Vo vzbure proti vrchnosti ho ešte viac utvrdzuje nenávist voci notárovi Okolickému, ktorý zaprícinil tragédiu jeho ženy Evy. Hlavaj sa stáva hlavným nositelom deja až po záverecné kapitoly románu, ked do popredia opät vystupuje lud, aby sa živelnou vzburou proti pánom a rabovackami pomstil za odveký útlak a vojnové útrapy. Adam Hlavaj je viacvýznamová postava. Je samým sebou, t. j. živelným vzbúrencom proti vojne a spolocenskému útlaku, pomstitelom osobnej krivdy, ale aj symbolickým vyjadrením mravnej velkosti slovenského ludu.
- dôležitou epickou zložkou je obraz vnútorného sveta A. Hlavaja, ktorý po dezercii z vojny chcel pomstit nielen tragédii svojej ženy, svojej rodiny, ale predstavuje živelná kolektívny oproti všetkému, co ho utláca v mene slobody. Hlavaj svojim konaním symbolizuje zároven odpor ludu proti vojne a sociálnemu útlaku.
Milo Urban Živým bicom prekonal tradíciu popisného realizmu hlbším ponorom do individuálneho i spolocenského bytia. S tým súvisí unho aj zmena v rozprávacských postupoch a výrazových prostriedkoch (vnútorný monológ, lyrizácia slovesného prejavu), ako aj v kompozicnej výstavbe románu (kontrastné radenie krátkych príbehov v prvej casti románu).
- prvé dielo, kde sa o slobode nerojcí, ale kde sa tento pojem chápe ako skutocnost. V tom je velký rozdiel medzi jeho dielom a Timravinými Hrdinami. Živý bic je realistický román, je preniknutý láskou k prostému cloveku.
ROMÁNOVÝ CYKLUS o osudoch hornooravskej dediny Ráztoky a národa od zac. 1. svetovej vojny do konca 2. svetovej vojny. Tvorí ho 5 románov.
ŽIVÝ BIC
HMLY NA ÚSVITE - autor tu analyzuje povojnové a poprevratové pomery
V OSÍDLACH
ZHASNUTÉ SVETLÁ - podáva umelecké svedectvo o dramatickom a tragickom období od predmníchovských udalostí v jeseni 1938 do vyhlásenia Slovenského štátu. Dielo má autobiografické crty v postave redaktora Adama Hlavaja a vystupujú v nom viaceré postavy z predchádzajúcich románových prác.
KTO SEJE VIETOR - opisuje udalosti 40. rokov až do vypuknutia SNP.