Slovenský a český romantizmus
Revoluc. pohyb v Európe v prvej polovici 19.stor. neobišiel ani habsburskú monarchiu. Iniciatívne pred revolúciou (1848 - 1849) národné hnutie preberá revolucne - demokratická generácia mládeže MLADÉ SLOVENSKO. Národný program vychádza z vtedajších podmienok a myšlienok predchádzajúcich generácií (Bernolák, Šafárik ). V Uhorsku neboli priaznivé podmienky pre rozvoj nár. hnutia. Lajos Koshut ( ved. mad. nár. hnutia) nemal porozumenie pre nemadarské národnosti. Klasicistická konvecnost sa pocitovala ako vážna prekážka rozvoja literatúry a jej spolocenskej úcinnosti. Spisovatel sa už neuspokojuje s nezúcastneným výkladom skutocnosti, ale chce sa zúcastnovat na jej premene a vyslovovat svoje názory a vyznat svoje city. Tento smer sa nazýva preromantizmus. SAMO CHALUPKA (1812 - 1883) Priekopník romantickej poézie v slovenskej literatúre. Jeho poézia odrážala hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením a bojom za slobodu. Vydal jedinú zbierku básní Spevy. Základný tón Spevov je do boja proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie demokratických zásad vo vztahu medzi jednotlivcami a národmi. Najpôsobivejšia básen je Mor ho!. Ide o romantický útvar ( hrdinský spev), ktorého hodnota je vo vyjadrení ducha demokratickosti a obrazov o hlbokom vlasteneckom cite prostých ludí. Dej je strucný (z Dejín slovanskej reci a literatúry). Skupina slovenských junákov prišla ponúknut rímskemu cisárovi mier, ktorý ponuku odmietol a aj národ zotrocí. Junáci sa vrhli na nich s výkrikom "Mor ho! ". Všetci junáci padli. Ale cisár sa neradoval z vítazstva, ked videl tých všetkých zabitých. Junáci zastávali vznešené ideály (rovnost, sloboda), morálne zvítazia a vítaz zostane na bojisku o hanbou otrokára. Dalšie básne predstavujú Jánošikovskú tematiku: Junák, Králohorská, Likavský väzen. Básne, venované protitureckému odboju : Boj pri Jelšave, Turcín Ponican, Branko. Chalupkove básne boli vždy zrozumitelné. JANKO KRÁL (1822 - 1876) Vytvoril osobitný typ slovenského romantickej poézie. Pochopil ju ako revolucný prostriedok premien spolocnosti. Duchom básní je buricstvo, nespokojnost, túžba po spravodlivejšej spolocnosti. V porovnaní so štúrovcami najlepšie pochopil, že národné otázky možno riešit s prihliadnutím na sociálne problémy. Študoval v Kežmarku, Bratislave a po demonštratívnom odchode v Levoci. U teto príležitosti napísal básen Duma bratislavská. Zvláštny typ hrdinu a jeho postavenie vo svete zobrazil v balade Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.
Ide o cloveka, ktorého ovládajú temné sily, v nicom nemôže nájst uspokojenie. Chce vyslobodit zaskliatu pannu, ale zhynie vo Váhu. Dej sa odohráva v tajuplnom prostredí - smutná nocná príroda, rozbúrený Váh. Z jeho lyrických básní sa ozýva smútok (osobný). V básni Duma bratislavská sa stavia proti odporcom slovenského národa a tým, ktorí chcú prekazit jeho rozvoj. Básen vyznieva ako triedny konflikt medzi utlácaným národom a pánmi zámku. Osobný smútok a nespokojnost básnika vyznieva v básni Orol. Túžbu po slobodnom živote vyspieval v básni Piesne. Náhlady na vztah medzi národmi vyjadril v básni Slovo a Rodina slovanská. U neho sú demokratické a humánne. Jánošíkovská tematika je spracovaná vo Výlomkoch z Jánošíka. V bás. tvorbe J. Krála vrcholí revolucnost slovenského romantizmu a štúrovskej generácie. Jeho hrdina je nespokojný búrlivák. Básne nie sú jednotvárne. Sú plné zvratov a prirovnaní. V jeho poézii sú zárodky modernej politickej lyriky. JÁN BOTTO Najmladší štúrovec. Tvoril vo velmi zložitej a neprajnejšej situácii. Vychádzal z ludovej tvorivosti. Rozvíjal svojské crty romantickej balady. Dynamiku deja dosahoval stupnovaním hrôz. Využíval na presnejšiu predstavu predstavu tragiky : dialóg, zvukomalebné slová, skrutkovitost reci. Najúspešnejšie balady Žltá lalia a Margita a Besná. V balade Žltá lalia rieši mravný konflikt. Mnaželia sa dajú slub vernosti, ktorý neporušia ani po smrti. Eva ho po smrti Adama porušila a Adam si po nu o polnoci prichádza. Eva zomiera v jeho nárucí. V balade prevláda dialóg. Záverecný dialóg má rýchly spád. Margita a Besná je baladická príhoda o smrti siroty, ktorá musí zomriet pre žiarlivost macochy. Svoje vlastenecké a protifeudálne ideály, názory vyjadruje v Jánošíkovskej tematike. Napísal lyrickú básen Piesen Jánošíkova a lyricko-epickú skladbu Smrt Jánošíkova. Vznikla v porevolucných rokoch, za absolutizmu Bacha. Preto opisuje smrt a nie hrdinské ciny. Jánošík už len spomína na svoj odboj. Botto vyjadril nálady jeho generácie. Je to 9 spevová skladba. Predstavuje v 1.casti Jánošíka ako hrdinu, kým v druhej romantický konflikt medzi budúcimi velkými túžbami a tvrdou realitou. Je vyvrcholením Bottovej Jánošíkovskej tematiky. Botto zdôraznil sociálnu a národnú úlohu Jánošíka. Králov Jánošík predstavuje aktívnu stránku tradície vo vtedajšom spolocenskom a triednom boji. Z mladšej tvorby sú revolucné ideály vyjadrené v básnach K mladosti a Pochod. Básnické dielo nie je rozsahovo velké, zato je dramaticky pestré.
V poézii našiel prostriedok, ako živit v lude vieru v rušných casoch národnej a sociálnej neslobody. KAREL HYNEK MÁCHA (1810 - 1836) Jeho dielo vychádza z problémov doby a jeho životných osudov. Písal poéziu lyrickú, epickú, prózu a pokúšal sa aj o drámu. Márinka, román Cikáni, a 1.cast zamýš.románu Krivoklad. Nejde o históriu ale o vnútornú tragédiu osamelého cloveka, krála a kata. Najvýznamnejšie dielo lyrickoepická skladba Máj. Uplatnil v nej všetko, co v básnickej tvorbe mohol dokázat. Skladba má 4 spevy a 2 intermezzá. Epickú osnovu tvorí osud zbojníka Viléma, ktorý zabije zvodcu milej Jarmily a pri tom netuší, že zabil svojho otca. Popravili ho a Jarmila sa zo zúfalstva utopí. Tažisko Mája je vo vylícení duševných stavov odsúdeného, ktorý uvažuje o zmysle života a vôbec bytia v zmysle filozofie. Odmieta život posmrtný, bojí sa nicoty a prázdnoty po smrti.
|