POÉZII A PRÓZE
A keď sa toto peklo vyvzteká,
či ozaj nastúpi zmier, pokoj neba ?
Nenávisť ovládze – li sama seba,
z nástrahy zrodí sa li bezpeka,
a pravda sadne za stôl odveká ?
Bude – li právo všetkých právom ?
Chleba hoj všetkým ? Nebude pút zbraní treba ?
Ten kúpeľ krvi splynie očistením ?
Milosrdenstva znežnie obrazom
sebeckosť ? Pýcha skrotne pokorením,
Trojica lásky svitne príkazom ?
Alebo beda, beda premoženým,
a menom pomsty beda víťazom.
P. O. HVIEZDOSLAV – KRVAVÉ SONETY


MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
Tu do väčšej miery jako kdekoľvek inde zrastený býva človek so
Živlami, čo spôsobujú premeny počasia i premeny samého života. Musíš sa bezvýhradne podrobiť ich rozmarom jako každý iný tvor, lebo člověk tu ešte nestačil svojimi zásahami porušiť rovnováhu stvorenia. Akoby v niektorej skalnej dutine pod vršiskom vyzváňalo jediné srdce, spoločné pre všetkých, čo tu bývajú, a do každého korienka a žilôčky vtekala tá istá krv.
FRANTIŠEK ŠVANTNER – NEVESTA HôĽ










MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
„Možno vám je trochu veselšie vospolok, ale nikdy nepochopíte tam dolu, aké mocné je opojenie z výšok. Na širokých holiach okolo mňa ležala veleba posvätenia akú bada´t v kostole. V hlbinách chrámovej lode usadí sa zas tiché šero s tajomným mihotaním lesklých zreničiek anjelov. Dotýkalo sa zĺahka mojej duše a ja som začal veriť, že je to dotyk ruky Božej, ktorá vari v tomto čase spočíva na vrchoch.“
FRANTIŠEK ŠVANTNER – NEVESTA HôĽ


MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
„Zuna je čistá jako biela ľalia, ako púčik, ešte sa jej nestačila ani včela dotknúť. Vravelo to ihličie kosodreviny, skalné ruže, osamelé jelenice, vravela to šuravina, lišajníky, vtáci, byliny, kvety, po jednom aj naraz. Zuna je čistá divá ľalia. Išlo tozdola, zhora, zo všetkých strán i z môjho vnútra.“
FRANTIŠEK ŠVANTNER – NEVESTA HôĽ












MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
„Zdala sa mi iba pupienkom, čo sotva nadskočil na vetvičku a trochu sa zapýril na prudkom slnci, lež kým som bol preč, dorástla. Drobný pupienok, ktorý ma vábil tajomstvom zatvorenoj dužinky. Jednej noci, keď studený svit mesiaca mútil biele hmly pod oblohou a teplá vlaha nadvihovala kyprú zem, rozpukol sa, zalist hustým mličím, aby mu ranná rosa neuškodila a začal kvitnúť.“
pocit Libora
FRANTIŠEK ŠVANTNER – NEVESTA HôĽ

MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
Pre uhliarov to bola celkom prirodzená a čistá věc. Veď Zuna iba pre neho rástla. Zuna vyrástla medzi vrchmi. Poznala ich silu i ľúbosť, preto sa s nimi už dávno zasnúbila. A nevolila zle.