Jeho básne hovorili jasnou rečou, boli dynamické, odvážne, revolučne a ako prvý začal používať Štúrovu spisovnú slovenčinu (boli ľubozvučné).
Rozdelenie Tvorby
1. Motívy ľudového odboja: Branko (odbojník žijúci ešte pred Jánošíkom) „Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj, ľúbil som.“ (motto jeho života)
2. Motívy protiturecké: Turčín Poničan (má veľmi výraznú epickú líniu – Turek nevedomky zajal svoju matku, ktorá mala byť pestúnka jeho synovi a jej piesne vyvolali spomienky na jeho detstvo. On jej ponúkal všetko bohatstvo, ale žena odmietala – chcela sa len vrátiť domov.
Boj pri Jelšave
3. Motívy Jánošíkovské: Kráľohoľská ( použité symboly – vatra = sloboda, Jánošíkova družina = kolektívny hrdina, ). Treba hľadať sily vo vlastnom národe – zámerne je tu kolektívny hrdina. Výzva k revolte (d boja!), povstať proti krivde. Likavský väzeň ( básnik vykresľuje Jánošíka vo väzení - postavenie Slovákov v tomto období. Do jeho úst vkladá silné myšlienky slobody. Tu sa objavuje Chalupkova monumentalita – lokalizovanie básní so statickým úkazom (hrad,...) „Tu moja hospoda na skale vysokej: Tu junák väzeň vo veži hlbokej.“
4. Motívy historické: Mor ho! prvý krát bola vydaná v časopise SOKO (1864), hrdinská báseň, morálne víťazstvo = smrť za národ, námet z minulosti = typický znak slov. rom. literatúry.
Podnet k napísaniu našiel v diele Pavla Jozefa Šafárika v diele Dejiny slovanskej reči a literatúry ( boj Sarmatov proti cisárovi Konštantínovi, ktorý si ich chcel podrobiť). Je to jeho najznámejšie dielo, vrchol jeho tvorby. Má silnú epickú líniu ( lyricko – epická báseň)
Slovanský snem vyslal svojich poslov k rímskemu cárovi, ktorý zastal so svojim vojskom na našej hranici – je predstaviteľom negatívnych ľudských vlastností. Prichádzali v miery. Je tu zdôraznená ich slobodomyseľnosť a hrdosť:
„Oni čelom nebijú,
do nôh nepadajú:
taká otrč neznáma slovenskému kraju.“
Mierumilovnosť:
„Zvyk náš nie je napádať cudzie vlasti zbojom:
Slovan na svojom seje, i žne len na svojom,
cudzie nežiada.“
Cisár nevyznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Nasleduje hrdinská slovanská odveta, nebojácny útok junákov s výkrikom „Mor ho!“ na cisára a jeho vojsk. Nepriateľ je v presile, ale junáci udatne bojujú, avšak všetci padnú. V závere zahanbený cisár prezerá hromady svojich mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie výkrik junákov:
„A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:
A č i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“
Je tu kolektívny hrdina – junáci, predstavujú slovenský ľud – idealizovaní, dobrí.