Za ten čas si našla Joan priateľa, ktorý jej dohadzoval malé úlohy. Medzitým sa mu podarilo splniť to, po čom túžil celý život, no sebauspokojenie neprišlo. Keď Joan oznámila priateľovi, že sa chce vrátiť k svojmu bývalému milencovi, ten ju postrelí. Nepomáha ani lekársky zákrok Ravica, Joan zomiera, Ravic sa prihlasuje na polícií, putuje do koncentračného tábora.

Traja kamaráti
Hlavné postavy: Robert Lokhamp, Otto Köster, Gotfried Lenz
Dej románu nie je priamo situovaný do obdobia prvej svetovej vojny, ale následne za ňu do typickej nemeckej spoločnosti, kde sa pohybujú len obyčajný ľudia.

Cesta späť
Koniec prvej svetovej vojny a armáda sa vracia späť do Nemecka. Vojaci - bývalí študenti sa nevedia prispôsobiť novým, zmeneným podmienkam (jeden z nich spácha samovraždu). Vo vojne boli všetci jeden celok - jedna uniforma. V mieri sa odkrývajú ich nedostatky, ale vládne tu ten, kto má vyššie postavenie. Kto je bohatý, zámerne sa vystatuje, dáva pocítiť ostatným svoje prednosti, hoci na vojne v zákopoch bol zbabelcom a držal sa radšej v ústraní. V mieri sú u iné kritériá hodnotenia človeka.

Tiene v raji
Dielo je obrazom nemeckých emigrantov, ktorí za nacizmu hľadali útočište v iných krajinách. Teraz je touto krajinou Amerika. Konkrétne New York, kde hŕstka bezdomovcov zápasí nielen o miesto v živote, ale podaktorí aj o holý život, kde ľudia utekajú najmä pred nacistickým prenasledovaním, ale aj za vidinou raja. O minulosti hlavného hrdinu (Rosa) sa nedozvedáme veľa. Jeho meno nie je pravé a minulosť sa objavuje len v jeho snoch.

Na západe nič nového bol prvý jeho román. Názov prebral z lakonickej správy v novinách. Zhubný vplyv na mladú generáciu. Ak mladí ľudia nepadli, vrátili sa domov fyzicky alebo psychicky poznačení. Skupina študentov, ktorí museli opustiť školu a ísť bojovať na front sa pomaly zmenšuje. Na koniec románu zostane z celej triedy iba zopár ľudí a aj tí sú psychicky poznačení. Román je príbehom autorovej generácie. Skupina mladých študentov sa dostáva spoločne do zákopov a konfrontuje si tu svoje naučené predstavy o živote, potrebe vedomostí, slušnosti, úcte k predstaveným, so skutočnosťou vojny. Každého z vojakov tieto dni poznačili, mnohých umlčali. V tých, ktorí prežili, sa z času na čas prebúdza elementárny pocit solidarity. Devätnásťročný Paul Bäumer je účastníkom i rozprávačom príbehov celej skupiny. Rozpráva jednoducho, vecne, potláčajúc citové vzrušenie. Kompozične autor vytvára kronikársky záznam života tejto skupiny vojakov do jej zničenia.