Moderná svetová literatúra 20. storočia a jej obraz

Svetová próza
Michail Šolochov
# novela Osud Cloveka - hl. hrdina - šofér Sokolov, autor chcel poukázat, že taký osud ako mal hlavný hrdina mali aj milióny ludí v Sovietskom zvaze. Sokolov rozpráva svoj tragický život ako o všetko prišiel - o celú rodinu aj majetok. V diele nie sú zachytené boje, ale osobná tragédia.
# román Tichý Don - hlavný hrdina Grigorij Melechov. Obdobie pred a cez prvú svetovú vojnu - Melechov bojuje na fronte aj v obcianskej vojne, je tu zachytená jeho tragédia - spociatku veselý mladý clovek - vojna ho neuveritelne zmenila.
- 70. roky - literatúra s vojnovou tematikou, ale objavuje sa aj zlyhanie cloveka ako zrada a zbabelost:
Alexander Solženicyn
- za vojny na fronte, zaciatkom 1945 - odsúdený na niekolkorocné väzenie - prešiel viacerými pracovnými tábormi
- publikoval od zaciatku 60. rokov - pretože jeho život mu neumožnil štúdium svetovej literatúry vychádzal z ruskej klasiky a z vlastného života
# novela Jeden den Ivana Denisovica (1962) - zachytil tu jeden den väzna Šuchova - vychádzal z vlastných skúseností z trestaneckých táborov v Sovietskom zväze. Solženicyn nezvelicuje fakty z tábora - všíma si bežný život vaznov, ich prácu na stavbe v treskúcej zime (-30 - - 40 °C), nedostatok jedla. Citatel si uvedomuje, že okolnosti v akých museli žit väzni boli v rozpore so zásadami socialistického humanizmu. Rozprávanie je priame (ja), jazyk typický pre väzenské prostredie.
# kniha Súostrovie Gulag - dokumentárne materiály z pracovných táborov
# kniha Rakovina - z prostredia onkologickej kliniky krátko po Stalinovej smrti. Pavol Nikolajevic Rusanov - politický pracovník sa dostal na kliniku, ale stalo sa to omylom - chcel sa dostat na špickovú kliniku v Moskve. Táto je odrezaná od sveta - v hrozných podmienkach tu spáva 12 ludí v každej izbe. Rusanov má nádor na krku a má dojem, že starostlivost o pacientov je takmer nulová. Kostoglotov (Kostižer) - nic sa mu nepácilo bol to vecný vyhnanec - ako mladý študent pred vojnou bol na víne a kritizoval Stalina. Ktosi ich udal (najhorší zlocin - organizovaná skupina). Dalej tu vystupuje mladý chlapec s nádorom na mozgu, ktorý po celý cas s nikým neprehovoril iba sa od bolesti zvíjal. Postupne sa Rusanov vzdáva chorobe no potom sa mu polepší a posielajú ho domov. Bolo to však len prechodné - z kliniky prepúštali ludí po malom zlepšení, ale rátali s tým, že pacienti po case zomrú. Kostoglotov stále rozmýšlal co mu je, nakoniec zašiel za sestrou Zojou aby mu to povedala.

Nakoniec sa zázracne vyliecil, ale medzitým sa zalúbil do doktorky Gargantovej. Potom sa však s nou musel aj hned rozlúcit, lebo musel odíst do vyhnanstva.
- v súcastnej svetovej próze hovoríme o dvoch prúdoch: objektivizácia, subjektivizácia
John Steinbeck
- vo svojom živote prešiel rozlicnými zamestnaniami, zaujala ho bieda polnohospodcrskych robotníkov a táto téma sa stala jadrom jeho tvorby (1962 - Nobelova cena za literatúru)
# román Ovocie hnevu - tri generácie rodiny Joadovcov po vyvlastnení svojej farmy v Oklahome odchádzajú za prácou do Kalifornie - zlákaní slubmi letákov a verbovacov. Na starom aute prekonajú dlhú cestu, na ktorej zomrú obaja starí rodicia. Po príchode na miesto zistia, že práce je velmi málo a že je slabo platená. ludia žijú v táboroch, kde za všetko musia platit, aj ked ešte nedostali mzdu - tým sa zadlžia a tým sa zaviažu majitelovi. Starého otca museli pochovat tajne v noci, lebo nemali peniaze na pohreb a pochovali s ním aj flašu s údajmi o nom. Stará mama zomrela, tiež lebo si nemohla zvyknút na nový druh života. Ich syn zabil cloveka (pomstil priatela) a musel sa skrývat. Matka mu tajne dávala jest, ale nakoniec mu dala peniaze aby zmizol. Ich dcéra bola tehotná a za búrky porodila mrtve dieta. Pred búrkou našli v stodole cloveka zomierajúceho od hladu - dcéra ho po pôrode živila vlastným mliekom. Aj majitelia plantáží boli viazaní na Združenie - scéna, ked Timothy príde k zamestnávatelovi, ktorý mu doteraz platil 30 centov a teraz mu povedal, že mu dá len 25 aj napriek tomu, že s ním bol úplne spokojný, ale združenie mu to prikázalo.
Kalifornskí plantážnici tento román vyhlásili za kopu lží, autora obvinili z propagácie komunizmu a kniha bola úradne zakázaná. Literárny kritici aj napriek tomu tvrdili, že je to literárne dielo vysokej kvality. Autor cerpal z vlastných skúseností, nechcel propagáciu revolúcie, ale burcovat city ludí aby si navzájom pomáhali.
Subjektivizácia - je rozprávanie. Do popredia vstupuje spisovatel, táto metóda sa používala najma pri vyslovovaní zážitkov z druhej svetovej vojny. K priekopníkom epických diel založených na priamom rozprávaní patrí:
Norman Mailer
- velký úspech dosiahol svojím prvým románom:
# román Nahí a mrtvi - v tomto románe napriek svojim zvykom nepoužil ja rozprávanie. Základ - obdobie americko - japonskej vojny.

V tretej osobe vyrozprával drametické zážitky skupiny amerických vojakov, ktorí sa dostali na tichomorský ostrov obsadený Japoncami a majú a úlohu ho oslobodit.
Jerome Salinger
- patrí k subjektivizácii
# román Kto chytá v žite - hlavná postava - 16 r. Holden pochádzal z dobre situovanej rodiny. Navštevoval strednú školu, kde zistil, ako sa žiaci k sebe správajú. Príbeh chlapca v rozprávaní (ja), kde autor vo vyjadrovaní Holdena zachytil presne život mladého chlapca, psychiku a spôsob vyjadrovania. Holden neznáša konvencie spolocnosti (chalanov, ktorí zabili, iba vyhodili zo školy). Odhodlal sa k spontánnemu protestu, nechcel byt tuctovým chlapcom, sníval o tom ako by pomáhal druhým.
Joseph Heller
- narodil sa v Brooklyne, pocas II. svetovej vojny bol porucíkom v americkom letectve, po vojne vyštudoval na americkej univerzite a pracoval na mnohých miestach (aj prednášal)
- preslávil sa:
# román Hlava XXII - je to príbeh spojeneckých letcov, ktorí nasadzovali svoje životy pri náletoch na pozície nemcov v severnom Taliansku. Autorov cierny humor zabieha až do absurdnosti. Hlavnú postavu tvorí Yossarian a proti nemu stojí byrokratický vojenský aparát, ktorý predstavuje Hlava XXII (súbor nezmyselných príkazov, predpisov a nariadení). Pre triezvo zmýšlajúceho cloveka, ktorý si chce zachovat ludskú prirodzenost, nezostáva nic iné, len si nasadit švejkovskú komickú masku. A tak sa aj Yossarian stáva klaunom.
# román Gold nad zlato - groteskná politická satira na praktiky Washingtonovských vládnych kruhov i komická sonda do mentalitu amerických židov. Spojivom medzi dvoma týmito rovinami je židovský intelektuál, spisovatel a pedagóg Bruce Gold. Je to autor takmer necítaných kníh, ktorý pripravuje knihu o „židovskej skúsenosti”. Okrem toho chce napísat zdrvujúcu kritiku na Henriho Kissingera (toho casu amenrický politik) na jeho pochybnú úlohu v zahranicnej politike Ameriky. Zhovievavou recenziou knihy amerického prezidenta upozorní na seba vládne kruhy a dostane ponuku vstúpit do sveta mocných. Autor kritizuje predstavu typického amerického harmonického rodinného zvazku.
Americká poézia
Robinson Jefferson (1887 - 1962)
- hovorí sa, že je to najvýznamnejší predstavitel americkej poézie; chcel pôsobit na cloveka vyzdvihovaním klasických mravných hodnôt
- zaoberal sa gréckou a rímskou literatúrou (prekladal ju), vplyv kalifornskej prírody:
# zbierka Kalifornské verše - prirodzená lyrika; vplyv antiky: # zbierka Veža nad tragédiou
- lúbostná tematika - inšpiroval ho k tomu citový vztah k vlastnej žene: # zbierka Mnoho veršov
- v polovici 50.

rokov sa v USA sformovala samostatná skupina mladších básnikov pod názvom Beat generation (zbitá generácia)
- skupina beatnikov (rytmus jazzu) hlásala dôslednú slobodu umeleckej práce; za základ nepovažovali realitu, ale intuíciu, aked zacali písat, nevedeli ešte co vytvoria
- jej stúpenci neuznávali žiadny spolocenský poriadok, odmietali vštko, co cloveka obmedzovalo v konaní a slobodnom rozhodovaní. kladnou stránkou ich programu bol nesúhlas s nukleárnou vojnou a s násilím
- popierali súvislost medzi umením a spolocnostou, najviac sa uplatnili v poézii, ich verše vznikali spontánne, za sprievodu jazzovej hudby - základom ich poézie bol ritmus; o verejný ohlas skupiny Beatnikov sa zaslúžil hlavne:
Dramatická tvorba
Mnohí spisovatelia sa snažili o celistvý, pravdivý obraz spolocnosti. Vystupnovali sa tendencie experimentovania - vzniklo viac umeleckých prúdov na jednej strane, no niektorí autori zachovávali tradície, ktoré založili Cechov a Ibsen. V americkej literatúre sa k Ibsenovskej literatúre hlásil Arthur Miller a k Cechovovskej Tenessee Williams.
Arthur Miller
# divadelná hra Všetci moji synovia - touto hrou získal prvý velký úspech. Problém medzi rodicmi a detmi sa v hre mení na problém rodiny a štátu.
# divadelná hra Smrt obchodného cestujúceho - prejavil sa ako znalec ludskej duše (vie sa vžit do pocitov cloveka). Obchodník Willy Lonan uzavrie vysokú životnú poistku aby mohol zabezpecit svijich synov. Na koniec dobrovolne zomiera.
# divadelná hra Po páde - vyvolaná smrtou svojej mnželky Marylin Monroe. Chcel sa vyspovedat z pocitov viny, ktorý mal, pretože svojim chladom citovým ochromením zlyhal v situácii, ked ešte mohol zabránit neštastiu. Divadlo absurdity
- vzniklo v Európe v 50. rokoch, hlavní predstavitelia: Eugene Jonesco, Samuel Beckett, Friederick Durenmatt
- divadlo absurdity vystupuje proti meštiackemu konzervatívnemu umeniu, diela sú oznacované ako antihry (antidrámy), odlišuje sa od klasického divadla, dáva si za ciel zachytit zmechanizované spolocenské a ludové vztahy, nastavuje zrkadlo ludským chybám, mravným pokriveniam, ktoré zvelicuje a zosmiešnuje
- absurdná divadelná hra sa skladá obycajne z množstva obrazov, ktoré nie sú dejovo sklbené; novú úlohu má dialóg - jeho úlohou nie je rozvíjat dej, ale lem komentovat situáciu
Tenessee Wiliams
Predstavitel modernej psychologickej drámy s naturalistickými a expresionistickými crtami. # Hra Elektricka zvaná túžba
Hovorí o medziludských vztahoch.
# Hra Macka na horúcej plechovej streche
Zobrazuje v nej na smrt chorého, bohatého starca, ktorého príbuzní sa ešte pred jeho smrtou hádajú o dedicstvo. Medzi nimi sa vyníma žena mladšieho syna, ktorá pochádza z chudobnej rodiny. Vie konat cielavedome, hoci musí v tomto prostredí tancovat "macka na horúcej plechovej streche".

Tým si získa rešpekt u svokra.
Friedrich Durenmat
Z obsahovej stránky sa jeho hry približujú k absurdnej dráme, ale v divadelnej technike odmieta jej prostriedky. Zobrazuje konflikty, ale vyhýba sa ich riešeniu.
# Hra Návšteva starej dámy
Zobrazuje morálne skazené malomesto. Sem sa vracia po mnohých rokoch multimilionárka, ktorú pred rokmi tehotnú opustil milenec a z mestecka ju vyštvali. Teraz ju s nádejou ocakávajú, lebo veria v jej štedrost. Ona im ponúka miliardu, ale žiada smrt bývalého milenca. Hoci mestecko naoko návrh odmieta, zacína žit na jej úver v blahobyte. Tragédia vrcholí smrtou jej bývalého milenca, ale vinníka nikto nehladá. Lekár i tlac kamuflujú jeho neprirodzenú smrt. Stará dáma si odváža mrtveho milenca, obyvatelov zanecháva s plnými vreckami penazí a s pocitom viny.
# Komédia Fyzici
Nastoluje tu problematiku morálnej zodpovednosti vedcov za zneužitie ich práce. Pútavý príbehom a komediálnymi prvkami sa hra líši od typického absurdného divadla.
Eugene Jonesco
- pôvodom Rumun, žil vo Francúzsku; 1. hrou, ktorou vyjadril zásady divadla absurdity je:
# div. hra Plešatá spevácka - Smithovci sú po veceri, vedú banálnu konverzáciu, kde pani Smithová oznamuje svojmu manželovi, že sa volajú Smithovci, že majú viac detí, že bývaju v okolí Londýna, že majú slúžku a dlhorocných priatelov Martinovcov. Tí sa tam potom objavia a vedú banálny rozhovor vo štvorici. Na konci hry autor znicil jazyk, roztrhal slová, postavy vydávajú už len neartikulované a tažko zrozumitelné zvuky. Chcel kritizovat súcasný život cloveka. (použil hyperbolu - zvelicenie).
# div. hra Král umiera - v postave umierajúceho krála vyjadril mnohé protiklady spolocnosti, odkryl králove slabosti a predstavil ho ako cloveka úbohého a bezmocného.
Epické divadlo
Berthold Brecht
- je tvorcom epického divadla, študoval medicínu a humanitné vedy; po zacatí vojny na protest proti fašizmu odišiel do Ameriky; 1948 - NDR riaditel Berliner Ensamble kde uvádzal svoje hry
Brecht sa chcel odlíšit svojou tvorbou od klasickej drámy. Vyslovoval náhlad, že podstatou dramaticna nie je predvádzanie deja a rozporov medzi postavami, ale rozprávanie o konkrétnych veciach a udalostiach, nastolovanie kladných mravných ideálov. Uprednostnoval vo svojom diela epické zložky (rozprávanie). Preto jeho hry sú oznacované ako epické divadlo. Úlohu rozprávaca plní chór - osvojil si to z antickej drámy. Pomocou epického divadla chcel spolupracovat s divákmi. Nešlo mu o pôsobenia na city diváka, ale na jeho rozum a mravy.
# div. hra Žobrácka opera - Mackie Messer. Dej sa odohráva v prostredí žobrákov, ktorí robia organizované prepady a krádeže.

Na ich cele stál Meckie Messer. Sliedila za ním polícia, až kým ho nezradili jeho blízki. Hra sa preslávila songami. V 30. rokoch sa autor zamýšla na osudom ludovej spolocnosti. Najvacšou prekážkou pre uplatnenie humanizmu boli podla neho vojny a neobmedzená moc vládcov, ktorí sa stavali proti vede a pokroku.
Existencionalizmus
Na konci 30. rokov a v období druhej svetovej vojny sa skomplikoval život cloveka. Ludia stratili pocit životnej istoty, ktorý sa u nich zacal hospodárskou krízou a pokracoval vojnou. Clovek sa musel sám seba pýtat, aký zmysel má život okolo neho. Odpoved sa usilovali dat existencionalisti. Zaujímali ich otázky bytia cloveka - existencné otázky. Existencionalizmus je filozofia bytia cloveka založená na subjektívnych poznatkoch a pocitoch v urcitej konkrétnej situácii. Autori zobrazovali cloveka v krajných životných situáciách, v ktorých sa musel konkrétne rozhodnút - charakteristická je volba cinu. Všímali si vnútorné mravné konflikty, zážitky, nálady, pocity a psychologické reakcie na svet. Hrdinov sprevádzajú stavy úzkosti, strachu a nepokoja. Na cele existencionalistov v 30. rokoch bol:
Jean Paul Sartre
- písal filozofické práce, poviedky, novely, romány a divadelné hry
# zbierka poviedok Múr - hrdinovia sú osamelí jedinci,ktorí sa bud sami vylúcili zo spolocnosti alebo ich zo svojich radov vylúcila spolocnost sama. Postavy, ktoré kladú medzi seba a druhých múr. Dej je casto v uzavretom, tmavom priestore bez slnka. Je svetom smrti a beznádeje.
# román Cesty k slobode (obdobie 1939 - 1940). Hrdinom je osamelý jedinec, bez rodiny, vzdat sa svojej slobody. V obave o svoju slobodu sa neangažuje ani v boji proti fašistom, s ktorými nesympatizuje a ked nakoniec zúfalo striela na vojakov nameckej armády, neznamená to zmenu zmýšlania, ale jeho momentálnu slobodnú volbu.
Albert Camus
Na rozdiel od Sartrovho uzavretého sveta bez vzduchu je jeho svet priezracný a presiaknutý morským vzduchom co je podmienené autorovým životom - narodil sa a dlhšie žil v Alžírsku. Kým Sartre nemal rád život a neveril nicomu, Camus život miluje (paradoxne zomiera pri autonehode). Jediným riešením na prekonanie absurdného vztahu je revolta. Jeho dielo otvára cyklus absurdity.
# romány Cudzinec, Mor
Antoine de Saint Exupéry
- nepatrí ku existencionalizmu, je spisovatel neprofesionál
Jeho tvorba je na vlastnej koži prežitá, precítená a korunovaná vlastnou smrtou.

Celá próza vyviera z vlastnej skúsenosti letca - priekopníka, zakladatel interkontinentálnych leteckých liniek, neskôr vojenský pilot. Jeho prózy: Pošta na juh, Nocný let, Vojnový pilot, Malý princ
# román Nocný let zhustený dej odohrávajúci sa v priebehu jednej noci. Dielo je vlastne úvaha o uprednostnovaní povinnosti pred sústrastím, akási konfrontácia sveta mužského a ženského.
Vnútri Exupériho tvorby je motív lietadla, ktorý používa ako pracovný nástroj i ako priestor na meditáciu nad základnými otázkami života a smrti.
# kniha Malý princ - letec havaruje v púšti a objaví sa malý chlapcek (malý princ), ktorý žije na malej planétke. Hovorí o tom, aké je nebezpecné niekoho si ku sebe pripútat.
Neorealizmus
- zachoval si typické talianske crty, ktoré sú inde neopakovatelné - vznikol na konci II. svetovej vojny a v prvých rokoch po oslobodení
- na cele neorealistov stáli umelci, ktorí sa angažovali v hnutí odporu (proti fašizmu) a pracovali v socialistickom hnutí - stavali sa kriticky ku kapitalizmu
- v rokoch 1945 - 1950 sa k nemu hlásila velká cast filmových pracovníkov (Federico Fellini, Visconti), výtvarných umelcov a spisovatelov
- neorealizmus sa najviac uplatnil vo filme a vo výtvarnom umení, v literatúre išlo najma o prózu (súcastná problemaika - život velkomestských periférií (aj periférie spolocnosti, bieda juhotalianskych malorolníkov, námety z partizánskych bojov
- neorealisti používali bežný, hovorový jazyk a casto aj dialekty a slang
- vo filmoch casto hrajú ludia z konkrétneho prostredia a nahrádzajú hercov; práve príklon k bežnému, hovorovému jazyku je obohatením talianskej literatúry
Alberto Moravia
- svojim prvým románom sa zaradil ešte medzi existencionalistov:
# román Lahostajný - svet buržoáznej spolocnosti, ktorá stratila zmysel pre prácu, ale nevedela nájst ani iné kladné hodnoty. Ani bežné mravné zásady nebrala vážne. Rodinu chápala ako konvenciu, ktorá cloveka k nicomu nezaväzuje. Dalšie romány napísal už ako neorealista
# romány Rimanka - život biednych v periférii, kritika bohatých
# román Vrchárka - Matka s dcérou odchádza pred vojnou do hôr.. Obdobie druhej svetovej vojny. Matka sa snaží ochránit dcéru i seba útekom do hôr. N konci vojny sa vracajú domov do Ríma a na ceste sú obidve znásilnené.
Pier Paolo Pasolini
- režisér aj spisovatel
# román Búrlivý život -hlavná postava Tomasso - prežil s bandou chuligánov mnoho dobrodružstiev na predmestí Ríma. Autor rozpráva o jeho krádežiach, nocných túlackách po baroch, o jeho láske a o jeho ochorení na TBC.

V case dospievania chce uniknút z tohoto života a pocas zachranovaní ludí v case povodne sa jeho zdravotný stav rapídne zhorší a on na následky zomiera.