Keby nie totoka… ale do komoryma zaprela.“
MARTIN KUKUČÍN – NEPREBUDENÝ





MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
„U Ťapákov národa je veľa. Štyria bratia so ženami a deťmi, piaty najmladší Mišo, ešte mládencom. Dievka jedna Anča, tridsať ročná nevydatá. Nevydala sa - je mrzáčkou.“
„Veľa je ľudí u Ťapákovcov… Keď sa všetci zídu, temer nestačia lavice. A keď obsadnú stôl na obed, čo len po sedem ráz začrú do misy lyžicami, už sa i vyprázdni…“
BOŽENA SLANČÍKOVÁ TIMRAVA – ŤAPÁKOVCI




MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
„Ondráš Machuľa je veru biedny tvor boží. Kto len naňho pozrie, musí ho poľutovať. Akoby stvoriteľ chcel vzbudiť obdiv, zasypúc ho všetkými nedostatkami. Hlava veľká, krytá ostrými vlasmi, ktoré svojou nepoddajnosťou pnášajú sa na zvieraciu srsť. Čelo nízke, oči nápadne malé, lícne kosti vypuklé, nos rozplaštený na koláč, a ústa široké. Postava malá, nevyvinutá, zhrbená. Keď kráča, ruky mu vopred celembajú jako cepy – celý člověk málo ponáša sa na človeka.“
MARTIN KUKUČÍN – NEPREBUDENÝ








MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
MARA TURJANKA:
Mara nevydržala, ležala – len cez oblok kuknúť deti. Var ju chytila idúcu po zamrznutej ceste. Kukla, vbehla deti spali. Pobozkávala ich, naprávala im. Netrvalo to ani minútku, už zase primknúc bežala späť.
… „Bože, ešte vari ochorieť idem…“
J. G. TAJOVSKÝ – HORKÝ CHLIEB



MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
„Ale, že tamtých všechsvätých nebola došla s peniažkami, prišla bola prosiť, aby sme jej perinku aspoň na zimu nechali, lebo že je komôrka chladná. Slzy sa mi tisli do očí, a len som ju chytro hľadel uspokojiť, odpraviť.“
Keď príde Pôstková zasa : „Čo chcete ?“
„Prišla som si tú dlžôbku zaplatiť, a vykrúca peniažky. Na túto dlžôbku predala som tú perinku, čo ste mi boli v jeseni nechali…
Porátajte – že si dobre.“ A vykrúcala kyptavými ručičkami peniažky z handričky.“
J. G. TAJOVSKÝ – MAMKA PôSTKOVÁ





MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
„Ďakujem vám, že ste ma celý môj život vo vašom dome obchodili, chovali, šatili a všetko. Pánboh vám daj zdravia, i vašim deťom – chytil Maco gazdovi ruku a bozkal mu ju pro, než by si ju bol mohol odtrhnúť od Macových úst. Konečne i richtárovi vypadli slzy a v svedomí bohvie, čo si myslel, ale všetko dobré. Bolo však už neskoro. Maca našli ráno studeného v telinci.