KRÁĽOHOĽSKÁ










MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Na kráľovej holi jasná vatra svieti;
okolo tej vatry dvanásť hôrnych detí.

Hoj, švarná to junač, jako jeden všetci
valaška im v pästi, karabín na pleci;
také deti rastú na Kráľovej holi.
SAMO CHALUPKA - KRÁĽOHOĽSKÁ




MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
„ Hore sa, Slováci ! Hore sa ! – a Boh dá:
Bude Slovák ešte, čím býval inohdá.“


SAMO CHALUPKA – SPEVY – BOLO I BUDE










MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Zem dupotom a nebo rykom sa otriasa
( ZVELIČENIA )
Pobelavé kaderie šije im otáča, modré
ich oči bystro v okolo si páča.
Rastom sú jedle, pevní ani skala :
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala… ( PRIROVNANIA )
…a junák ti cisárovi pozrel okom v oko… ( SYNEKDOCHA )
SAMO CHALUPKA – MOR HO !





MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Zakukala kukulienka jarnú, čerstvú nôtu,
vyvolala zas celý svet ospalý k životu.
Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme :
a my, chlapci podtatranskí, či sedieť budeme ?
Tajná sila všetky hate a prekážky borí :
a nás slabých majú vysmiať naše zrutné hory ?
Hýbajú sa Podtatranci, spríbuznené rody,
nad Slovanstvom prebudeným svitá deň slobody.
Niet krajšieho v svete mena ak sloboda svätá,
všemohúce toto meno nikto nezahatá !
Pohynuli naši bratia za to meno skazou –
ale zmohýl ich vychodia zástupy víťazov.
JANKO KRÁĽ – JARNÁ PIESEŇ

















MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Hej, sloboda, krásne meno – svetu na závade !
Bračekovci naši drahí, vrahovia sú všade :
jeden prosto, druhý z boku, tretí v stranu inú
chcejú zničiť našu drahú slovenskú rodinu.
Zdvihol sa kúr od Dunaja, zdola oblak tmavý,
smutné chýry prichádzajú o víťazoch Slávy :
dolné púšte donášajú žalostnú ozvenu –
Bože milý, či si na nás celkom zapomenul ?
Jeden klame, druhý vraždí – samí pekelníci,
a tretí sa znás vysmieva, že sme ničomníci.
Ej, zakukaj kukulienka, jarnú, rezkú nôtu,
vyvolaj len všetky sily slovanské k životu !
A vy, bratia naši rodní, roztratení v svete,
zlorečené vaše meno, keď sa nehýbete !
Podajte si bratské ruky k veľkému životu –
kukučka nám bude kukať novú, rezkú nôtu !
JANKO KRÁĽ – JARNÁ PIESEŇ














MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
Tisícročnú včelu som začal písať ešte vtedy, keď som o tom ani sám nevedel. Písali ju do mňa od detstva starí rodičia, susedia, kolektív obce aj široké naše okolie. Obdobie posledných tridsiatich rokov Rakúsko-Uhorska bolo pre náš národ jedno z najzložitejších a najťažších v celej slovenskej histórii.
PETER JAROŠ – TISÍCROČNÁ VČELA












MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
Sedliak zostane sedliakom, tak jako zem zostane zemou. Stará známa vec : slušní a láskaví ľudia… A zo železných pluhov, ktoré tak vehementne vchádzajú do spanilej zeme, a spolu s ňou plodia pre ľudské zdravie a i pocit krásy… Bol som otrokom zeme, bol som i kráľom…
ŠTEFAN MORAVČÍK – SEDLIACI





MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
„Hát, milosťslečna, nak sa prepadnem, ak toto nie je ten najkrajší kúštik mäsa v Palánku.“ Ľudia očakávajúc nejakú poznámku na adresu starej slečny, sa veselo rozosmiali, staré dievky tu nemali ľahký život. „Ak to hovoríte, vy…
„Pozrite“ ukázal lišiacky na ostatných „koľkí za ním banujú… Milosť slečna, s týmto kúštikom mäsa môžte aj korzovať, tak vám pristane…“ A vo veľkom smiechu už takmer nebolo počuť : „Pozrite sa, jako za tým mäsom banuje slečna Tschlerová, a tá veru nezoberie hocičo pre svojho andaláša.“
Volent
LADISLAV BALLEK – POMOCNÍK





MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
Imriško : „Či Vilma nie je dosť pekná ? Drž sa jej.“

„Toto je len armáda ! Darmo, nasilu sa nedá bojovať.“
„Ba, len nasilu sa dá, vojna je násilie. Aj keď sa brániš, aj keď útočíš… Komu by sa chcelo dobrovoľne bojovať ?“
GULDÁN
VINCENT ŠIKULA - MAJSTRI





MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
„Tam u nás, kde v tôni brál a sosien objíma s ovsom krotkým bledá ráž, nechal som srdce svoje zasadené pod balvan žulový : tu bdi a stráž !“


JÁN SMREK – ZRNO










MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
Bohatstvá veľkomesta :
Všetko to cudzie mi, je inde moja vlasť,
tam medzi bralami môj čarokrásny domov.
Ó, dobrý rodný údol, na malých chatrčiach
ten milý modrý kúdol, tie mäkké sonáty, ktorými
vietor húdol. Ó, ty môj krásny kraj.
E. B. LUKÁČ – DUNAJ A SEINA





MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
Len dve slová želám vám : VŽDY a NIKDY.
Buďte šťastná vždy a nešťastná nikdy, buďte šťastná, to jediné Vám môžem priať, lebo to slovo viac znamená, než by som Vám ja mohla dať.