A prečo nie, pane ?“
„Preto pane, lebo ste na to pristarý a na to pritučný.“
„Pane, to je urážka.“
„Pane, nie je to ani z polovice také urážlivé, aké by to bolo pre mňa, keby ste tam prikvitli v zelenej zamatovej kacabajke s krátkymi šosíkmi.“
„Pane, vy ste fifik.“
CHARLES DICKENS – KRONIKA PICKWICKOVHO KLUBU






MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
„Chystáme raňajky pre väčšiu spoločnosť, prídu všetci, ktorí sa preslávili svojím dielom a nadaním…“
„všetci známy pani Hunterovej sú slávni, jej ctižiadostivosťou je stýkať sa len so slávnymi ľuďmi.“

CHARLES DICKENS – KRONIKA PICKWICKOVHO KLUBU






MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
Balzac v diele hovorí, že človek :
„nie je ani dobrý ani zlý, spoločnosť ho nekazí, ale podlieha v dobrom i zlom svojmu spoločenskému prostrediu.“


H. DE BALZAC – OTEC GORIOT











MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
„Prirodzene, obe dcéry vychovával nerozumne. Goriot mal vyše 60 000 libier ročného dôchodku a bol šťastný, že mohol uspokojovať vrtochy dcér : stačilo vysloviť hoci najdrahšie želania a otec sa už ponáhľal vyplniť ich; za dary žiadal si len trochu poláskania.“

HONORÉ DE BALZAC – OTEV GORIOT






MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
„Že by ani jedna z jeho dcér neprišla ?“
„Ani jedna, majú svoje starosti, neprídu. Vedel som to. Člověk musí umierať, aby poznal čo sú to deti.“
Z každého oka mu vyhŕkla slzy na červený okraj viečka.
„Odo dňa, keď ich oči prestali na mňa žiariť, nastala pre mňa večná zima. To všetko je moja chyba, ja so ich naučil, aby po mne šliapali.“
HONORÉ DE BALZAC – OTEC GORIOT







MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
Jean Joachim Goriot bol pred revolúciou obyčajný cestovinársky robotník, zručný, sporivý a dosť podnikavý, aby si mohol kúpiť závod svojho majstra. Bol trpezlivý, činný, energický, vytrvalý, rýchly v podnikaní, mal orlí zrak, všetkému predišiel, všetko predvídal.“
HONORÉ DE BALZAC – OTEC GORIOT







MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
V prvej z najznámejších drám sú skryté i zjavné paralely so Shakepearovým Hamletom, ale na novú cestu dramatika Čechova vstupuje základná téma – príroda. V Čajke sa hovorí o človeku, o človeku v umení, o sláve a priemernosti, o láske a nenávisti aj o odpustení, o závisti a nezmieriteľnosti s osudom.
A. P. ČECHOV – ČAJKA










MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
„Ovládol,“ hovorí Gorkij o Čechovovi a platí to bezozvyšku aj o Gogoľovi, „umenie vo všetkom nájsť a zdôrazniť banálnodť, umenie, ktoré je dostupné len človeku s vysokými požiadavkami na život, ktoré sa vytvára len vrúcnou túžbou vidieť ľudí prostých, krásnych, harmonických. Banálnosť v ňom vždy nachádzala prísneho a neľútostného kritika.“
A. P. ČECHOV – CHAMELEÓN






MO 20 KONFLIKTY ČLOVEKA A SVETA
„Peter, trikrát zaprel Krista.“
PŠTROSÍ VEČIEROK
„Čo ťa nepáli, nehas“ profesor
ZAŽEŇ VLKA
„… a matka chránila Jána, ľúbi oboch synov rovnako…“
IVAN BUKOVČAN – KÝM KOHÚT NEZASPIEVA









MO 20 KONFLIKTY ČLOVEKA A SVETA
„ó náš kúpeľný prameň ! vyschol.“



IVAN BUKOVČAN – SĽUČKA PRE 2 ALEBO DOMÁCA ŠIBENICA






MO 20 KONFLIKTY ČLOVEKA A SVETA
Jano : Zhasli ? Nech.