roky – prvé pokusy o premenu systému – vo východnom bloku – Perestrojka
- 90-te roky – postupný rozpad východného bloku

situácia v literatúre
- východný blok – totalita – nie len politická
- neexistovala pluralita literárnych smerov – jedinou uznávanou
metódou bol socialistický realizmus
- odporcovia režimu boli prenasledovaní, ich diela zakázali, mnohí
autori emigrovali
- západný blok – kultúra sa slobodne rozvíjala bez štátneho zásahu – pluralita
literárnych smerov a politických názorov
- najvýznamnejšie smery:
1. modernizmus – ak v tradičnom románe existuje vzťah medzi literárnou postavou a skutočnosťou, t.j. medzi subjektívnym a objektívnym; v románoch písaných modernizmom sa objektívny svet vytvára, ako sa vytvára aj vševediaci autor
- dôraz je na ľudskom vnútre, čo súvisí s výskumom v psychológii a psychoanalýze
2. postmodernizmus – aj keď v ňom vystupujú postavy a javy tohto sveta, veľká časť diel
sa pohybuje vo svete fantázie a voľných asociácií
3. existencializmus – predmetom jeho zobrazenia sú zážitky z vojny, nálady, pocity
a psychické reakcie človeka na svet. Postavu sprevádza úzkosť strach a nepokoj.
Autori sa zamýšľajú nad zmyslom ľudskej existencie, spochybňujú ju a skúmajú
človeka vrhnutého do absurdného sveta, neschopného komunikovať, opusteného,
izolovaného, ktorý smeruje k ničote. Román sa blíži k eseji, neobsahuje dej od úvodu
až po rozuzlenie, ale splýva s filozofiou autora
4. antiromán ( nový román ) – podáva dej chaoticky, nekončí sa bodkou, ale otáznikom.
Štýl autora je veľmi neosobný, zachytený dej v najmenších detailoch, akoby “okom
kamery“. Zvyčajne sa zobrazuje banálny príbeh, ktorý je jedinou udalosťou románu.
Prihodí sa neznámemu človeku v neznámom svete. Najdôležitejšia časť románu je
zamlčaná ( často ) a preto pôsobí nejasne. Postava románu je odpsychologizovaná, bez
minulosti a bez pamäte a často aj bez mena – neúspešná
5. neorealizmus – zobrazuje otrasnú skutočnosť, život mestskej periférie, biedu
veľkomiest a kontrasty mesta a dediny
NEMECKÁ LITEATÚRA PO ROKU 1945

- bola ovplyvnená rozdielnou spoločenskou situáciou v NDR ( východný blok ), NSR ( západný blok )
- nezaraďujeme sem len nemeckú literatúru, ale aj literatúru písanú v Rakúsku a Švajčiarsku


Bertold Brecht ( 1896 – 1956 )

- švajčiarsky autor, pochádza z rodiny architekta, ale vyštudoval prírodné vedy a medicínu
- pôsobil ako dramatik a režisér v “Berlínskom divadle“, založil princípy epického divadla ( “nie vžívať sa, ale prežívať“ )
- bol povolaný do armády a na hrôzy vojny reagoval básňami a songami
- žil aj v exile, striedavo vo Švédsku, Dánsku, Nórsku
- v roku 1948 sa vrátil do Berlína, kde založil divadelný spolok, ktorý zožal veľké úspechy

diela: Žobrácka opera
Matka Guráž a jej deti
Život Galileiho


Žobrácka opera
- z prostredia rodiny a mestskej periféria.