Porovnanie Pierre Corneille: Cid a Fridrich Schiller: Wiliam Tell

Pierre Corneille: Cid

Syn šľachty Don Rodrigo je zľúbený do krásnej Ximény, ktorá pochádza tiež z vyššej spoločenskej vrstvy. Začína sa to konfliktom Dona Goméza ( Ximéninho otca ) a Dona Diega
( Don Rodrigov otec ) o post vychovávateľa mladého princa. Toto miesto mal pôvodne získať Don Diego, ale svitalo, že ho asi dostane Don Goméz. Don Diego bol už starší muž a tak povedal svojmu svojmu synovi, aby vyzval Dona Goméza na súboj, obhájiť česť. Tak vyzve Dona Goméza a nakoniec vyhráva. I keď Xiména bola zaľúbená do Dona Rodriga, musela si udržať česť. Povedala kráľovi aby ho nejako potrestal. Kráľ múdro rozhodol. O Ximénu sa uchádzal ešte jeden šľachtic a ktorý z nich vyhrá v šermovaní získa ruku Ximény. Už hneď bolo jasné, že vyhrá Don Rodrigo. I vyhral. A aby ešte všetko prebolelo poslal kráľ Dona Rodriga do vojny a keď sa vráti, ožení sa s Ximénou.

V diele Cid sa prejavujú niektoré znaky antiky:
katarzia: mravná očista – v prípade Dona Rodriga a Ximény udržanie ctí oboch rodín
kalokagatia: harmónia fyzického a duchovného – Don Rodrigo a Xiména pekný mladý ľudia,
príbeh sa odohráva v 11.st. a
pre túto dobu je chrakteristická silná viera
V popredí rozum:
Don Rodrigo před súbojom zvažuje zôzne možnosti. Ak nevyzve Dona Goméza, jeho rodina stratí česť. Vyzve ho a zabije Dona Goméza stratí Ximénu alebo sa nechá zabiť a tým by nedosiahol nič.

Konflikt:
Len v oblasti mravnej vždy víťazí povinnosť nad láskou aj v prípade tohoto diela. Xiména: láska  povinnosť
Žiada kráľa, aby Dona Rodriga potrestala, aby nestratila česť

Don Rodrigo: láska  povinnosť
Vyzval Dona Goméza a zabil ho

Žáner: dráma
Dráma Cid má jednotu miesta, deja a času

Časová situácia: 11. storočie



Fridrich Schiller: Wiliam Tell

V 3 kantonoch bol miestodržiteľom Gessler – bol tyran, oberal ľudí o prváva jako napríklad chytať ryby, loviť zver, či zhromažďovať majetok. Tak si miestna šľachta založila spolok proti tyranom akým bol Gessler pod názvom Večný spolok na povstanie. Do tohoto mesta prichádza Wiliam Tell so svojím synom za účelom návštevy svojho svokra. Na námestí bol položený Gesslerov klobúk a kto šiel okolo, musel sa mu pokloniť, akoby to bol sám Gessler. Wiliam Tell sa tomuto klobúku neuklonil a tak ho zajali Gesslerovi muži.

Keďže bol vychýrený strelec z kuše, za trest mal zostrelit synovi jablko z hlavy. Ale počas väzenia rozmýšľal, čo urobí ak synovi nezostrelí jablko z hlavy a náhodou ho trafí. Prišiel očakávaný deň a zostrelil jablko. Gessler sa ho pýta, že čo by zrobil kedy nezostrelil jablko a nech to povie, on mu nič nespravý. Povedal, že druhý šíp má ukrytý a zabil by ho. Gessler ho dal zajať a presmiestniť ho do väznice, loďou cez more. Rozmýšľal aký by bol osud jeho rodiny a tak počas búrky utečie a zabije Gesslera, krátko nato vypuklo povstanie.

Vzor:
Vzorom pre toto dielo je ústna ľudová slovesnosť. A môžem toto tvrdenie doložiť aj tým, že autor čerpal hlavné myšlienky … z kroniky.

Hlavný hrdina:
Hlavný hrdina pochádza z nižšej spoločenskej vrstvy, je výnimočný vlastnosťami, dostáva sa do konfliktu s vládnucou vrstvou, ktorú tu predstavuje Gessler. Konflikt pre hlavného hrdinu nekončí tragicky. Týmto sa trocha odlišuje od znakov romantizmu.

Kontrasty: sloboda  väzenie Gessler  Wiliam Tell
pravda  lož

Idea: slobody a spravodlivosti
Časová situácia: 13/14. storočie
Miesto situácie: Švajčiarsko

Nevychováva v duchu vernosti a poslušnosti voči panovníkovi, pretože toto dielo je obžalobou šľachtickej svojvôle a bezprávia.



Záver:
Dielo Cid od Pierra Corneilla je opakom Wiliama Tella od Fidricha Schillera a naopak.