A Paulovu vykresľuje takmer ako východisko z danej situácie


E. M. Remarque najprekvapivejšie, a s pravdepodobne najväčším úspechom u čitateľov, zobrazil 1. svetovú vojnu vo svojom diele „Na západe nič nové“

Jeho dielo sa vyznačuje veľkou mierou humanity, aj keď sa to možno na prvý pohľad tak nezdá. Ale čo odradí lepšie od násilia ako jeho podrobné opísanie, ktoré poslúži ako odstrašujúci príklad? Autor jednoducho a vecne predostrel príbeh, potlačujúc citové vzrušenie. Ale s tak detailne a presvedčivo opísanými bojovými situáciami a vojenským životom, až to má efekt presne opačný – totiž, že čitateľ prežíva dej až hrozivo naplno a strhujúco. A v tom je neodškriepiteľné kúzlo tejto knihy, v podobe akéhosi mrazenia vyvolaného u čitateľov autorovou podrobnou charakteristikou postáv, ktoré nechá zomrieť, či naturalistických popisov scén na fronte a napríklad aj použitím niekoľkých hrubších slov v istých situáciách.
Už ako píše v motte: „Táto kniha nechce byť ani žalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“, nechce predostrieť politické vysvetlenie a ciele vojny a ani svoju obhajobu, chce jednoducho len vypovedať, ako to bolo “naozaj“. A to sa mu podarilo.
“Na západe nič nové“ je jeho spoveďou o dieťati 20. storočia, ktoré sa ešte nenaučilo žiť a už sa muselo naučiť zomrieť. Je pravdivá, možno až priveľmi realistická a pravdepodobne práve tým tak absurdná, ako len vojna môže byť.


Cesta späť
- voľné pokračovanie románu Na západe nič nového
- autor ukázal generáciu predčasne poznačenú hrôzami vojny
dej:
Po návrate tých, čo prežili, ktorí sa snažia zapojiť do normálneho života, ale sú natoľko poznamenaní prežitými hrôzami ( sú vykoľajení, potácajú sa medzi povrchnými dobrodružstvami, sú nešťastní ), že nedokážu žiť v mieri a sú neschopní poskytnúť šťastie iným. Stratili totiž vieru v pravdu a spravodlivosť, keď videli nezmyselne umierať obete vojny.


Čas žitia, čas umierania
- hl. postavy: nemecký vojak Graeber
dej:
Počas 2. svetovej vojny bojuje na východnom fronte a po dvoch rokoch dostane dovolenku na návštevu rodičov v Nemecku. Cestou si predstavuje svoj domov, svojich rodičov, no nenájde ani ich a dokonca ani dom v ktorom bývali. Celé mesto je zrovnané so zemou. Graeber sa pokúša nájsť svojich známych, stretáva svoju bývalú spolužiačku Alžbetu, ktorá je tak isto osamelá ako on. Zblížia sa a krátko pred odchodom na front sa zosobášia.