Slovenská stredoveká literatúra - Staroslovienska literatúra (800-1000)

VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE:
Prvá etapa slovenskej stredovekej literatúry - staroslovienska literatúra sa začína rozvíjať v roku 863 príchodom Konštantína (Cyrila) a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863 n.l. Dovtedy na území Veľkej Moravy, ktorej vznik sa datuje v roku 833, šírili kresťanstvo franskí kňazi. Rastislav, nástupca Mojmíra na veľkomoravsko tróne od roku 846, preto poslal poslov do Byzancie k cisárovi Michalovi III. a požiadal ho, aby mu poslal vierozvestcov, ktorí by šírili vieru v jazyku zrozumiteľnom obyvateľom Veľkej Moravy.

Michal III. poslal Rastislavovi dvoch solúnskych učencov - Konštantína a Metoda, ktorí začali na tomto území christianizačnú misiu. Vierozvestci priniesli zo sebou aj hlaholiku - písmo a staroslovienčinu - jazyk (vznikol z jazyka z okolia Solúnu a nárečia Veľkej Moravy). Šírili najmä vieru - kresťanstvo a vzdelanie. Boli obvinení, že šíria ich vieru v inom, ako v jednom z troch bohoslužobných uznaných jazykov (latinčina, hebrejčina, gréčtina). Preto v roku 867 boli obhajovať používanie staroslovienčiny v kresťanstve u pápeža Hadriána a úspešné sa im ju podarilo obhájiť. Po ceste späť Konštantín v kláštore zomiera. V roku 880 bol už len Metod opätovne obhajovať používanie staroslovienčiny a bol znovu úspešný. Metod po ceste na Veľkú Moravu bol dva roky uväznený v Bavorsku, na zásah pápeža ho však po čase prepustili. Staroslovienčina sa však po Metodovej smrti prestala oficiálne používať, pretože pápež Štefan V. vydal zákaz staroslovienskej liturgie. LITERATÚRA:

Delí sa do 2 väščích skupín:

- prekladová literatúra:

diela:

Biblia (Starý zákon, Evanieliá), Misál (omšová kniha), Breviár (modlitebná kniha pre kňaza), Žaltár (kniha žalmov), Súdny zákonník

- pôvodná literatúra:

+ literatúra, ktorá vznikla na území Veľkej Moravy

diela:

Konštantín - Proglas (Predslov k svätému evanieliu)
prvá pôvodná báseň v staroslovienčine, má 110 veršov, nemá strofy ani rým, používa citáty z Biblie - cituje sv. Pavla, vysvetĺuje zrozumiteľnosť jazyka pre výklad Božieho slova, dôraz kladie na zmyslové vnímanie, často využíva personifikáciu, symboly, alegórie, hyperboly (zveličovanie), klimax (stupňovanie), kumuluje ic a vychádza z prírodných obrazov

Život sv. Konštantína (súčasť Moravsko-panónskych legiend)
je starší ako Život sv.

Metoda, je obšírnejší, filozofickejší, náučnejší a viac sa podobá na legendu, hovorí o Konštantínovom živote od narodenia, cez detstvo, štúdiá, až k pobytu na Veľkej Morave a boji s "trojjazyčníkmi", zdôrazňuje Konštantínovo nadanie, túžbu po vzdelaní, súcit s trpiacimi, atď, životopis je napísaný ozdobným rečníckým štýlom, často využíva citázy z Biblie, prirovnania, dôležitú úlohu zohráva boj s "trojjazyčníkmi", autorstvo sa pripisuje Konštantínovmu žiakovi - Klimentovi

Život sv. Metoda (súčasť Moravsko-panónskych legiend)
je mladší, kratší, epickejší a má menej filozofických častí, je historicky vernejší (vecnejší) a štylisticky jednoduchší, hovorí len o pôsobení Metoda na Veľkej Morave, nadväzuje na Život sv. Konštantína, autorom je Kliment alebo Gorazd

dalšie diela: Život Konštantínov, Pochvala Cyrolovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda

+ literatúra, ktorá vznikla mimo územia Veľkej Moravy

diela:

Chrabr (mních) - O písmenách
kniha bola napísaná začiatkom 10. storočia v kláštore pri Ohridskom jazere

ďalšie diala: Život Namukov (začiato 10. storočia)

ĽUDOVÁ SLOVESTNOSŤ:

V tomto obdobi do nej patria rôzne zariekania, zaklínania, koledy, ale aj pracovné piesne. Vzniká rodinný obradový a kalendárny folklór (viaže sa k určitému obradu v roku, napr. vynášanie Moreny, letný slnovrat - piesne: Hoja Ďunďa, Hoja, Morena Morena)


ZHRNUTIE:

- 833 - vznik samostantnej Veľkej Moravy,
- 863 - príchod Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu
- 867, 880 - obhajoba staroslovenčiny u pápeža v Ríme
- staroslovienčia - jeden zo 4. bohoslužobných jazykov na svete
- najvýzanmnejšie diela pôvodnej tvorby: Proglas, Život sv. Konštantína
- prekladová literatúra - preložená pre potreby kresťanstva a vzdelania.