povesť Dvanásti bratia a trinásta sestra, trinásť izieb, trinásta komnata, vstup do ktorej znamená odkliatie – teda nový obeh doby a ročných časov). Číslo 7 – ako sedem mesiacov, kedy je zima alebo sedem dní v týždni.

Vo svojej spätosti s prírodou človek pozoroval neustály zápas dobrého a zlého, negatívnych a pozitívnych javov (života a smrti), čo chápal ako základný princíp života, životnej sily. Tento dualizmus videl aj v protiklade telesnosti a duchovnosti, či mužskosti a ženskosti. Práve preto v rozprávkach nachádzame boj dvoch princípov, boj dobra so zlom. Keďže môžeme povesti pochopiť aj ako vyslovenie vôle národa, stelesnenie jeho túžob a snov, predpovedanie jeho budúcnosti, proroctvo, pochopíme, že v tomto zápase je jednoznačným víťazom pozitívny princíp. Optimistický duch národa zobrazil nádej ako i radosť z toho, že po dlhej a nepríjemnej zime prichádza krásna, svetlá a teplá jar.
Dobrým koncom rozprávky poukazujú na reálnosť jestvovania dobra, možnosť víťazstva nad zlými silami a náruživosťami, oslobodenie sa a dôjdenie k cnosti.

Rozprávky vyjadrili aj mravné princípy, povesti sú príkladmi správania i výstrahou pred zlom, ktoré vždy nájde svoju odplatu. Všeobecne preferovaný princíp je tu "oko za oko, zub za zub". V dobrých bytostiach je nám predstavený ideál čistej duchovnosti, to, čo je hodné nasledovania, dobré skutky bývajú odmenené a ich zdrojom je obyčajne dobrovoľné rozhodnutie sa pre jednu (dobrú) z dvoch možností.

Okrem vyjadrenia vzťahu k prírode, vyloženia základných prírodných princípov sú rozprávky aj jednoduchými učiteľkami náboženstva, svoju funkciu plnia aj v oblasti rodinnej výchovy. Rodina sa tu chápe ako najpevnejší článok, základ, sila. Dej býva často zasadený do rodinného prostredia, ktoré je typického patriarchálneho charakteru. Otec je ten, čo sa stará o správny chod rodiny, zaopatruje ju, matka vychováva deti a zahŕňa ich láskou. Oni zato prejavujú rodičom obrovský rešpekt, počúvajú ich rady a pred uskutočnením svojho rozhodnutia obyčajne potrebujú rodičovské požehnanie.

V našich rozprávkach je teda zobrazený národný život našich predkov a ich predstavy o náboženstve a mravnosti, o predsudkoch, poverách, o mravoch, obyčajoch, o rodinnom živote, hospodárstve, remesle, umeniach.

Prebúdzajúce sa národné povedomie motivovalo niekoľkých zberateľov k systematickému záujmu o našu ľudovú slovesnosť. Zozbierali množstvo "prostonárodných slovenských povestí", ktoré koncom 19. storočia vydali v Martine.