Pierre Corneille: Cid

Syn šľachty Don Rodrigo je zľúbený do krásnej Ximény, ktorá pochádza tiež z vyššej spoločenskej vrstvy. Začína sa to konfliktom Dona Goméza ( Ximéninho otca ) a Dona Diega
( Don Rodrigov otec ) o post vychovávateľa mladého princa. Toto miesto mal pôvodne získať Don Diego, ale svitalo, že ho asi dostane Don Goméz. Don Diego bol už starší muž a tak povedal svojmu svojmu synovi, aby vyzval Dona Goméza na súboj, obhájiť česť. Tak vyzve Dona Goméza a nakoniec vyhráva. I keď Xiména bola zaľúbená do Dona Rodriga, musela si udržať česť. Povedala kráľovi aby ho nejako potrestal. Kráľ múdro rozhodol. O Ximénu sa uchádzal ešte jeden šľachtic a ktorý z nich vyhrá v šermovaní získa ruku Ximény. Už hneď bolo jasné, že vyhrá Don Rodrigo. I vyhral. A aby ešte všetko prebolelo poslal kráľ Dona Rodriga do vojny a keď sa vráti, ožení sa s Ximénou.

V diele Cid sa prejavujú niektoré znaky antiky:
katarzia: mravná očista – v prípade Dona Rodriga a Ximény udržanie ctí oboch rodín
kalokagatia: harmónia fyzického a duchovného – Don Rodrigo a Xiména pekný mladý ľudia,
príbeh sa odohráva v 11.st. a
pre túto dobu je chrakteristická silná viera
V popredí rozum:
Don Rodrigo před súbojom zvažuje zôzne možnosti. Ak nevyzve Dona Goméza, jeho rodina stratí česť. Vyzve ho a zabije Dona Goméza stratí Ximénu alebo sa nechá zabiť a tým by nedosiahol nič.

Konflikt:
Len v oblasti mravnej vždy víťazí povinnosť nad láskou aj v prípade tohoto diela. Xiména: láska  povinnosť
Žiada kráľa, aby Dona Rodriga potrestala, aby nestratila česť

Don Rodrigo: láska  povinnosť
Vyzval Dona Goméza a zabil ho

Žáner: dráma
Dráma Cid má jednotu miesta, deja a času

Časová situácia: 11. storočie



Fridrich Schiller: Wiliam Tell

V 3 kantonoch bol miestodržiteľom Gessler – bol tyran, oberal ľudí o prváva jako napríklad chytať ryby, loviť zver, či zhromažďovať majetok. Tak si miestna šľachta založila spolok proti tyranom akým bol Gessler pod názvom Večný spolok na povstanie. Do tohoto mesta prichádza Wiliam Tell so svojím synom za účelom návštevy svojho svokra. Na námestí bol položený Gesslerov klobúk a kto šiel okolo, musel sa mu pokloniť, akoby to bol sám Gessler. Wiliam Tell sa tomuto klobúku neuklonil a tak ho zajali Gesslerovi muži.