Na strane druhej sa pod názvom Trojdohoda zjednotili Veľká Británia, Francúzsko a Rusko, ku ktorým sa neskôr pridalo Srbsko, Rumunsko, Belgicko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, Japonsko, Čína a USA. Vojny sa zúčastnilo 28 štátov, ktoré do vojska povolali cez 70 miliónov osôb.
Počas vojny sa rozpadla politicko-spoločenská štruktúra celej Európy. Monarchie ako Rakúsko-Uhorsko, Nemecká ríša či Rusko sa rozpadli rovnako ako Osmanská ríša. Revolúcia v Rusku po prvý raz presadila socialistické predstavy do praxe. Nemecko a nástupnícke štáty Habsburskej monarchie začali prechádzať k demokratickým republikánskym štátnym formám. Vstupom USA do vojny sa presunulo ťažisko svetovej politiky. Európa stratila svoje hegemónne postavenie, USA sa stalo rozhodujúcou hospodárskou a finančnou veľmocou.
Vojna sa citeľne dotkla aj civilného obyvateľstva. Nedostatok potravín, doposiaľ nevídané bombardovanie obývaných miest, nasadenie žien v zbrojárskom priemysle i všeobecne ako náhrada mužskej pracovnej sily priniesla závažné politické zmeny: emancipáciu žien, ich neskoršie povolenie volebného práva, tlačenie stále viac peňazí v dôsledku rozsiahlych pôžičiek európskych vlád, odpoveďou čoho bola inflácia, či vznik Versailského systému, ako grand pre vznik Spoločenstva národov.
Jednou zo sfér celoeurópskej mobilizácie bol i vývoj vedy a techniky. Na začiatku 1. svetovej vojny bolo vojenské letectvo novinkou, po niekoľkých pokusoch bolo však zrejmé, že najúčinnejšou leteckou zbraňou je guľomet, pripevnený tak, aby strieľal vpred. Nasadenie nových zbraní, ako granátov, trieštivých striel, šrapnelov, tankov, rovnako ako chemických bojových látok – plynov, si vyžiadalo zhruba 10 miliónov mŕtvych a 22 miliónov zranených.
1. svetová vojna dosiahla dovtedy nepoznaných rozmerov a demonštrovala hrôzy modernej techniky zapojenej do stratégie absurdného ničenia. Stará Európa tak vykrvácala na bojiskách a nová musela najprv vzniknúť.
Ničivosť 1., ale i 2. svetovej vojny, ktorá nasledovala v rokoch 1939 – 1945, podnietili nebývalý rozmach protivojnovej literatúry, keďže tieto dve udalosti spôsobili spomalenie citového rozvoja spoločnosti, čo bolo v ostrom kontraste s nevídaným napredovaním vedeckých a technických poznatkov. Nastala fáza strachu, ľudia sa obávali o svoj život a strácali ideály a vieru v spravodlivosť a lepšiu budúcnosť. Vojna bola otrasom, ktorý nútil uvažovať mysliaceho človeka o jej príčinách a spôsobe zabránenia jej opakovaniu. Toto obdobie nemohlo zostať nepovšimnuté u spisovateľov, ktorí protestovali proti vojne a s tým bola spojená aj ich tvorba, ktorá sa zameriavala na podanie autentických obrazov situácie tejto éry.