Modlite sa za úbohého Gašpara.“
PAUL VERLAINE – JAK DIEŤA, KTORÉ OSIRIE











MO 6 LITERÁRNA MODERNA
1. „Ty, človek slobodný, budeš vždy k moru ľnúť !
Je tvojim zrkadlom : hladina – duša tvoja v nekonečnosti vĺn večného nepokoja.“
2. „Vy obidvaja ste temní a zastretí : nepoznateľný si, človeče, priepasť bezdná;
Ó more hlbinné, nikto ťa, nikto nezná;
tak taj svoj strážite do seba zavretý !“
CHARLES BAUDLAIRE – ČLOVĚK A MORE ( KVETY ZLA )


MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Príroda chrámom je, kde z živých stĺpov šumí, reč zavše nejasná, hotový zmätok slov;“
„ a splynú v jednotu temnú a hlbokú, tak vône, farby, zvuk spolu sa dopĺňajú.“
„ tú vône svieže, jak bývajú tielka detí,“
„ a iné, skazené, triumfujúce v spleti“
„rozpínajúce sa na nekonečný kruh.“
CHARLES BAUDELAIRE – SÚVISLOSTI ( KVETY ZLA )










MO 6 LITERÁRNA MODERNA
3. „A zatiaľ stáročia, čo nikto neporáta, sa spolu rujete bez štipky súcitu, tak veľmi ľúbiaci boj a smrť večitú, ó, veční sokovia, nezmieriteľní bratia !“
CHARLES BAUDELAIRE – ČLOVĚK A MORE ( KVETY ZLA )







MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Básnik sa podobá princovi
čo šípom smeje sa a vnára do búrok;
no ma zem stiahnutý, vstred posmechov, má trému
a krídla mohutné hatia mu každý krok.“
CHARLES BAUDELAIRE – ALBATROS













MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„ nejeden albatros, šíravy morskej vták…“
„ …utratí slobodu, ak príliš nevšímavo sprevádza zradnú loď na krutých hlbinách.“
CHARLES BAUDELAIRE – ALBATROS ( KVETY ZLA )







MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Celý deň slnko, predsa je vlhká otcovská roľa.
Stáletia tiekli poddaných slzy na naše polia,
stáletia tiekli, nemôž byť suchá poddaných roľa.“
IVAN KRASKO – OTCOVA ROĽA














MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Tento kráľ azúru, chytený do osídla,
na doske paluby v hanbe a rozpakoch
žalostne rozprestrie krídla,
vláčiac ich ťarbavo sťa veslá zbok na bok.“

„Ach, kľavý, chromý je pasažier okrídlený ! Nedávno krásavec a teraz neborák !“
CHERLES BAUDELAIRE – ALBATROS



MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Zdá sa, že ktosi vedľa mňa kráča – na čele vráska
v láskavom oku akoby krotká výčitka nemá :
- prečo si nechal otcovskú pôdu ?
Obrancu nemá !“
IVAN KRASKO – OTCOVA ROĽA













MO 6 LITERŔNA MODERNA
„Vyklíčia ešte zubále dračie z poddaných zeme ?“



IVAN KRASKO – OTCOVA ROĽA






MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Som ten, čo čaká na ston poplašného zvona…“
„Až potom vystriem chrbát, rumeň sfarbí líce, dovtedy sadiť budem stromy,
ktorých rastú šibenice.“
IVAN KRASKO – OTROK







MO 6 LITERÁRNA MODERNA
4. „Až hmla sa stratí z údolia,
mňa, život, nikto nezdolá,
a než sa celkom zvečerí,
tam ležať budeš v pancieri.“

5. „ ty – lebo ja, ty – lebo ja…
volám Ťa, život, do boja
od ranných do večerných zôr,
pre krásnu dcéru našich hôr !“
IVAN KRASKO – ŽIVOT



MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Som ten, čo dozrieval pod bičom otrokára,
pod bičom, ktorý nestrábené rany denne znovu pootvára,
že žiadna z ich sa nikdy nezahojí,
môj chrbát skrivený už narovnať sa bojí,
no vsklopenom zraku posiaľ skrytá iskra horí…“
IVAN KRASKO – OTROK









MO 6 LITERÁRNA MODERNA
1. „Som v znamení pokoja,
preds zvem, Ťa, život, do boja
od ranných do večerných zôr
pre krásnu dcéru čiernych hôr.“
2. „Ó, život hore ! Stroj sa stroj,
osedlaj koňa, čisti zbroj :
než v údolí sa zvečerí,
čakám Ťa, život, v pancieri.“
IVAN KRASKO - ŽIVOT




MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Nech šibeň miesto kríža zdobí jeho cmiter, a pamäť jeho nech je hanobená večne : nechceli vedieť, že sa pripozdieva, že z chmúrnej túrni poplašný zvon hučí – Ó hrozný jehovah !
Ty bez milosrdenstva, ja pravicu ti trestajúcu vzývam, na vlastné plamä Tvoju prosím pomstu.“
IVAN KRASKO – JEHOVAH










MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Nech trvalým stonom penia mu ústa;
nech otrokárom nesie požehnanie
modlitba jeho chrej, plochej hrudi ;“
„švihárom zrezaný crbát mu
nech doživotne hnusné nosí bremä;“
„vytrhni lásku zo sŕdc jeho žien
nech matka žiadna pevca nezrodí mu,
čo slzy stieral by mu z líc.“
IVAN KRASKO - JEHOVAH




MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„bude patriť medzi najkrajšie, najpoetickejšie kvety v slovenskej literatúre“ VESPER DOMINICAE

„je najsilnejšou básňou po tóne a tvrdosti.“ JEHOVAH
S. H. VAJANSKÝ – OCENENIE KRASKOVÝCH BÁSNÍ













MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Čnejú k nebu veľké, čierne, - zrovna jako čiesy bôle – topole.“
„Nemo stoja v úzkom kole
-prízraky sťa nirvany by –
pozerajú prázdno dole topole.“
IVAN KRASKO – TOPOLE






MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Hej, tie hrdé, vysočizné topole !
Ako vzhľad ich duch môj mizne…
Hore… ? Dole… ? Do nirvany… ?
Ako havran ošarpaný do noci…“
IVAN KRASKO – TOPOLE













MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„skutočne vzácnym obohatením slovenskej lyrickej poézie. Tuhé až omámujúce vône vychádzajú z drobných, tenkou líniou orámovaných lístkov…“
„Je narodený básnik, poeta z Božej milosti.“
S. H. VAJANSKÝ – NÁRODNÉ NOVINY O IVANOVI KRASKOVI






MO 6 LITERÁRNA MODERNA
Duch jak čísi špatnej vôle,
„hrdo stoja ošarpané, v mraze,
vetre, nahé, holé topole.“
IVAN KRASKO – TOPOLE ( NOX ET SOLUTIDO )














MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„dedinka biela, túli sa k zemi
pokojná, tichá.“
„Pán Boh požehnal nám syna, kterýž…,
až dobré oči slzami skropia zažltlé listy.“
„Však stará kniha, čo rozplakala matičku moju, utíši zase.“
IVAN KRASKO – VESPER DOMINICAE





MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Mamička moja samotná
sedí při starom stole,
kostnatou rukou podopiera
čelo vráskami zryté –
starostí tiene vždy sedia na ňom.“
IVAN KRASKO – VESPER DOMINICAE ( NEDEĽNÝ VEČER )











MO 7 ROZLIČNÉ PODOBY POHĽADU NA ZEMIANSTVO
Nuž stojí : rozumní čo pokazia, napravia často deti nevinné;
hej, ony poslovia sú z neba…
Čo rozdvojilo s Bohom človeka hen v raji : tu hľa, šťastne spoljilo so synom matku – šumné jabĺčko
„A to ten chasník bol, hľa, hrdinom tým, ktorý krutý uzol rozviazal.“
P. O. HVIEZDOSLAV – EŽO VLKOLINSKÝ




MO 7 ROZLIČNÉ PODOBY POHĽADU NA ZEMIANSTVO
Estera : „No ty ešte vždy nevedieť zdáš sa, že to protiví sa vúli synku ! Tú ledačinu nikdy nevezmeš kým žijem ! A keď budem umierať, i v závete ti prísne zakážem – vieš, Ežo ? Nikdy !“
Ežo: „Čo máte proti Žofke ? Povedzte.“
Estera : Čo ?“ zdúpnela „Čo ? – že je sedliačka.“
P. O. HVIEZDOSLAV – EŽO VLKOLINSKÝ












MO 7 ROZLIČNÉ PODOBY POHĽADU NA ZEMIANSTVO
Strýko Eliáš namiest prípitku vyslovil tieto slová :
„Sme si rovní – zeman nezeman, rozdielu niet.“
P. O.