Nemecká literatúra (všetko)

EURÓPSKA BAROKOVÁ LITERATÚRA




Nemecká literatúra ( 17 – 18 St. )


a.) mystická poézia
b.) vlastenecká poézia
c.) protivojnová poézia
d.) ľúbostná poézia
e.) satirická poézia
f.) ľudové knižky

nemecký predstaviteľ: Hans Jakob Christoffer von Grimmelshausen - Dobrodružný
Simlicius Simplicissimus ( Dobrodružný jednoduchý najjednoduhší )

hlavný hrdina : prostoduchý človek, ktorý rozpráva zážitky z 30 ročnej vojny
- autor podal v tomto románe živý obraz rozličných spoločenských vrstiev. Priebehy a zážitky
sa striedajú aj so súvekými zábermi zo súvekej spoločnosti.
PREROMANTIZMUS A ROMANTIZMUS

- obdobie, kt. sa rozvíjalo koncom 18 a do polovice 19 St.
- obdobie po veľkej francúzskej revolúcii, pred revolúciou 1848
- obdobie rozpadov
- rozpad feudalizmu a vznik kapitalizmu
- v popredí stojí cit proti rozumu – sentimentalizmus
- idealizmus –

najvýznamnejší predstaviteľ: nemecký filozof HEGEL

individualizmus: zdôrazňovanie sily jednotlivca
hlavný hrdina: silný jedinec vzdorujúci svojmu osudu

titanizmus: bol v rozpore s vnútorným aj okolitým svetom, okolitý svet sa hl. hrdinovi začína odsudzovať, cíti sa osamelý a upadá do hlbokého pesimizmu

- základné princípy romantizmu:

1. literatúra ako prostriedok poznania rôznych tajomstiev, fantázia – nástroj poznania
2. nový hrdina, kt. sa zmieta v rozpore so skutočnosťou, autor sa stotožňuje
s hrdinom – autoštylizácia
3. zákl. konflikt medzi snom a skutočnosťou
4. literárny sinkretizmus – prelínanie žánrov
do epických žánrov sú zamiešané lyrické úvahy, týkajúce sa hlavne psychyky postáv. Hlavné básnické formy epického charakteru, lyricko-epické skladby – balady
5. romantici vkladali hlavne prvky hovorovej reči, čím chceli oživiť jazyk


NEMECKÁ LITERATÚRA

- obdobie 1. polovice 19 storočia v Nemecku bolo poznamenané myšlienkovým vplyvom hnutia nemeckých mladých spisovateľov - vznik skupiny proti spoločnosti, volali sa Strum und Drang ( búrka a vzdor )
- stáli proti rozumu a uprednostňovali city, vášeň, lásku, slobodu
predstaviteľov tohto prúdu možno rozdeliť do 2 prúdov :
1. preromantickí predstavitelia – tí, čo síce vnímali myšlienky hnutia, no vo svojej tvorbe nedokázali prekonať klasicistické, estetické normy resp. ich prekonávajú až v neskoršom období svoje tvorby ( Goethe, Schiller )
2.

romantickí predstavitelia – tí, ktorí sa stotožnili aj svojou tvorbou s myšlienkami hnutia Strum und Drang ( Heine )

hl. predstaviteľ tohto hnutia: Johan Wolfgang Goethe


Johan Wolfgang Goethe ( 1749 – 1832 )

- povolaním bol právnik, mysliteľ a prírodovedec
- pochádzal z rodu cárskeho radcu, vyštudoval právo a počas štúdia sa zoznámil s Herderom, ktorý bol ideológ hnutia Strum und Drang a ten v ňom vzbudil záujem o literatúru, dejiny a folklór

diela: Prométeus ( 1774 ) – óda, vyjadril v nej buričské názory, odpor k feudalizmu
Utrpenie mladého Whertera ( 1774 ) - román
Ifigénia v Tauride
Torquato Fasso
Egmont
Faust


Utrpenie mladého Werthera
- román je písaný formou listov
- typycký romantický hrdina, je citlivý, osamelý, ale nedokáže sa postaviť spoločnosti, je pesimista a na konci umiera.
- sentimentálny román, podnietenie k tomuto dielu bola vlastná nešťastná láska k Charlote Puffovej ( Lotte ) a na základe súdnych materiálov, ktoré hovorili o jednej samovražde
- ukončením tohto diela vzbudil veľký rozruch, pretože jeho koniec sa chápal ako protest proti meštiackej spoločnosti
- celým dielom preniká kritika spoločnosti
dej:
Hlavným hrdinom je mladý vzdelaný muž, umelec, ktorý odchádza z mesta na vidiek, aby tu našiel inšpiráciu. Na vidieku v prírode nachádza životnú lásku Lottu, no ona je sľúbená Albertovi, ktorý sa stáva Wertherovým priateľom. Werther sa snaží s láskou vyrovnať, na Lottu zabudnúť, no cit je silnejší a Werther celú situáciu rieši samovraždou

J.W.G. sa presťahoval do Weimaru, stáva sa ministrom, venuje sa štúdiu prírodných vied, vzdáva sa buričského umenia, vzorom sa stáva antika. Faust
- veršovaná dráma, ktorá má 2 diely – má okolo 1100 veršov
dej:
Vychádza zo stredovekej legendy o učencovi alchýmie Faustovi, kt. nie je spokojný s výsledkami vedy a túži po novom poznaní, upíše svoju dušu diablovi Mefistotelovi, ten sa snaží ukázať mu rôzne hodnoty života, sľúbi mu mladosť a lásku. 1.časť: Faust prežíva lásku k Margaréte, má moc, peniaze a slávu, ale on je stále nespokojný. Margaréra umiera a Faust zisťuje, že láska je pominuteľná. 2. časť: Odohráva sa v Grécku, kde sa Faust ožení s Helenou, majú spolu syna, ktorý však zomrie. Vtedy cisár vedie boj a Faust mu pomáha. Za odmenu si vypýta pás zeme. Pôda je však močaristá, no na sklonku života prichádza na to, že najdôležitejšou hodnotou je činorodá práca.

Založí vlastnú ríšu, v ktorej sú spravodlivé zákony a láska, až vtedy je šťastný, pretože pochopil, že individuálne šťastie závisí od ostatných a že sa nedá kúpiť nijakými čarami, ale len poctivou prácou pre ostatných. Faust umiera, ale vyhráva nad diablom. Mefistoteles je symbolom sebectva, túžby po moci, Faust je symbolom činorodej práce a tvorivosti



Heinrich Heine ( 1797 – 1856 )

- najrevolučnejší
- v jeho tvorbe je veľký vplyv ľudovej poézie s baladickými prvkami, ľudovej slovesnosti
- predstaviteľ lyriky
- pomocou postáv ľudovej slovesnosti ( svetlonosi, milenci bez hlavy ) a romantického konfliktu vyvolával baladickú až hrôzostrašnú náladu

diela: Kniha piesní - zbierka lyrických básní
Nemecko - satyr. skladba
Zimná rozprávka
Časové básne
Romanzero - napísal dielo keď ochorel a oslepol
Sliezsky tkáči – báseň, všíma si spoločenské otázky


Kniha piesní
- básne z jeho mladosti obsahujú rozprávkové a citové motívy
- básne vynikajú formou a krásnou rečou, mnohé boli zhudobnené a znárodneli


Zimná rozprávka
- lyrický cestopis
- kritizuje Pruský nacionalizmus a militarizmus, kritizuje priepasť, ktorá vznikla medzi jednotlivými triedami.


Časové básne
- zbierka, sociálne ladené básne
- z týchto zbierok je napríklad báseň : “ Sliezsky tkáči “
Sliezsky tkáči
- v básni vyjadruje kritiku spoločnosti, ktorá je hlavne voči prostému ľudu nespravodlivá.

Kritizuje cirkev, ktorá ľudu stále nahovára, že nastanú lepšie časy a tie nenastali, kritizuje najvrchnejších pánov, ktorí ich len zdierajú a kritizuje aj samotné vedenie štátu

Romanzero
- zbierka, ktorá podáva svedectvo o ťažkom duševnom a telesnom rozpoložení – napísal, keď ochrnul a skoro oslepol


V roku 1831 odišiel do Paríža, kde aj zomrel



Friedrich Schiller ( 1759 – 1805 )

- nemecký básnik a dramatik
- chcel byť kňazom, otec ho prinútil ísť na vojenskú akadémiu, stal sa vojenským lekárom
- prežil pohnutý život, proti svojej vôli musel ísť na vojenskú akadémiu, tu sa zoznámil s tvorbou Shakespeara a myšlienkami Strum und Drang a pod ich vplyvom začal literárne tvoriť
- jeho literárna tvorba je prejavom odporu proti nespravodlivosti a neobmedzenej moci pánov a prejavom boja za ideály slobody, spravodlivosti, dobra


diela: Zbojníci - dráma ( 1787 )
Úklady a láska - tragédia o láske šľachtica k dcére chudobného muzikanta
Pieseň na radosť - óda
Maria Stuartova - dráma, historická hra
Panna Orleánska - dráma, historická hra
Viliam Tell - dráma
Don Carlos


Zbojníci ( 1781 ) ( 1. verzia - profesor )
- vyjadril v nej svoj vzdor proti tyranii
- typ rebela, ktorý mezvládol rozpor medzi ideálom a skutočnosťou
dej:
Hl. hrdina: Karol Moore
Po tom, čo jeho otec a brat na ňom spáchali krivdu odchádza do hôr a tu sa stáva vodcom zbojníkov. Keď sa dozvie, že jeho otec i brat zomreli – zlo bolo potrestané, vracia sa domov a vydáva sa do rúk spravodlivosti
Karlov brat sa očierni, aby zdedil majetok, zomiera pre lásku k slobode a spravodlivosti

Zbojníci ( 1781 ) ( 2. verzia - internet )
dej:
Vzorom mu bola rozprávka o dvoch bratoch, ktorí sa hádali o peniaze. Chcel poukázať na rozdiely medzi šľachtou ( Franz ) a meštiactvom ( Karl ). Franz chcel zosmiešniť Karla pred otcom a Karl prichádza o dedičstvo, dôveru aj o snúbenicu. Ten sa potom vzbúri proti otcovi aj bratovi aj celej spoločnosti a odchádza ku zbojníkom, ktorí bojujú proti štátu a celej cirkvi. Karl pochopí, že existujú dvaja bohovia – Boh cirkvi = Boh bohatých
- Boh chudobných = Boh lásky a spravodlivosti


Viliam Tell ( 1804 )
- dráma
- boj švajčiarskeho ľudu ( sedliakov ) proti Habsburgovcom v 14 st. dej:
Hlavným hrdinom je Viliam Tell – hrdý poľovník a strelec žijúci v horách mimo ľudí. Jedného dňa, keď musel zísť do dediny, pocíti panskú nevôľu, ktorej sa vzoprie ( odmietne pozdraviť klobúk nemeckého miestodržiteľa Gesslera ), za čo je aj so synom zajatý. Gessler nariaďuje, aby Tell zostrelil jablko z hlavy svojho syna. Ten ho zostrelí, no aj tak je uvrhnutý do väzenia. Proti tomu sa postaví ľud ( ktorých vodcom je Tell ), oslobodzuje Tella a ten Gesslera zabíja
SVETOVÁ REALISTICKÁ LITERATÚRA

- realizmus v liter. – metóda, spôsob akým pristupuje spisovateľ k faktom života a celej
spoločnosti, pričom tento prístup sa zakladá na snahe o objektívne a pravdivé zobrazenie skutočnosti, o zobrazenie charakterov typických spoločenských podmienkach
- rozvíjal sa v 19 st.

a veľký vplyv na jeho vznik mali výsledky prírodovedeckého bádania a technický rozvoj v 19 st.
- rozvoj prírodných vied našiel ohlas aj vo filozofii pozitivizmu
- pozitivizmus - zdôrazňoval objekt poznania skutočnosti,
- za skutočné považoval iba to, čo sa dalo zmyslami overiť
a experimentami dokázať


Porovnanie romantizmu s realizmom

- romantik – ponára sa do svojho vnútra, vedie ho túžba, sen, fantázia a vnútorný zrak
- realista – má oči otvorené na vonkajší svet a opiera sa o skutočnosť


romantizmus realizmus

téma: história , vízie o budúcnosti súčasnosť, minulosť, historické práce,
verní faktom

hrdina: nespokojný človek, osamelý všedný človek z rozličných spoločenských
individualista, búrlivák vrstiev, zaradený do konkrétneho
prostredia, určitý ľudský typ (pr.lakomec)

konflikt: sen – skutočnosť, rozpor medzi dvoma reálnymi
túžba - možnosť skutočnosťami

spôsob zob- pomocou fantázie na základe skutočnosti
razovania:

lit. druhy: najmä poézia próza, román


- spisovateľ, realista je kronikárom aj kritikom svojej osoby, pravdivo a objektívne zachytáva skutočnosť a jeho dielo sa stáva dokumentom a svedectvom doby

NEMECKÁ REALISTICKÁ LITERATÚRA


Gerhart Hauptmann ( 1862 – 1946 )

- inklinoval k naturalizmu
- r. 1912 mu udelili Nobelovu cenu

diela: Bobrí kožuch - komédia, rôzne vrstvy Pruskej spoločnosti
Apoštol - novela
Emanuel Quint - román
Blázon v Kristu - román, túžba prostých ľudí po plnšom náboženskom živote
Ifigénia a Aulide - dráma
Elektra - dráma, z antickej histórie


Gottfried Keller ( 1819 – 1890 )

- po nemecky píšuci básnik a prozaik, ktorý opísal švajčiarsku prírodu a život ľudu

diela: Rómeo a Júlia na dedine - novela
Šaty robia človeka - novela, kritizoval lakomstvo, lenivosť a ziskuchtivosť
Martin Salander - román, napísaný na sklonku života, vidina moci a zisku
ničí ideály človeka

LITERATÚRA MEDZI DVOMA SVETOVÝMI VOJNAMI


1. svetovou vojnou v rokoch 1914 – 1918 sa po prvý krát rozšírilo bojisko z ohraničeného priestoru takmer na celý svet. Proti sebe stáli mocenské zoskupenia Trojspolok a Trojdohoda.
1. svetová vojna kruto zasiahla do života mnohých ľudí a zaradila sa k najvýznamnejším a zároveň najnezmyselnejším udalostiam modernej doby.
Príčiny vypuknutia 1. svetovej vojny boli v množstve protichodných záujmov a v napätí medzi európskymi mocnosťami. Tento stav bol spôsobený hospodárskou rivalitou vedúcich priemyselných národov, bojom o suroviny a kapitálové trhy v rozvinutých zemiach, snahu o získanie kolónií a vzrastajúcim nacionalizmom. Ale bezprostredný podnet k zahájeniu vojnového konfliktu dala vyhrotená situácia na Balkáne. Tá je považovaná za “sud strelného prachu“, ktorý vyhodil do vzduchu európsky mier. Bol to práve atentát na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este, ktorý spáchal študent, príslušník organizácie Mladá Bosna. Na stranu Rakúsko-Uhorska sa po tejto udalosti pridali Nemecko s prísľubom vojenskej podpory a Taliansko, ktoré sa neskôr postavilo do opozície.

Na strane druhej sa pod názvom Trojdohoda zjednotili Veľká Británia, Francúzsko a Rusko, ku ktorým sa neskôr pridalo Srbsko, Rumunsko, Belgicko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, Japonsko, Čína a USA. Vojny sa zúčastnilo 28 štátov, ktoré do vojska povolali cez 70 miliónov osôb.
Počas vojny sa rozpadla politicko-spoločenská štruktúra celej Európy. Monarchie ako Rakúsko-Uhorsko, Nemecká ríša či Rusko sa rozpadli rovnako ako Osmanská ríša. Revolúcia v Rusku po prvý raz presadila socialistické predstavy do praxe. Nemecko a nástupnícke štáty Habsburskej monarchie začali prechádzať k demokratickým republikánskym štátnym formám. Vstupom USA do vojny sa presunulo ťažisko svetovej politiky. Európa stratila svoje hegemónne postavenie, USA sa stalo rozhodujúcou hospodárskou a finančnou veľmocou.
Vojna sa citeľne dotkla aj civilného obyvateľstva. Nedostatok potravín, doposiaľ nevídané bombardovanie obývaných miest, nasadenie žien v zbrojárskom priemysle i všeobecne ako náhrada mužskej pracovnej sily priniesla závažné politické zmeny: emancipáciu žien, ich neskoršie povolenie volebného práva, tlačenie stále viac peňazí v dôsledku rozsiahlych pôžičiek európskych vlád, odpoveďou čoho bola inflácia, či vznik Versailského systému, ako grand pre vznik Spoločenstva národov.
Jednou zo sfér celoeurópskej mobilizácie bol i vývoj vedy a techniky. Na začiatku 1. svetovej vojny bolo vojenské letectvo novinkou, po niekoľkých pokusoch bolo však zrejmé, že najúčinnejšou leteckou zbraňou je guľomet, pripevnený tak, aby strieľal vpred. Nasadenie nových zbraní, ako granátov, trieštivých striel, šrapnelov, tankov, rovnako ako chemických bojových látok – plynov, si vyžiadalo zhruba 10 miliónov mŕtvych a 22 miliónov zranených.
1. svetová vojna dosiahla dovtedy nepoznaných rozmerov a demonštrovala hrôzy modernej techniky zapojenej do stratégie absurdného ničenia. Stará Európa tak vykrvácala na bojiskách a nová musela najprv vzniknúť.
Ničivosť 1., ale i 2. svetovej vojny, ktorá nasledovala v rokoch 1939 – 1945, podnietili nebývalý rozmach protivojnovej literatúry, keďže tieto dve udalosti spôsobili spomalenie citového rozvoja spoločnosti, čo bolo v ostrom kontraste s nevídaným napredovaním vedeckých a technických poznatkov. Nastala fáza strachu, ľudia sa obávali o svoj život a strácali ideály a vieru v spravodlivosť a lepšiu budúcnosť. Vojna bola otrasom, ktorý nútil uvažovať mysliaceho človeka o jej príčinách a spôsobe zabránenia jej opakovaniu. Toto obdobie nemohlo zostať nepovšimnuté u spisovateľov, ktorí protestovali proti vojne a s tým bola spojená aj ich tvorba, ktorá sa zameriavala na podanie autentických obrazov situácie tejto éry.

Poukazovali na nezmyselnosť vojny a ľudskú hlúposť a aroganciu.
Počas 1. svetovej vojny dochádza k nadväznosti na predchádzajúce obdobie a naďalej sa rozvíjajú avantgardné smery. Po vojne sa uplatnil expresionizmus – tu sa formuje “Stratená generácia“. K Stratenej generácii zaraďujeme autorov, ktorí na vlastnej koži zažili hrôzy dvoch svetových vojen a v dielach sa k nej vracajú. Podarilo sa im vojnu prežiť a vracajú sa domov, ale ľudské besnenie ovplyvnilo ich povahy, myslenie a konanie. Strácajú ilúzie o ďalšom živote, nevedia sa zaradiť do spoločnosti. Mier nie je pre nich vyslobodením, jeden bez druhého neobstoja – kamarátstvo v zákopoch sa pre nich stalo celoživotným záväzkom. Pomenovanie Stratená generácia sa pripisuje americkej spisovateľke Gertrúde Steinovej, u ktorej našli mladí spisovatelia “druhý domov“. Do tejto skupiny zaraďujeme amerických autorov: Ernest Hemingway ( A Farewell to Arms, 1929 )
Wiliam Faulkner ( Soldier´s Pay, 1926 )
John Dos Pasos ( Man´s Initiation, 1920 a Three Soldiers, 1921 ).
Medzi významných svetových autorov, ktorí písali diela s témou 1. svetovej vojny ďalej zaraďujeme nemeckého spisovateľa s americkým občianstvom:
Erich Maria Remarque ( Im Westen nichts neues, 1927 ), ktorý po prvý krát charakterizoval vojnovú generáciu ako stratenú. Zaraďujeme sem i francúzov:
Romain Rolland ( Pierre et Luce, 1920 ),
Henri Barbusse ( Le Feu, 1916 ), z českých a slovenských autorov:
Jaroslav Hašek ( Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války, 1921-23 )
Pavol Orságh Hviezdoslav ( Krvavé sonety, 1914 )
Božena Slančíková Timravá ( Hrdinovia, 1918 ).
Okrem lyrickej skladby Krvavé sonety od P.O. Hviezdoslava tvorbu všetkých autorov
zaraďujeme do prózy.
SVETOVÁ LITEATÚRA MEDZI DVOMA VOJNAMI


- spoločenská situácia – kapitalizmus
- rozvoj vedy a techniky
- 1. sv. vojna – nové politické rozdelenie Európy

- filozofické východiská:
- americký pragmatizmus – dôraz na užitočnosť, osobný úspech a prospech
- individualizmus – nadradenie jednotlivca
- F. Nietzsche
- S. Freud – skúmal vplyv podvedomia a pohlavného pudu na správanie človeka
- H.

Bergson – preferoval aktívny život a životný optimizmus – vitalizmus
- marxizmus – zrušenie kapitalizmu a nástup komunizmu

- situácia v literatúre:
- strata rovnorodosti umenia ( 1 smer = 1 filozof = 1 generácia )
- spolu existujú viaceré literárne smery, nástup avandgárd – rôzne uhly pohľadu na tú
istú skutočnosť
- rozvoj nových druhov umenia: rozhlas, televízia, film


Poézia:
- symbolizmus – symboly
- intuícia, sen
- expresionizmus – ponor do psychiky človeka
- impresionizmus – momentálny dojem, nálada
- kubizmus ( maliarstvo ) – vplyv geometrie
- futurizmus – civilizačný a technický pokrok
- poetizmus – hranosť, hra so slovami
- surrealizmus – kládol na 1. miesto podvedomie a sen
- konštruktivizmus – hlavným znakom je funkčnosť umenia
- dadaizmus – vylúčenie zmyslu z básne, rozbíja slová a vety


Próza:
- expresionizmus
- stratená generácia
- socialistický realizmus – prítomnosť ideológie marxizmu
- optimizmus
- jedinou umeleckou metódou v socialistickej krajine
STRATENÁ GENERÁCIA

- v medzivojnovom období sa mnohí autori vracali k udalostiam vojny, zobrazovali životné pocity a problémy ľudí, ktorí vojnu prežili, a hľadali si svoje miesto v povojnovom svete
- v literatúre sa vžil pojem Stratená generácia do ktorej patrili viacerí európsky a americkí autori, títo sa ako mladí ľudia zúčastnili vojny. Ich životné pocity vyjadril spisovateľ ( nemecký ):
Erich Maria Remarque : „Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia. Sme smutní, suroví a povrchní, myslím, že sme stratení.... Vieme hrať v karty, kliať a bojovať, neveľa na dvadsať rokov a priveľa na dvadsať rokov. Niesme viac mládež, nechceme už dobiť svet.“

- spoločné znaky autorov stratenej generácie:
1. spája ich predstava vyšinutého sveta ( minulosť je dávno preč a budúcnosť bez perspektív )
2. sú schopní vykresliť hrôzy vojny a vyjadriť veľkú nenávisť k nej




NEMECKÁ MEDZIVOJNOVÁ LITERATÚRA


Erich Maria Remarque ( 1898 – 1970 )

- vlastné meno: Erich Paul Kramer
- narodil sa v Osnabrücku v Nemecku v rodine kníhviazača, rovno z gymnázialnych lavíc ho povolali do armády a od r. 1916 prežil 2 roky v zákopoch
- po skončení vojny bol učiteľom, obchodníkom a takmer 10-ročie novinárom a redaktorom
- v r. 1932 odišiel do Švajčiarska pred hrozbou fašizmu, neskôr odišiel do Spojených štátov amerických tam aj zomrel
- patril medzi tých mladých ľudí, ktorých život poznamenala 1. svetová vojna
- patril medzi autorov, ktorí sa nedokázali vyrovnať s vojnou a preto celá jeho tvorba bola poznamenaná životom jeho generácie

charakter tvorby:
- celá jeho tvorba je ohlasom na 1. alebo 2. sv. vojnu a fašizmus, v centre jeho pozornosti stoja mladí ľudia, ktorí aj keď vojnu prežijú, sú vykoľajení z normálneho života a nevedia nájsť jeho zmysel. Jediné dobro pre nich predstavuje priateľstvo. Sú hĺbaví a hľadajú odpovede na najrozličnejšie otázky

diela: Na západe nič nové - 1. sv. vojna ( 1929 )
Cesta späť ( 1931) - 1. sv.

vojna
Traja kamaráti ( 1938 ) - osud generácie v medzivojnovom a povojnovom svete
Čierny obelisk ( 1956 ) - osud generácie v medzivojnovom a povojnovom svete
Nebo nepozná obľúbencov - osud generácie v medzivojnovom a povojnovom svete
Čas žitia, čas umierania - 2. sv. vojna a fašizmus ( 1957 )
Tiene v raji - 2. sv. vojna a fašizmus, emigrácia
Víťazný oblúk ( 1946 ) - emigrácia
Noc v Lisabone ( 1962 ) - emigrácia
Traja kamaráti ( 1962 )


Na západe nič nového
- román
- vzbudil veľký rozruch hneď po svojom vydaní
- hl. hrdinovia: 7-mi mladí študenti a jedným z nich je aj rozprávač Paul Bäumer 17 r.-
čiastočne autobiografická postava
- dej je postavený na kontraste front a zázemie
dej:
V úvodných častiach sa zoznamuje s pocitmi mladých vojakov, ktorí na front prichádzajú rovno zo škôl. Do protikladu sa dostávajú ideály ku ktorým ich viedla škola a iná ( nová ) úloha, ktorou bolo naučiť sa vraždiť.
V reťazi scén autor vykresľuje stratu základných istôt aj ľudských hodnôt.
Paul nastupuje so svojimi spolužiakmi pod vplyvom všeobecnej propagandy na front. Hneď vo výcvikovom stredisku sa stretáva s tuposťou armády, ktorú reprezentuje desiatnik Himmelstoss, ktorý sa vyžíva v ponižovaní mladíkov. No to najhoršie Paula a jeho druhov stretlo priamo na fronte. Hlad, krysy, bolesť, mŕtvoly priateľov – toto všetko dusí v mladíkoch všetok cit a robí z nich “zvieratá“, ktorých jedinou túžbou je prežiť. Hrdina románu v kráteri vybuchnutého granátu zabíja svojho nepriateľa. Nemôže hneď ujsť, je nútený sledovať pomalé umieranie človeka ( Remarque necháva jediný raz Paula plánovať budúcnosť. ) Vtedy si uvedomuje, že nezabíja nepriateľov, ako im tvrdili ich velitelia, ale takých istých ľudí ako je on a jeho kamaráti ( ak prežije vojnu, bude bojovať proti tomu, čo ich oboch zničilo ). Po zranení dostal Paul krátku dovolenku, prichádza medzi svojich najbližších, no po krátkom čase zisťuje, že už nedokáže žiť normálny život, cíti sa cudzí medzi dobre známymi predmetmi, prihovára sa svojim obľúbeným knihám a tie akoby ostávali nemé. Vracia sa späť na front ( pre priateľov jeho otca je vojna presúvanie pollitrových pív na stole ).

Baumer ostáva jediný zo spolužiakov, ktorý prežil, no nebolo mu súdené zažiť konečne mier a v čase, keď agentúry vyťukávali správu: “Na západnom fronte nič nového”, hlavný hrdina zomiera trafený zablúdenou guľkou ( život jedného človeka nič neznamená ), iba niekoľko dní pred ukončením vojny, vtedy úlohu rozprávača preberá autor a bez nadnesenosti oznamuje Paulovu smrť: “ V tvári mal taký spokojný výraz, akoby bol spokojný s tým, že sa to skončilo.”

podrobný dej:
Autor sa inšpiroval lakotnickou správou v novinách, ktorá hovorila o situácii na bojisku. Celý príbeh sa odohráva na západnej frontovej línii a začína sa in media res – uprostred deja.
Román podáva strašné svedectvo o vojne prostredníctvom triedy gymnazistov, ktorí podľahnú silnej propagande vojny triedneho učiteľa Kantoreka a narukujú dobrovoľne ešte predtým, ako dosiahli patričný vek. Autor nás prostredníctvom rozprávania mladého Paula Bäumera, silne autobiografickej postavy, zoznamuje s celou jednotkou, svojimi spolužiakmi, spoločne s ktorými sa prihlásili na vojnu, so Stanislavom Katczinskym – hlavou ich skupiny a vojnovým veteránom, desiatnikom Himmelstossom, ktorý ich brutálne týral vo výcvikovom tábore, a s ich životom v zákopoch i pri povinnom oddychu. Takto ich spoznávame a vidíme, ako sa menia ich základné hodnoty života, ak ich už vôbec vo svojom mladom veku mali utvorené. Postupne sa stávali voči vojne a záhube ľahostajní, nebojovali proti ľuďom, ale proti vlastnej smrti. „Stratili sme k sebe všetok cit, že sa sotva poznáme.“
Autor ukazuje zhubný vplyv vojny na mladú generáciu – ak mladí ľudia nepadli, domov sa vrátili fyzicky, či psychicky poznačení. Sú odcudzení od ľudí, ktorí nezažili boj na vlastnej koži: „Vojna nás pokazila; sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a smutní a povrchní – myslím, že sme stratení.“ Poukazuje aj na rozpory učiteľov – staršej generácie, pre ktorých je vojna iba prerušením, mali už vlastné rodiny a prácu
a žiakov – mladej generácie, ktorých vytrhla zo školských lavíc a stala sa ich prvým zamestnaním: „S pojmom autority, ktorej predstaviteľmi boli, sa v našich mysliach spájal väčší rozhľad a humánnejšie zmýšľanie. Prvý mŕtvy, ktorého sme videli, však toto presvedčenie rozbil. Zistili sme, že naša generácia je čestnejšia ako ich; prevyšovali nás iba frázami a šikovnosťou.“ Na konci románu, krátko pred uzavretím mieru, napokon umiera nezmyselnou smrťou i Paul: „Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu “Na západe nič nové ...“. Nič nové, len postupne vyhasli milióny životov.
- kompozične autor vytvára v 12 –tich kapitolách denníkový záznam života jednej skupiny vojakov až do jej zničenia pomocou ich-formy ( 1. osoba singulár – ja-forma), iba posledných 6 riadkov je v er-forme ( 3. osoba singulár – on-forma ). Do rozprávania včleňuje filozofické úvahy prostredníctvom Paulových myšlienok a dialógov medzi postavami, využíva retrospektívu, na gradáciu deja zasa postupnú smrť všetkých kamarátov.

A Paulovu vykresľuje takmer ako východisko z danej situácie


E. M. Remarque najprekvapivejšie, a s pravdepodobne najväčším úspechom u čitateľov, zobrazil 1. svetovú vojnu vo svojom diele „Na západe nič nové“

Jeho dielo sa vyznačuje veľkou mierou humanity, aj keď sa to možno na prvý pohľad tak nezdá. Ale čo odradí lepšie od násilia ako jeho podrobné opísanie, ktoré poslúži ako odstrašujúci príklad? Autor jednoducho a vecne predostrel príbeh, potlačujúc citové vzrušenie. Ale s tak detailne a presvedčivo opísanými bojovými situáciami a vojenským životom, až to má efekt presne opačný – totiž, že čitateľ prežíva dej až hrozivo naplno a strhujúco. A v tom je neodškriepiteľné kúzlo tejto knihy, v podobe akéhosi mrazenia vyvolaného u čitateľov autorovou podrobnou charakteristikou postáv, ktoré nechá zomrieť, či naturalistických popisov scén na fronte a napríklad aj použitím niekoľkých hrubších slov v istých situáciách.
Už ako píše v motte: „Táto kniha nechce byť ani žalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“, nechce predostrieť politické vysvetlenie a ciele vojny a ani svoju obhajobu, chce jednoducho len vypovedať, ako to bolo “naozaj“. A to sa mu podarilo.
“Na západe nič nové“ je jeho spoveďou o dieťati 20. storočia, ktoré sa ešte nenaučilo žiť a už sa muselo naučiť zomrieť. Je pravdivá, možno až priveľmi realistická a pravdepodobne práve tým tak absurdná, ako len vojna môže byť.


Cesta späť
- voľné pokračovanie románu Na západe nič nového
- autor ukázal generáciu predčasne poznačenú hrôzami vojny
dej:
Po návrate tých, čo prežili, ktorí sa snažia zapojiť do normálneho života, ale sú natoľko poznamenaní prežitými hrôzami ( sú vykoľajení, potácajú sa medzi povrchnými dobrodružstvami, sú nešťastní ), že nedokážu žiť v mieri a sú neschopní poskytnúť šťastie iným. Stratili totiž vieru v pravdu a spravodlivosť, keď videli nezmyselne umierať obete vojny.


Čas žitia, čas umierania
- hl. postavy: nemecký vojak Graeber
dej:
Počas 2. svetovej vojny bojuje na východnom fronte a po dvoch rokoch dostane dovolenku na návštevu rodičov v Nemecku. Cestou si predstavuje svoj domov, svojich rodičov, no nenájde ani ich a dokonca ani dom v ktorom bývali. Celé mesto je zrovnané so zemou. Graeber sa pokúša nájsť svojich známych, stretáva svoju bývalú spolužiačku Alžbetu, ktorá je tak isto osamelá ako on. Zblížia sa a krátko pred odchodom na front sa zosobášia.

Po príchode na front však zahynie.


Víťazný oblúk
- autor tu predstavil príbeh nemeckých emigrantov v Paríži pred 2. svetovou vojnou. Opísal ovzdušie nehostinnosti cudzieho prostredia, ktoré nemôže dať človeku pocit domova


Thomas Mann ( 1975 – 1955 )

- popredný predstaviteľ nemeckej medzivojnovej literatúry
- vyrastal v meštiackych pomeroch v období, keď meštiactvo prežívalo mravný rozklad
- v r. 1929 dostal Nobelovu cenu , predtým dostal rôzne ocenenia za svoje diela
- v r. 1933 emigroval najprv do Švajčiarska a bol nacistami zbavený nemeckého občianstva
- na rozdiel od Remarquea nie je jeho tvorba poznamenaná vojnovou skúsenosťou
- bol jedným zo zakladateľov PEN CLUB ( Poets, Play writes, Essayists, Editos Novelests )
- zomrel vo Švajčiarsku a celý život bol presvedčený, že umenie je najsilnejším prostriedkom, ktorý oslobodzuje od nenávisti a hlúposti
- písal romány, novely, eseje, teoretické práce o umení

charakter tvorby:
- zobrazoval spoločenské problémy predvojnového Nemecka a súčasne sa snažil
o zosúladenie psychologického ponoru do hĺbky svojich postáv s filozofickým
pochopením svojich hrdinov

diela: Bundenbrookovci ( 1901 )
Jozef a jeho bratia
Čarovný vrch ( 1924 )
Doktor Faustus
Lotta vo Weimare
Spoveď hodštaflera Felixa Krulla


Bundenbrookovci – podtitul Úpadok jednej rodiny
- jeho 1. román
- generačný román, ktorý vykresľuje osudy 4 generácií rodiny Bundenbrookovcov ( bohatej obchodníckej rodiny ) – 1. základná, 2. rozvíja, 3. zápas o prežitie, 4. úpadok (generácia )
- vývin postáv, ide s ním ruka v ruke aj vývin firmy
dej:
Sledujeme jej zrod, rozkvet, zápas o prežitie a aj úpadok. Neschopnosť členov rodiny prispôsobiť sa novej spoločenskej, hospodárskej skutočnosti a toto sa prejavuje mravným a morálnym zlyhávaním.

Tak ako firma, postupne upadajú aj postavy, pretože obetovali svoje šťastie obchodu a peniazom.


Jozef a jeho bratia
- 2 tisíc stranový román
- na tomto románe pracoval v rokoch 1933 – 1943 a polemizoval s fašistickým antiseminizmom a rasizmom
dej:
Prerozprával tu starozákonný príbeh Žida Jozefa, ktorého vykreslil ako typ humánne zmýšľajúceho človeka, ktorý ukázal, ako je možné budovať štát na princípoch humanity a lásky ( fašistický štát bol budovaný na egoizme ) – svojský spôsob protestovania proti rasovým predsudkom


Čarovný vrch
- filozoficko-realistický román
dej:
Zachytáva život v Švajčiarskom pľúcnom sanatóriu, kde sa schádzajú predstavitelia aristokracie Európy a tu sú konfrontovaní so smrťou


Spoveď hodštaflera Felixa Krulla
dej:
Ironicky podaný životopis zabávača a dobrodruha, ktorý vo väzení spomína na uplynulý život.

Herman Hesse ( 1877 – 1962 )

- nositeľ Nobelovej ceny
- jeho tvorba bola poznamenaná hľadaním zmyslu života, ktorý je bolestivý a on to približuje veľmi pútavým spôsobom
- je ovplyvnený najmä orientálnou indickou filozofiou

diela: Stepný vlk - kultová kniha
Demian
Sidhártha
Narcis a Goldmund
PRAŽSKÍ NEMECKÍ MEDZIVOJNOVÍ SPISOVATELIA


Reiner Maria Rilke ( 1877 – 1962 )

- predovšetkým básnik, ktorý sa zapodieval večným hľadaním zmyslu života a bytia
- jeho tvorba: filozoficko-reflexívny charakter, konftontuje bytie človeka a spoločnosti
- nebol žid, ale katolík

diela: Pieseň o láske a smrti horneta Krištofa Rilkeho - zamyslenie o sebe, hĺbavé čítanie
Duinské elégie

“Židovský okruh“

- od 9 storočia v Prahe Židia nesplynuli s obyvateľstvom, boli z neho vyčleňovaní
- od čias Márie Terézie museli bývať v gete
- hovorili nemecky
- české obyvateľstvo bolo proti nim nepriateľsky naladené
- na prelome 19. a 20. storočia sa samovoľne vytvorili skupiny intelektuálov, spisovateľov, ktorí ovplyvnili svet literatúry

predstavitelia židovského okruhu:
1. Franz Kafka
2. Franz Werfel
3. Gustav Meyrinek
4. Max Brod
5. Egon Erwin Kisch - novinár ( založil reportáž ako nový literárny žáner )


Franz Kafka ( 1883 – 1924 )

- český autor píšuci po nemecky
- pochádzal z bohatej, obchodníckej židovskej rodiny z Prahy
- na nátlak otca vyštudoval právo, ku ktorému nemal žiadny vzťah
- potom pracoval ako úradník v poisťovni a pritom sa venoval literatúre
- dostal tuberkulózu, liečil sa v Tatranskej Polianke, ale nepomohlo to
- jeho otec bol plný energie, silný, urastený muž, ktorý bol na seba pyšný ( vo svojej rodine bol despotický, čo mladý Kafka ťažko znášal, psychicky ho deptal a nútil ho robiť veci, ktoré nechcel

charakter tvorby:
- celý jeho život, vlastne aj tvorba boli vyjadrením zložitého vzťahu k otcovi. Bol to konfliktný vzťah, plný vnútorného napätia, ktorého sa zbavoval prostredníctvom svojej tvorby. Svedčí o tom aj jeho “List otcovi“, ktorý adresát nikdy nedostal, bol publikovaný až v r. 1953. Stal sa kľúčom Kafkovej duše i tvorby. - písal vyslovene pre seba a jeho tvorbu vydal až jeho priateľ Max Brod.
diela: Premena - poviedka
Ortieľ - poviedka
Umelec hladovky - poviedka
Amerika - román
Proces - román triológia samoty, nedokončené
Zámok - román

- triológia samoty – majú veľa významných rovín, pripúšťajú rozmanité a veľmi protikladné interpretácie
- ich spoločnou témou je cudzota a izolovanosť jedinca medzi ľuďmi


Amerika
- najepickejší Kafkov román
dej:
Mladého Karla Rossmanna ( hlavná postava ) z Prahy posielajú rodičia do Ameriky, pracuje v hoteli, pomáha druhým, vzdeláva sa a dúfa, že sa stane úradníkom. Nakoniec si našiel miesto v divadle a svet umenia sa pre neho stáva začiatkom nového života


Proces ( 1. verzia diela – podľa profesora )
- najvýznamnejší Kafkov román
dej:
Úradníka banky Jozefa K. ( hlavný hrdina ) náhle zatknú, príčinu zatknutia sa však nedozvie. Podrobuje sa výsluchu tajomného súdu, normálny život Jozefa sa odsudzuje ako zločin, snaží sa nadviazať kontakt s ľuďmi, ale jeho pokusy stroskotajú na konaní ľudí mysliacich na vlastný prospech. Nakoniec Jozefa K. popravia.

vysvetlenie:
Prečo? Nielen za seba je zodpovedný, ale aj za to, čo sa okolo neho deje.
Jozef K. je osobne bez viny, ale nie je si vedomý svojej zodpovednosti za to, čo sa okolo neho deje, a to je vina, za ktorú musí pykať.

Proces ( 2. verzia diela – z internetu )
- nedokončený, vyšiel až po smrti
dej:
Hlavného hrdinu Jozefa K.( anonymný hrdina, ale nie tak celkom ) v deň jeho 30-tich narodenín pozvú k výsluchu. Tu je tomuto bankovému úradníkovi povedané obvinenie zo zločinov, ktoré nikdy nespáchal a nič o nich nevie. Je prepustený, začína o sebe pochybovať. Celý 1 rok žije v myšlienkovom chaose, ktoré mu toto obvinenie vnesie do jeho života. Jozef K. sa začne cítiť vinný z toho, že existuje. Deň pred jeho 31. narodeninami k nemu prídu 2-ja muži a zabijú ho.


Zámok
dej:
Obyvatelia dediny, nad ktorou sa zámok vypína sa už dávno vzdali nádeje dozvedieť sa niečo o ľuďoch žijúcich na zámku. Rezignovali a žili bez nádeje ( ľudia z dediny ). Do tohto sveta pasivity prichádza zememerač K., ten sa rozhodne dostať sa na zámok, aby spoznal tajomstvo jeho záhadnej správy. Nezíska si u ľudí dôveru ( u ľudí z dediny ). Vidia nebezpečenstvo votrelca a nenachádza ani dôveru obyvateľov zámku, kde vládne tajuplná byrokracia. Zememerač sa však nevzdáva svojho úmyslu, pretože je presvedčený, že na zámku by mohol spoznať tajomstvo svojho a vôbec ľudského života.
Do zámku sa nedostane, ale vo svojom úsilí nepoľaví. Ochorie a na smrteľnej posteli sa dozvie, že dostal povolenie na pobyt a prácu. Vo chvíľach krajnej opustenosti nachádza K. nový teplý cit – vzťah k ľuďom a obyčajní dedinčania zase nachádzajú útechu vo vedomí, že tu je pán K., ktorý im môže pomôcť.
SVETOVÁ LITERATÚRA PO ROKU 1945


udalosti, ktoré ovplyvnili literatúra:
- 2. svetová vojna => rozdelenie sveta na 2 tábory ( mocenské bloky ):
1. východný blok => studená vojna ( politický
2. západný blok => kultúrny boj )
- rozpad koloniálnej sústavy
- národno-oslobodzovací boj
- vo východnom bloku – potlačenie revolúcií proti režimu ( u nás )
- v 80-tych rokoch – koniec studenej vojny
- 80 – 90.

roky – prvé pokusy o premenu systému – vo východnom bloku – Perestrojka
- 90-te roky – postupný rozpad východného bloku

situácia v literatúre
- východný blok – totalita – nie len politická
- neexistovala pluralita literárnych smerov – jedinou uznávanou
metódou bol socialistický realizmus
- odporcovia režimu boli prenasledovaní, ich diela zakázali, mnohí
autori emigrovali
- západný blok – kultúra sa slobodne rozvíjala bez štátneho zásahu – pluralita
literárnych smerov a politických názorov
- najvýznamnejšie smery:
1. modernizmus – ak v tradičnom románe existuje vzťah medzi literárnou postavou a skutočnosťou, t.j. medzi subjektívnym a objektívnym; v románoch písaných modernizmom sa objektívny svet vytvára, ako sa vytvára aj vševediaci autor
- dôraz je na ľudskom vnútre, čo súvisí s výskumom v psychológii a psychoanalýze
2. postmodernizmus – aj keď v ňom vystupujú postavy a javy tohto sveta, veľká časť diel
sa pohybuje vo svete fantázie a voľných asociácií
3. existencializmus – predmetom jeho zobrazenia sú zážitky z vojny, nálady, pocity
a psychické reakcie človeka na svet. Postavu sprevádza úzkosť strach a nepokoj.
Autori sa zamýšľajú nad zmyslom ľudskej existencie, spochybňujú ju a skúmajú
človeka vrhnutého do absurdného sveta, neschopného komunikovať, opusteného,
izolovaného, ktorý smeruje k ničote. Román sa blíži k eseji, neobsahuje dej od úvodu
až po rozuzlenie, ale splýva s filozofiou autora
4. antiromán ( nový román ) – podáva dej chaoticky, nekončí sa bodkou, ale otáznikom.
Štýl autora je veľmi neosobný, zachytený dej v najmenších detailoch, akoby “okom
kamery“. Zvyčajne sa zobrazuje banálny príbeh, ktorý je jedinou udalosťou románu.
Prihodí sa neznámemu človeku v neznámom svete. Najdôležitejšia časť románu je
zamlčaná ( často ) a preto pôsobí nejasne. Postava románu je odpsychologizovaná, bez
minulosti a bez pamäte a často aj bez mena – neúspešná
5. neorealizmus – zobrazuje otrasnú skutočnosť, život mestskej periférie, biedu
veľkomiest a kontrasty mesta a dediny
NEMECKÁ LITEATÚRA PO ROKU 1945

- bola ovplyvnená rozdielnou spoločenskou situáciou v NDR ( východný blok ), NSR ( západný blok )
- nezaraďujeme sem len nemeckú literatúru, ale aj literatúru písanú v Rakúsku a Švajčiarsku


Bertold Brecht ( 1896 – 1956 )

- švajčiarsky autor, pochádza z rodiny architekta, ale vyštudoval prírodné vedy a medicínu
- pôsobil ako dramatik a režisér v “Berlínskom divadle“, založil princípy epického divadla ( “nie vžívať sa, ale prežívať“ )
- bol povolaný do armády a na hrôzy vojny reagoval básňami a songami
- žil aj v exile, striedavo vo Švédsku, Dánsku, Nórsku
- v roku 1948 sa vrátil do Berlína, kde založil divadelný spolok, ktorý zožal veľké úspechy

diela: Žobrácka opera
Matka Guráž a jej deti
Život Galileiho


Žobrácka opera
- z prostredia rodiny a mestskej periféria.

dej:
Na čele rodiny je Mekkie Messer, ktorého v závere chytia poliaci, pretože je vrah a násilník


Matka Guráž a jej deti
dej:
Dej rozpráva o udalostiach 30 ročnej vojny prostredníctvom útrap vojakov v tej dobe, chcel vyjadriť, že najväčšou prekážkou ..........................


Život Galileiho
Dej:
Pre svoje názory sa Galileo dostáva do konfliktu s cirkvou, svoje názory odvolá, za čo si ho celá spoločnosť uctí, pretože neporuší hierarchiu ich života. K vlastným názorom a myšlienkam sa vráti vtedy, keď na pápežský stolec nasadne nový pápež ( vyznal sa v matematike ). Galileo žije na pokraji spoločnosti so svojou dcérou. Jeho žiak Andrea vyváža jeho diela do zahraničia. A Galileo verí, že jeho práca nebola zbytočná. Na druhej strane však pociťuje výčitky svedomia, že svoje učenie odvolal

charakteristika diela:
- podstatou hry nemá byť dej, ale riešenie otázky zodpovednosti učencov za svoje vynálezy. Reagoval na zhodenie atómovej bomby
Friedrich Dúrrenmatt ( 1921 – 1990 )

- písal prózu, drámu aj eseje

diela: Meteor
Frank II
Lehota > dráma
Fyzici /
Návšteva starej dámy /
Sudca a jeho kat
Justícia
Grék hľadá grékyňu / romány
Malér /


Návšteva starej dámy
- dráma, má 3 dejstvá, obsahuje niektoré znaky antickej drámy ( Epilóg )
dej:
Do mesta sa vracia stará dáma, multimilionárka Claire. Mesto sa s tom čase ocitá vo finančnom krachu. Claire prichádza kvôli Illovi, ktorý sa v minulosti nepriznal, že je otcom jej dieťaťa a bola vyhnaná z mesta. Claire sľúbi mestu peniaze za potrestanie bývalého milenca a Illa zabijú, polícia nehľadá vinníka a tvrdia, že umrel prirodzenou smrťou. Claire spokojná odchádza z mesta a berie si milencovu mŕtvou.

charakteristika diela:
- dielo poukazuje na neľudskosť ľudského konania a na zločiny, ktoré sa dopúšťajú civilizovaní ľudia.

Zdroje:

SOA Profi-Kamo - učená literatúra -
internet -