Prvá polovica 19. storočia sa nesie v znamení toho, že pád FEUDALIZMU je nezadržateľný. V Európe silnie národno-osloboditeľské hnutie, schyľuje sa k buržoáznym revolúciám – preniesli sa aj na územie Uhorska a iniciatívu v SLOVENSKOM NÁRODNOM HUTÍ preberá generácia MLADÉ SLOVENSKO. Bolo to združenie mladých ľudí, ktoré svoju činnosť zameralo na ľudové vrstvy a chceli z týchto vrstiev urobiť RZDODUJÚCI ČINITEĽ v boji proti feudalizmu. Slovenské národné hnutie sa ocitá vo veľmi zložitých podmienkach a t predovšetkým preto, že rastie NÁRODNÝ a HOSPODÁRSKY ÚTLAK zo strany Maďarov a takisto silnie tlak rakúskych krajín. Toto SNH je nejednotné – slabé. Pokusy o osamostatnenie sa stretávajú s odporom. Výrazný posun vpred v tomto SNH dokázala urobiť generácia Štúrovcov.
Táto generácia sa začala formovať v polovici 30. rokov v samovzdelávacích ŠTUDENTSKĆH KRÚŽKOCH – vznikla Spoločnosť českoslovanská (1829). Táto spoločnosť vznikla pri BA lýceu a jej zakladateľmi boli Samo Chalupka, Daniel Lichard, Samuel Godra, Karol Štúr. Pôvodným cieľom tejto spoločnosti bol ten, že títo ľudia chceli viesť CVIČENIA V MATERINSKEJ REČI, neskôr sa táto činnosť rozšírila aj do spolkov v iných mestách (Levoča, Kežmarok). Tá činnosť stále narastala a roku 1835 zmenila svoj program. Začali ich zaujímať nielen národné, ale aj politické otázky (Ľ. Štúr). Vládne kruhy boli proti a v 1837 vznikla ZDRUĚNÁ SPOLOČNOSŤ, ale tá činnosť sa už nedala zastaviť. Ľ. Štúr v tomto období prednášal na katedre literatúry a reči slovenskej bol zástupcom profesora Palkoviča, avšak r. 1843 bol tohto miesta pozbavený. Musel odísť do Levoče a jeho prívrženci išli s ním na protest (J. Kráľ). Veľmi výrazným krokom, ktorý Štúrovci urobili, bolo uzákonenie spisovnej Slovenčiny (1843). K dohode o uzákonení došlo medzi Štúrom, Hurbanom a Hodžom na fare v Hlbokom. Základom tohto jazyka bol STREDOSLOVENSKÉ NÁREČIE a FONETICKÝ PRAVOPIS. Prvá oficiálne vydaná kniha v tomto jazyku – Prvý ročník almanachu Nitra. (almanach – súhrnné dielo poskladané z tvorby viacerých autorov). Túto podobu spis. jazyka oficiálne prijal spolok Tatrín. Ostro proti tomu vystupoval Ján Kollár, avšak čoraz viac autorov prijímal tento jazyk za svoj – Kollárove názory neakceptované.

KAROL KUZMÁNY
teoretik umenia. Ako prvý vyjadril názor, že pravidlá klasicizmu nie s schopné reagovať na novú situáciu, ktorá v tomto období vnikla.