevom a nadšením. Balánovi sa nepáči, že sedliaci nechápu, aký svätý cieľ ich volá. Vlastenectvo týchto bohatých pánov sa prejavovalo tým, že každého kto bol proti vojne vyhlasovali za vlastizradcu. Pravý opak je notár Širický, ktorý drží s ľudom. Nakoniec Širický musí odísť na vojnu, kde i zomiera. Neslovenská buržoázia, ktorá sa toľko vystatovala svojím hrdinstvom sa pomocou výhovoriek nedostala na vojnu. Román patrí k najlepším dielam, ktoré vytvoril slov. kritický realizmus.
- novela je kompozičná usporiadaná na princípe kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a pánskych vrstiev. V postave notára Baláňa vytvorila autorka typ cynického človeka v maske vlastenca, no podstate zbabelca a egoistu. Podnotár Širický si naopak plne uvedomuje nezmyselnosť vojny. Jeho protest prejavuje vo vojne v tom, že zachraňuje raneného ruského vojaka a pritom sám zahynie.
ü hrdinom je celá dedina za vojny, znepokojovaná, okrádaná hmotne aj morálne. Situácie novely sú zamerané aj na nepatrné detaily, ale tým viac zdôrazňujú hrôzu vojny. Podrobne je líčený účinok zvesti o vojne, ustrnutie a zdesenie, aké nastalo medzi pokojným a tichým vidieckym obyvateľstvom.

ü Názov novely je ironický =Hrdinovia, sú to vlastne hrdinovia typu Baláň,kt. majú plno rečí, ale v skutočnosti sú to zbabelci
Východiská konfliktov
Chalupka - proti odnárodňovaniu
Záborský - negatív. str. zem.
Palárik - spolunažívanie národov
Tajovský - majetok, peniaze

JANKO JESENSKÝ
Demokrati /spoločen.real. román/
ü A. sa pozerá kritickými očami na malomeststké pomery, kritizuje rôzne spol. chyby charakteru
ü Satiricky opisuje vysoké úradníctvo, kritika spol. mravov po vzniku ČSR, odhalenie intríg medzi politick. Stranami
ü Odhaľuje nedostatok demokracie v demokratickom štáte, intrigy medzi pol.

Stranami, súperenie medzi kandidátmi tej istej strany, nedostatok rovnosti medzi ľu´dmi

Nadčasové problémy:

q „demokracia“
q falošnosť, bezcharakternosť,
q nadradenosť, povýšenosť, vyplývajúca z lepšieho postavenia
q výhodnosť straníckeho postavenia
q neustálé zakladanie strán, spolkov
q intrigy pred voľbami
q klamlivosť volebných sľubov, systém kampane–slľúb ľuďom, čo chcú počuť

Výborník

ü komický protiklad medzi správaním doma a na verejnosti

Slnečný kúpeľ

ü satirická kritika malomestských pomerov
ü príbeh lásky notára a slečny Adely/služky,/ predstaviteľom mešťanov a nižšej vrstvy

Pani Rafiková

ü kritika malomestských pomerov, faloš, klebetníctvo,

Jesenského výrazové prostriedky“:

q ovláda umenie skratky a náznaku
q využíva všetky formy výsmechu, napr. :karikatúra, hyperbola, slovná a situačná komika.

Zdroje:

Všetci možní spolužiaci a samozrejme ja -