Napísal početné kultúrnopolitické eseje a predniesol vyše 50 rozhlasových prejavov, adresovaných Nemcom. Vo svojich prózach spracúval biblické námety, alegorickou formou reagoval na súveký fašizmus. V mnohých štúdiách osvetľoval humánny odkaz staršej nemeckej literatúry a filozofie. Na túto problematiku sa vzťahujú aj epické diela z posledných rokov Mannovho života napr. Doktor Faust. Ešte v emigrácii dokončil tetralógiu Jozef a jeho bratia, v ktorej prerozprával biblickú legendu a vyjadril hlboké mravné a humanistické ideály. Jej jednotlivé časti sú : História Jakubova, Mladý Jozef, Jozef v Egypte a Jozef živiteľ. Tu, ako aj v ostatných prózach sa Thomas Mann ukazuje ako majster nemeckého jazyka, oplodnený dedičstvom klasicizmu. Epická šírka sa spája s mimoriadne pôvabnou drobnokresbou, s psychologickou hĺbkou a suverénnou jemnou iróniou. Neprestajný záujem o Goetheho ako básnika, štátnika a človeka bol podnetom k napísaniu štylisticky menej náročného románu Lotte vo Weimare. Majstrovské zobrazenie životných príbehov rafinovaného dobrodruha, ktorého želaním bolo žiť rozličné životy a mať niekoľko existencií, umožnilo autorovi pranierovať obmedzenosť a pochybnú morálku malomeštiakov. Mann bol spisovateľom svetového formátu, vynikajúcim esejistom a hlásateľom humanistických myšlienok. Za života dostal viaceré pocty a vyznamenania, v roku 1929 Nobelovu cenu za literatúru.