Antická literatúra

Antická literatúra ako východisko Európskej literatúry



Antika je súhrnný názov pre grécky a rímsky starovek (lat. Antiqs = starý, starobilý) a jeho kultúru. Antická lit. je najstaršou, súčasne veľmi významnou a svojim vplyvom dodnes pôsobiacou epochou v literárnej tvorbe Európy. Zahŕňa:



Grécku literatúru Rímsku literatúru





Grécka literatúra:

Je prvou eur. lit., 9.stor. pred n.l. – 5.stor. n.l.

Tvorcami sú príslušníci viacerých kmeňov, ktorí sa na území usadili v dvoch vlnách.(12. a 8.). Základnou jednotkou bol mestský štát – otrokárske zriadenie, každý bol obývaný iným kmeňom.

Mali vyspelý demokratický systém. Boli polyteisti - bohovia majú antropomorfný charakter

Ideálom bola kalokagatia- súlad krásy a dobra (rovnováha fyzickej a duchovnej stránky človeka). Základným princípom bol princíp harmónie medzi individuálnym a spoločenským životom. V tomto prostredí sa zrodila demokracia (vláda ľudu- priama demokracia). Uznávali spoločnosť, jednotlivec sa má podriadiť spoločnosti, kompromis – rovnováha. Pozornosť orientovali na človeka a jeho pozemský život, jeho cieľom je všestranne rozvinutá osobnosť. Orientovali sa na idealistickú teóriu (Sokrates, Platón, Aristoteles). Za jednu z najväčších hodnôt človeka pokladali krásu a preto vytvárali podmienky pre rozvoj umenia. Rozvíjali sa všetky druhy umenia. Verili, že pôsobí na človeka a môže ho zmeniť k lepšiemu, prevychovať.

literatúra - dráma

- epika

- lyrika

Tematickým zdrojom je mytológia, história a ich súčasnosť – život človeka. Diela sú písané v nárečiach, ale boli si natoľko blízke, že si Gréci rozumeli. Najstaršie diela sú datované 9. stor. p.n.l. a sú nimi eposy Ilias a Odysea. Vznikli zo starých gréckych mýtov, kt. upravil slepý básnik Homér. Majú vyše 10 000 veršov a pôvodná interpretácia bola sprevádzaná hrou na hudobné nástroje. Obidve sú späté s reálnou skutočnosťou Trójskou vojnou. Rozvíjali sa všetky lit. druhy, najviac vynikala dráma.





Ilias (EPIKA)

Téma: Achilles sa dostal do sporu s Agamemnom kvôli otrokyni Kasandre a rozhodol sa nezúčastňovať na ďalších bojoch proti Trójanom. Jeho neúčasť sa stala príčinou následných porážok, preto ho jeho priateľ Patroklos požiadal, aby mu požičal jeho výstroj legendárnu.

A postavil sa na čelo vojska ako býval Achilles. Grékom sa začalo dariť až kým Hektor nezabil Patrokla. Vtedy si Achilles uvedomil, že je zodpovedný za Grékov a pod vplyvom výčitiek uvedomenia zmenil svoje rozhodnutie. Zabil Hektora, vydal ho Trójanom. Epos končí obrazmi Patroklovho pohrebu. Aj v tomto epose bohovia zasahujú do života a konania ľudí. Zámerom básne je oslava hrdinských činov. Postavy hrdinov sú idealizované a obklopené priazňou bohov.





Odysea
Téma: Odysea opisuje návrat jedného z hrdinov do vlasti: Táto cesta trvala 10 rokov. A cestou musel prekonať veľa prekážok a dobrodružstiev. Stretnutie s kyklópmi, so sirénami, s čarodejnicou Kirka, s morskými obludami medzi ktorými museli prejsť lode. Po návrate domov musel prekonať poslednú prekážku. Musel premôcť v súboji nápadníkov svojej ženy Penelopy, ktorá mu bola 20 rokov verná. On sa volal Odyseus (itacký kráľ). - oslavou schopností, šikovnosti a odvahy človeka


eposy : veľká epika

bájky : malá epika – Ezop. Väčšina bájok sa odohráva vo svete zvierat. Lev a myš, Jupiter a opica, Pes a kúsok mäsa.



Stará grécka dráma.

Bola najpopulárnejším a najdostupnejším literárnym druhom. Vznikla z osláv boha Dionýza (dityramby), ktoré sa konali každoročne na veľkých námestiach (agory) na ktorých skupina tanečníkov, spevákov, prednášateľov – predvádzalo výpravy zo života boha. Postupne sa z tejto skupiny vyčlenili najschopnejší jednotlivci a tí predvádzali toto a ostatní ich len dopĺňali. O toto predvádzanie bol veľký záujem a preto sa vybudovali špeciálne stavby (divadlá).



Vystupoval malí počet ľudí. Iba muži a hrali aj ženské úlohy. To umožnilo stvárniť viac postáv. Používali masky- ktoré vyjadrovali charakteristické postavy. Terakotové (vypálená hlina) masky. Masky: - viacúčelové

- otvor na ústach ako mikrofón

Snahou bolo u diváka vyvolať katarziu, t.j. schopnosť človeka prežívať príbeh hrdinu a spolu s ním pochopiť príčiny zla, tragédie a rozhodnúť sa proti príčinám niečo vykonať tak, aby sa to už neopakovalo.

Najprv nepoužívali kulisy, potom Aischylos vymyslel ihlany, na ktorých každá plocha mala iný výjav. Neskôr začali používať plachty pomaľované rôznymi výjavmi.

Prehliadky (inscenácie) nových drám boli jednou z najvýznamnejších udalostí, trvali niekoľko dní, a ich návšteva bola nútená aj pre otrokov.

- Propagovali nové myšlienky, svoje programy

- Snažili sa prevychovať morálne zásady

- Informovať o úspechoch



Autori: Aischylos: čerpal z mytológie, ústredná téma: vzťah ľudí a bohov, kto sa vzprieči, toho čaká prísny trest. Spútaný Prométeus – symbol odvahy, pomoci ľudstvu

Orestreia – tragédia, vzťah zločinu a trestu

Sofokles: tragedik, jeho 2 diela sa hrajú dodnes (Antigona, Kráľ Oidipus), zachov sa 7 trag zo 123 diel

Euripides: zaujímali ho osudy žien, Trójanky, Medea, vzor pre mnohých ďalších autorov (Shakespeare)

Aristofanes: písal komédie, Lysistrata, Oblaky, Jazdci


-Všetci sa zaoberajú vzťahom ľudí a bohov. Postupom času sa začali ľudia emancipovať nad bohmi (zbavujú sa na závislosti na bohoch). Témy čerpajú z mytológie, Trójskej vojny, život človeka. AISCHYLOS: triptych dielo, ktoré má tri časti

Oresteia: Kráľ Agamemnón sa vracia do vlasti, kde si medzitým jeho manželka našla milenca. Po návrate ho zavraždila. Jeho syn Orestes sa rozhodne otca pomstiť. Pomocou sestry Elektry zabije matku aj milenca. Ľud sa ich rozhodne potrestať, vtedy zasiahnu bohovia a odsúhlasia tento čin a on nastúpi na otcove miesto. Toto dielo sa zaoberá konfliktom zločinu a trestu, ktorý vyriešili bohovia.



Spútaný Prométeus: Prométeus učil ľudí nezávislosti na bohoch

-vzbúrencom voči bohom a bojovníkom za šťastie ľudstva

- za služby preukázané ľuďom je odsúdený na mučenie - božský kováč Hefaistos ho na Diov príkaz prikuje ku Kaukazskej skale



SOFOKLES

Kráľ Oidipidus: Tragédia hrdinu usilujúceho za každú cenu uniknúť osudu.

- nešťastný hrdina Oidipus, pohodený svojimi kráľovskými rodičmi Laiom a Jokastou, sa po čase vracia do vlasti, nevedomky zabije svojho vlastného otca, ožení sa s matkou a stane sa Tébskym kráľom. Keď v Tébach vypukne mor, odchádza do Tébskej veštiarne, kde dostane veštbu, že kým sa nenájde Laiov vrah, bude trvať morová epidémia. Oidipus venuje celé svoje úsilie hľadaniu a potrestaniu Laiovho vraha a keď sa dozvedá strašnú pravdu, oslepí sa. Jokasta sa obesí. Antigona – Bola dcérou kráľa Oipida a po jeho smrti žila v Tébach na kráľovskom dvore svojho strýka. V tom čase viedol vojnu a na strane nepriateľov bojoval aj Antigonín brat Polyneikos. V jednej z bitiek ho zabil jeho vlastný brat Eteoklos. Kreón nechal pochovať s kráľovskými poctami Eteokla a zakázal pochovať Polyneika. Porušil tým jeden z najdôležitejších zákonov tej doby. Antigona sa jediná rozhodla vzoprieť Kreónovi a symbolicky svojho brata pochovala. Antigone v tom pomohli bohovia, zabalili ju do kúdele prachu.

Podráždený Kreón nechal odstrániť pohrebné rituáli a znovu dal telo strážiť. Pri druhom pokuse ju stráže chytili a predviedli ju pred kráľa. Kráľ neváhal a nechal ju zaživa zamurovať. Nepomohli ani prosby jeho syna (Heimóna), jej snúbenca. Patril k tomu typu vládcov, ktorý si nepriznávajú chybu. Ľudia sa začali búriť. Haimón sa vybral za Antigónou a do príbehu vstupuje slepý vedec Teireciás. Posielajú ho bohovia, aby varoval Kreóna, že ak neupustí od svojho rozhodnutia, celá rodina bude kruto potrestaná. Vtedy sa Kreón zľakol a ihneď poslal poslov, aby vyslobodili Antigonu. Neskoro, Antigona sa obesila. Pri jaskyni spáchal Haimón sebevraždu. Následne zomreli aj jeho manželka a ďalší syn. Naplnil sa trest bohov, Kreón prišiel o všetkých členov rodiny. Až vtedy pred všetkými priznáva vinu. EURIPIDES

Médea

- v tomto diele bohovia priamo nevstupujú do života ľudí. Pošlú síce varovanie, ale potom už trestajú.

- ľudia tu začínajú konať samostatnejšie, bohovia zasahujú menej

- tragédia má psychologický charakter



Dej: Dcéra korintského kráľa sa zaľúbila do Jásona, ktorý už mal rodinu. Podarilo sa jej získať jeho lásku a rozhodol sa opustiť svoju rodinu a oženil sa s ňou. A vtedy sa rozhodla Jásonova manželka - Médea pomstiť všetkým, ktorí sa podieľali na jej tragédií. Poslala jej ako svadobný dar prekrásny svadobný plášť. Bol začarovaný a akonáhle si ho nevesta obliekla, začala horieť. Zomrela a jej otec, ktorý jej prišiel na pomoc tiež. Potom Médea zavraždila svojich synov, aby potrestala manžela najkrutejším spôsobom a odchádza ku gréckemu kráľovi, ktorý jej poskytol ochranu (Aigens).

Je to tragédia, ktorá sa najviac zaoberá psychikou hrdinky.



ARISTOFANES

komédie: rozptyľovali od tragédie (Lysistrata)

- zosmiešňuje vojnu (Peloponézske vojny). Ženy pod vedením Lysistraté nechceli, aby muži stále bojovali proti sebe a prišli kde-tu domov na jednu noc. Lysistraté sa rozhodla , že nebudú viesť s mužmi sexuálny život, až kým neuzavrú mier. Napokon bol mier uzavretý. satýrske hry – krátke výstupy, ktoré vypĺňali prestávky


lyrika

-básne sa prednášali za sprievodu lýri

- tematika: občianska lyrika (predst. Pindaros a Alkaios, vyjadrovali úctu, obdiv voči osobnostiam, ktoré preslávili Grécko. Vyzdvihovali také hodnoty, ktoré sa týkali celých spoločností a ich zvyčajná téma bola olympijské hry.

Úlohou bolo oslavovať víťazov OH.)

osobná (Anakreon - ospevoval príjemné veci života, hodnotí pre mužov príťažlivé (víno, krásne ženy, príjemné veci ako oslavy boha Dionýza). Podľa tohto básnika sa dodnes takáto poézia nazýva: anakreonská (Ján Smrek).

Sapfo – zveľaďovala lásku, písala krásne básne o láske, mužov k ženám, žien k ženám, k prírode

– na ostrove Lesbos zriadila dom múz a zhromaždila v ňom mladé dievčatá, aby sa tu učili a zasvätili sa hudbe a umeniu

– im venovala prevažnú časť svojej básnickej tvorby

– jej dielo bolo v 11. st. Spálené ako morálne neprístojné, zachovala sa len báseň Modlitba k Arodite



ARISTOTELES

v knihe Poetika rozčlenil lit. na tri žánre: epika, lyrika, dráma

Je zakladateľom logiky, venoval sa lit. teórii, poézií. Zamýšľa sa nad skutočnosťou a umením. Skutočnosť určuje obsah, podobu, hrdinu umeleckého diela. Diferencuje ľudí na dobrých a zlých. Podľa nich by sa dobrí ľudia mali stať hrdinami tragédií, kým tí horší by mali vystupovať v komédií.



4 Grécka literatúra bola postupne ovplyvňovaná filozofiou – súviselo to s charakteristickou túžbou po poznaní

– rozvoj prírodných vied

4filozofia je vedná disciplína, ktorá zovšeobecňuje poznatky všetkých ostatných vedeckých disciplín. Je nad nimi nadradená.

Základnou filozofickou otázkou sa zaob.:

– Materializmus: základom života je hmota a všetci sme v nej vznikli

– Idealizmus: Boh a všetko je duchovné

Grécko: Platón, Aristoteles, Sokrates
(Viem, že nič neviem)

FILOZOFIA:



- má v rámci gréckej kultúry popredný význam

- vzniká v 6.st. p.n.l.

- prví filozofi, tzv.

ranného obdobia (Tháles, Anaximenes, Pytagoras, Herakleitos,

Parmenides, Empedokles, Anaxagoras, Demokritos) sa sústre´dovali na vysvetlenie

zákonov prírody a hľadanie pralátky, základu života

- do klasického obdobia patria Sokrates, Platón, Aristoteles


SOKRATES

- zaoberal sa spoločenskými, noetickými a najmä etickými otázkami filozofie

- vytvára nový ideál občana - priemerné vedomosti a morálne bezúhonný

- tvrdil, že zlo pochádza z nevedomosti

- bol obvinený z kazenia morálky mládeže, odsúdený na smrť - vypil čašu jedu

- v živote sa riadil mottom "poznaj sám seba", jeho známym výrokom je "oida

uden eidos" (viem, že nič neviem)



PLATÓN

- vytvoril dômyselný idealistický systém, v rámci ktorého je hmotný svet iba

jednoduchým obrazom, tieňom večného sveta ideí (tak isto aj umenie je

odrazom, uznáva iba hudbu)

- podobne ako Sokrates kritizuje aténsku demokraciu

jeho najznámejšie diela: * Zákony, * Štát



ARISTOTELES

- považovaný za najväčšieho starovekého filozofa, zaoberal sa politikou, logikou,

etikou, fyzikou, metafyzikou,...

- na rozdiel od svojho učiteľa Platóna nepokladá idey za odlúčené od hmotného

sveta - bol dualistom

- * Politika, *Poetika



- v poklasickom (helenistickom) období filozofi predovšetkým systematizovali

dovtedajšie poznatky

- Epikuros - materialista, teoreticky vysvetľoval slobodu vôle, význam individuálnej

slobody a nezávislosti od občianskeho kolektívu



Sokrates - idealistický moralista

Platón - objektívny idealista (základom je myšlienka/idea)

Démokrites. materialista

Aristoteles - dualista

Herakleitos z Efezu - dialektik (pantare, všetko plynie)


- synkretizmus - splývanie náučnej a umeleckej literatúry

Rímska literatúra
(3st. p.n.l. – 5.st.n.l.)



1. Bezvýhradne vychádzala z gréckej lit.: ,,mladšou sestrou gréckej lit.“

2. Je ovplyvnená politikou (veľmocenskými ambíciami Ríma)

3. Pragmatizmus – je filozofia, ktorá oficiálne vznikla oveľa neskoršie v USA, základom je názor: všetko to, čo je osožné pre mňa, je správne a morálne: Podstatou je najsilnejší individualizmus- prístup k riešeniu problémov je viac racionálny ako citový. Prejavilo sa to aj v medziľudských vzťahoch.

4. Vznikli literárne útvary: óda (oslavná báseň), elégia (žalospev), idyla(spokojný), publicistické útvary

5. Rozvíjali sa všetky tri literárne druhy, ale poradie sa mení: lyrika, epika, dráma. Dráma ustupuje do úzadia, nahradili ju hry a gladiátorské zápasy.

6. Po prvýkrát sa stretávame s prózou

7. Jazykom sa stala latinčina

8. Polyteizmus

9. Zasväcovali drámy úplne všetkým tokom (Panteon), bolo to lacnejšie a nemuseli sa báť, že sa na nich vykašle zlatý vek Rímskeho umenia – rozhranie tisícročí – Augustus.

10. Do vývoja umenia prenikli mocenské, svetovládne zámery Ríma. Vyvolali vznik nových lit. podsystémov a útvarov. Veľkej popularite sa teší literatúra faktu: životopisy, opisy vojenských ťažení, publicistika, ódy…





POÉZIA

v Publius Vergilius Maro

v Quintus Horacius Flaccus

v Publius Ovidius Naso



VERGILIUS
Aeneas /éneis/

- národný hrdinský epos talianskej literatúry

- nadvezuje na trójsku vojnu

- má 12spevov (12 kníh), 9900 veršov

Autor zobrazuje časť života Aenea, trójskeho hrdinu. Aeneas bol jedným zo synov trójskeho kráľa Priama. Na pokyn bohov opustil aj so svojim otcom, synom a blízkymi horiacu Tróju, tesne pred jej zánikom, aby spolu s nimi našiel novú vlasť. V Tróji zanecháva mŕtvu manželku, cestou mu zahynie otec. Skupina sa plavila 7 rokov, prežijú mnohé nebezpečenstvá a dobrodružstvá. Prežije ťažkosti podobné Odyseovi, až kým sa nedostal k brehom Apeninského polostrova. Najvýznamnejšia sa odohrá v Kartágu, ktorého kráľovná Didóna sa do Aenea zamiluje a ponúkne mu manželstvo. Bohovia mu pripomenú, že má splniť úlohu a uprednostniť národné problémy pred osobnými. Po úmornej plavbe pristanú pri ústi rieky Tiber, kde sa stretnú s národom Latinov.

Ich kráľ prisľúbi hrdinovi svoju dcéru, pretože má záujem na spojení svojho národa s Trójanmi. Proti tomuto sa postaví kráľovna, ktora chce vydať dcéru za kráľa Rutulov. V osobnom súboji hrdina svojho soka zabije a po sobáši s dcérou kráľa Latinov, vytvorí spojením s Trójanmi Rímsky národ. Jeho syn Július sa stal zakladateľom rímskeho cisárstva a zakladateľom rodu Julianovcov.

Spätosť s gréckou literatúrou dokladá téma, ktorá je spätá s Trójskou vojnou. Zrejmá je inšpirácia Homérovími eposmi. Tito eposy pripomína aj forma a rozsah. Dielo má všetky char. znaky eposu, je napísané v latinčine. Tento národný epos vysvetluje pôvod rímskeho a talianskeho národa. Bucolica, Georgica (Ján Hollý)
Sú to zbierky idilických básní. Sú to diela, ktoré oslavujú život ľudí žijúcich priamo v prírode (roľníkov, poľovníkov pastierov) pretože autor je presvedčený, že sú citovo, duchovne oveľa bohatší, než obyvatelia miest, najmä Ríma. Prírode pripisujú schopnosť pozitívne vplývať na človeka, ba ho aj meniť.Georgica – pozdvihnutie poľnohospodárstva, života na vidieku, význam prírody. Bucolica – život a páca pastierov, roľnícke spevy.

Aj v týchto dielach sú časti, ktoré venujú pozornosť úspechom a sláve Ríma. Väčšina básní má náučný charakter, niektoré majú alegorický char.



HORACIUS

Žil v období občianskych nepokojov. Orientoval sa na život a problémy blízkych mu ľudí, rodiny a priateľov. Zmysel života človeka videl v rešpektovaní zlatej strednej cesty, kompromisu. (Človek sa nemal snažiť byť veľmi bohatý, ale mal by sa vyvarovať prílišnej chudoby. Nemal by túžiť po sláve, ale nemal by byť ani moc skromný.) Jeho životným heslom bolo "Carpe diem" (uži dňa) a "Zlatá stredná cesta"



Diela: Ódy (Ak chceš, priateľ, múdro žiť), satiry (zb.básní Ódy a Satiry)= sú charakteristickým znakom rímskej lit. Nemilosrdná kritika rímskej spoločnosti.


OVIDIUS

Preslávil sa epickým dielom Metamorfózy (Premeny). Základom sa stalo 250 starých gréckych a rímskych bájí, ktoré majú spoločného menovateľa (niekto, alebo niečo sa premieňa), dominantná tema – láska. Diela: Lásky, Umenie milovať(radí, ako si získať priazeň opačného pohlavia), Listy z Pontu, Žalospevy.



DECIMUS JUNIUS JUVENALIS

Satiricky zobrazil a hodnotil negatívne vlastnosti Rimanov, je predstaviteľ lyriky.


EPIKA



Gaius Arbiter Petronius

Bol považovaný za najelegantnejšieho a jedného z najvzdelanejších osobností Nerónových čias. Román Satrikon: Obraz Ríma za Nerónovej vlády, nemilosrdná satira spôsobu života všetkých spol.

vrstiev (najmä najvyšších vrstiev).Je to sarkastické dielo. Vyjadril tu nesúhlas s dobou, ktorý zavŕšil dobrovoľnou smrťou. Tento román je prvým románom. (Frederico Felliny nakrútil rovnomerný film). Literatúra faktu – publicistika

- Rimania uprednostňovali rozum (racionalisti) – len racionalisti môžu byť pragmatikmi



Gaius Julius Caesar

Politik, vojenský vodca a historik. Jeho zápisky o vojne majú dok. i um. hodnotu. Zápisky o vojne z Galei – históriografia, dielo má nielen vecnú ale aj umelecko-literárnu hodnotu.



Marcus Tulius Cicero

Publicista a rečník. Texty sú lit.

pamiatkami.



Publius Cornelius Tacitus

Historik, spracoval dejiny rímskej ríše.

Letopisy, Dejiny



Titus Lucretius Carus

zaoberali sa otázkou zmyslu ľudského živ.,

Materialista, propagoval epikurizmus



Lucius Annaeus Seneca

Filozof



DRAMA – KOMÉDIA

Titus Macchius Plantus: napísal 21 komédií, z toho najznámejšie sú: Chvastavý vojak, Pseudolus, Komédia o hrnci

Sofokles: dobro – Antigona, zlo – Kreón

Považujeme ju za dobrú preto, že sa rozhodla pochovať svojho brata aj napriek ohrozenia smrťou



Askéza – spôsob života, životná filozofia, ktorá núti človeka žiť





ROZOBRANÉ DIELO:

ANTIGONA - Sofokles

- námet čerpá z mytológie

- ústrednou témou je vzťah človeka a bohov

- nerešpektovanie bohov autor v súlade s vtedajšími zákonmi tvrdo trestá

- jeho zámerom bolo vyvolať v divákoch katarziu, rozhodnutie zmeniť sa k lepšiemu

obsah:

- hrdinka dela Antigona, dcéra kráľa Oidipa, žije v Tébach, na dvore svojho kráľovského strýka

- mesto ohrozujú nepriatelia

- na ich stranu sa pridá jeden z jej bratov, Polyneikos, a dopustím sa tak zrady, torú netolerovali ani bohovia

- zahynie preto v osobnom boji s bratom Eteoklom, ktorý bojuje na strane Téb

- Kreón (strýko) zakáže Polyneika pochovať, dostane sa však týmto rozhodnutím do rozporu s bohmi

- nikto sa neodváži jeho príkaz porušiť, hoci s ním obyvatelia Téb nesúhlasia

- jedine Antigona nájde odvahu Kreontov rozkaz porušiť a splniť pokyn bohov

- vyjde z mesta, pochová brata, stráže ju nezbadajú, pretože jej pomáhali bohovia (zahalili ju kúdolom prachu)

- pri opakovanom obrade ju však prichytili

- Kreón, prekvapený, nezaváha - nepodľahne prosbám Haimóna, svojho syna a Antigoninho snúbenca, ani hnevu Tébanov - nechá Antigonu zamordovať

- týmto činom vyvolal hnev bohov

- posielajú za ním slepého veštca Teitesia, ktorý mu odovzdá ich varovanie

- > ak Antigone neodpustí a ona zahynie, stihne ho krutý trest

- Kreón sa hrozby zľakol, je však už neskoro - Antigona sa obesila, pri jej mŕtvom tele sa Haimón prebodol mečom a jeho matka zo žiaľ u spáchala tiež samovraždu

- Kreón si uvedomuje svoju chybu - neschopnosť priznať omyl - zostáva sám s pocitom zodpovednosti a viny za smrť svojich blízkych.

Zdroje:

Literatúra pre Kvinty -