Kartotéčne lístky - maturita

MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
„Pusť ma Gilgameš ! Budeš mojim pánom a ja ti budem sluhom! A z mojich stromov, čo som na horách vysadil silnejšie pre teba vyrúbem.“
Ale Eukidu Gilgamešovi riekol :
„Nič nedaj na jeho slová, never Chuvavovi, nedaruj mu život !“ a odrezali Chuvavovi hlavu.
SUMERSKÁ LIT. : EPOS O GILGAMEŠOVI










MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
„Tajomstvo, na ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a hádači. Ale je Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a dáva kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo bude v posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré na tvojom lôžku prešlo tvojou hlavou, je toto :
HEBREJSKÁ LIT. : BIBLIA STARÝ ZÁKON









MO 1 SVET IDEÁLOV ANTICKY
Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová, a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.
BIBLIA : NOVÝ ZÁKON ( NOVÁ ZMLUVA )












MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
V krajine Nišadhovcov vládol kedysi Nalas, syn Viratenov, pedantný, obdarený cnosťami všetkými, krásny, znateľ koní…
zbožný, vo vedách zbehlý, bohatiersky pravdorečný, vojvodca slávny, ženám žiadostivý, preudatný …
INDICKÁ LIT. : MAHABHARATA









MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
Tam, keď sa na neho rútil, mu Achilleus kopiju vrazil. Ostrie mu rovno a skrz – naskrz preniklo mäkučkou šijou jaseň s kovaním z bronzu však predsa mu nepreťal hrtan. „Prosím ťa pre tvoju dušu, nohy a rodičov tvojich, nedaj ma pri lodiach achájskych roztrhať hltavým psiskám.“
HOMÉR : ILIAS
MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
Prijmi však za mňa bronz a nadbytok cenného zlata, ktoré ti do daru dajú môj otec a velebná matka.
Vydaj im mŕtvolu moju, nech Trójania, muži i ženy, môžu ma po smrti prijať a spáliť mi na ohni telo.
HOMÉR : ILIAS










MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
„Nalej mi ešte a povedz mi teraz hneď, ako sa voláš !“
„Kyklóps, pýtaš sa na meno moje. Nuž ja ti ho teda poviem.

Volám sa Nikto a týmto menom ma volajú stále rodičia, otec a matka, a všetci druhovia moji.“
HOMÉR : ODYSSEIA






MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
„Čo ťa to, Polyfémos, tak trápi, že si nás krikom za tmavej noci zo spánku zbudil a zavolal k sebe ?“
„Nikto ma, priatelia, vraždí a lsťou, nie silou ma vraždí.“
„Ak si v jaskyni sám a nikto ti ublížiť nechce, Zeus iste na teba chorobu zoslal.
HOMÉR : ODYSSEIA









MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
Statný jeleň si prišiel uhasiť smäd k lesnému jazierku… zahľadil sa na svoj obraz vo vode… „Naozaj mám rozkošné parohy.“
„Škoda, že nemám také silné nohy jako parohy,“… „Mám ich slabé a tenké.“… prikradol sa k nemu lev… No jeleň mu ušiel … nohy mu veru dobre slúžili… Vbehol do lesa… Nešťastné parohy sa mu zaplietli do konárov. O chvíľu ho lev dobehol.
„Aký som len bol hlúpy ! Nohami, čo mi tak dobre slúžili, som pohŕdal, kým parohy, na ktoré som bol taký pyšný, ma zradili.“
EZOP : BÁJKY – JELEŇ PRI JAZIERKU







MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
Boh Jupiter sa rozhodol odmeniť živočícha, čo má najkrajšie mláďa. Poschádzali sa zvieratá zo všetkých strán… Bola tam aj opica a pritískala si k prsiam svoje mláďa. Jupiter pri nej zastal, oči mu padli na mláďatko s tupým noštekom a holou hlávkou a rozosmial sa.
„Čo tu preboha robíš ? nemáš najmenšiu šancu vyhrať.“
Veľký boh kráčal ďalej. Opica si ďalej k sebe pritískala svoje mláďa. „Mne je jedno, čo si Jupiter alebo hocikto iný myslí. Pre mňa si ty najkrajšie dieťatko na svete.“
EZOP : BÁJKY – JUPITER A OPICA










MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
Pes niesol veľký kus mäsa v zuboch, že si ho niekde v pokoji zje… Pustil sa po lávka cez potok. Z vodnej hladiny naň hľadel jeho vlastný obraz. Pes si neuvedomil, že vidí seba…
„Jeho mäso je väčšie ako moje,“ závidel „vytrhnem mu ho a ujdem.“… otvoril papuľu… Mäso čľuplo do potoka a kleslo ku dnu – a psovi neostalo nič.
EZOP : BÁJKY – PES A KÚSOK MäSA






MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
A : Je hanbou ctiť si brata ?
K : A ten koho zabil ti nebol brat ?
A : Bol, boli obaja z tej istej krvi ako ja !
K : A prečo uctievaš tak bezbožne len jedného ?
A : Ten druhý brat by nesúhlasil s tým, čo vravíš. Nebol predsa jeho otrokom, bol jeho bratom !
K : Ale plienil túto zem. Tvoj druhý brat ju bránil.
A : Nieto medzi nimi rozdielu pred tvárou smrti.
K : Vždy je rozdiel medzi zlým a dobrým.
A : Ale ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť !
SOFOKLES : ANTIGONA









MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
Pallas Aténa sa zmilovala nad Orestom a rozhodla o skončení trestu. Erinye odleteli a Orestes nastúpil na trón.
AISCHYLOS : ORESTEIA







MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
Prométheovi bola darovaná sloboda. Musel však nosiť železný prsteň, v ktorom bol zachytený kúsok kameňa z kaukazskej skaly. Takto bol Prométheus naveky pripútaný, ako určil Zeus. A od tých čias nosia ľudia prstene s kameňom na pamiatku Prométheovho činu. Nosia ich dodnes, i keď už dávno zabudli na Prométhea, ktorý sa nechcel pokoriť pred bohmi a v nešťastí stál verne pri ľuďoch.
AISCHYLOS : PRIPÚTANÝ PROMÉTHEUS










MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
Diov hnev sa zniesol aj na Prométhea.

Vládca bohov vyslal Hefaista s pomocníkmi, aby prikuli odbojného Prométhea najťažšími a najmocnejšími reťazami k vysokej skale v pohorí Kaukaz. Iba nerád poslúchol Hefaistos rozkaz vládcu bohov a prikul Prométhea ku skale tak tesne, že sa nemohol ani pohnúť.
AISCHYLOS : PRIPÚTANÝ PROMÉTHEUS










MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
„Umelecké dielo, vyžaduje rozumného diváka, ktorý sa neuspokojí s potešením pre oči, ale ktorý vie tiež uvažovať o tom, čo vidí.“
LUKIANOS












MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
Už sa blíži k povrchu zeme, keď Orfeus tŕpnuc, či za ním manželka vládze, a zmáraný túžbou ju uzrieť, vrhne späť túžobný pohľad a ona mu zmizne v tej chvíli :…
Riekla mu posledné „zbohom“…
PUBLIUS OVÍDIUS NASO : METAMORFÓZY








MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
S ľútosťou a rozhorčením videl všade, kde sa na svojej púti dostal, že ľudia sú ešte horší, než o tom rozprávali chýry. Jeden druhého okrádal, a pritom mu luhal do očí, ženy varil jedy svojim mužom, brat napínal luk proti bratovi… tak vznikol nový ľudský rod, húževnatý v práci a odolávajúci útrapám a strastiam. „spravodlivý, statočný a bohabojný“
PUBLIUS OVÍDIUS NASO : METAMORFÓZY – PREMENY













MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
Čo bude zajtra, nikdy sa nespytuj,
a každý deň, čo osud ti darom dá,
prirátaj k zisku. Nepohŕdaj
nektárom ľúbosti ani tancom,
kým tvoja mladosť nepozná mrzutý vek šedín.
Teraz na hriskách zápol v hrách a večer v dohodnutej chvíli tichučké šepoty vyhľadávaj i dievčaťa smiech milý, čo zrádza ju.
QUINTUS HORÁCIUS FLACCUS : KÝM SI MLADÝ



MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
I
To isté pravidlo platí aj pri love pôvabných dievčat – ak príliš nesúriš, neraz odtrhneš vzácnejší kvet.

II
Najmä nežnosťou môžeš sa usídliť v ženinom srdci, drsnosťou vyvoláš iba zúrivý zápas a hnev …
… Sklame sa každý, kto dúfa, že čarami privábi lásku…
PUBLIUS OVÍDIUS NASO : UMENIE MILOVAŤ











MO 1 SVET IDEÁLOV ANTIKY
„Odkiaľ poznáš to meno?“
„Ifigínia bola moja sestra,“ povedal Orestes „a umrela tak, ako zajtra umrieme my.“
Kňažka premohla túžbu objať Oresta a vzrušene zašepkala : „Som tvoja sestra Ifigénia. Bohyňa ma vtedy od oltára zaniesla v mračne sem a dlhé roky jej tu slúžim ako kňažka.

Neboj sa, brat môj, zachránim Vás.“
AISCHYLOS : IFIGÉNIA V TAURIDE




MO 4 MOTÍV ŽENY A LÁSKY

„Čo vieme o láske,
čo vieme o človeku,
čo vie o mori vietor.“

Herakleitos:
„Človek nevkročí dvakrát do tej istej rieky.“
VLADIMÍR MIHÁLIK – APPASIONATA – MODERATTO










MO 4 MOTÍV ŽENY A LÁSKY
„Krásny a hlúpy Rómeo
úspešne tára pod balkónom
to,čo mu šepká Cyráno
šľachetný, múdry, lenže nosatý“

„večný spor pôvabu a charakteru
je neriešiteľný, preto je večný.“
VLADIMÍR MIHÁLIK


MO 4 MOTÍV ŽENY A LÁSKY
Rómeovia pod balkónom,
ktorí bezva čulí do histórie
vylaďujú svoje tranzistory
vábia silónové Júlie.

A trsajú citliví a čistí
zo serenád vylietli ich tvisty
navliekajú si ich na nôžky
natupírované kamošky.
VLADIMÍR MIHÁLIK – APPASIONATA – ALLEGRO









MO 4 MOTÍV ŽENY A LÁSKY
Nemám rád sentimentalitu. Aj v živote aj v literatúre treba veľmi presne odlišovať sentimentalitu od skutočného hlbokého citu… Aj ľúbostný vzťah chápem ako drámu. Láska predsa nie je tvorkyňou trvalého a jednoliateho šťastia; také šťastie ani neexistuje. Všetky stránky ľúbostného citu som sa usiloval vyjadriť v Appasionata.
VLADIMÍR MIHÁLIK – APPASIONATA




MO 4 MOTÍV ŽENY A LÁSKY
A trýzeň srdca a vzdor zúfalý
je možno výhrou tých, čo prehrali.
Nevkročíš dvakrát do tej istej rieky
iná je voda v nej a iné kamenie.

A nielen naše žitie – celé veky
Herakleitova hrozba preklenie.

Aj my sme iní : pamäť zobúdzame –
žiaľ inú pamäť – zahrať v inej dráme.
VLADIMÍR MIHÁLIK – APPASIONATA – MODERATO







MO 4 MOTÍV ŽENY A LÁSKY
OFÉLIA: Princ dostala som od vás darčeky, ktoré už dávno hodlám vrátiť vám. Prosím vás, prijmite ich.
HAMLET : Nie, ja nie, ja nikdy som ti nedal vôbec nič.
OFÉLIA : Ba dali ste mi – spolu s venovaním, ktorého opojnosťou každý dar bol ešte vzácnejší. Lež opojnosť už vyprchala, vezmite si ich : dar nemá cenu, keď sa ukáže, že darca z lásky nedával. Tu máte.
WILIAM SHAKESPEARE – HAMLET


MO 4 MOTÍV ŽENY A LÁSKY
PREDSPEV :
Aj, zde leží zem ta před okem mým slzy ronícím,
někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
Stůj, noho ! posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš,
k obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled,
neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku,
jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům.
Však času ten horší je člověk, jenž berlu železnou
v těchto krajích na tvou, Slávie, šíji chopil.
Horší nežli divé války, hromů, ohně divější,
zaslepenec na své když zlobu plémě kydá.
Ó věkové dávní, jako noc vůkol mne ležící,
ó krajino, všeliké slávy i hanby obraz !
Od Labe zrádného k rovinám až Visly nevěrné,
od Dunaje k hltným Baltu celého pěnám;
krásnohlasý zmužilých Slovanů kde se někdy ozýval,
aj, oněmnělť už, byv k úrazu zášti, jazyk.
JÁN KOLLÁR – SLÁVY DCÉRA


MO 5 II. SVETOVÁ VOJNA A JEJ VPLYV
Ján Kompan : „Zem nie je všetko, človek je prednejší a preto nie je pravda to, čo som si myslel, že jedine zem, tá ťa neoklame.“ celý sa roztriasol a po prvý raz v živote zaplakal.
VLADIMÍR MINÁČ – SKALINY ( NA ROZHRANÍ )




MO 5 II. SVETOVÁ VOJNA A JEJ VPLYV
… jeho Matúš zrazu si ustavične kladie otázky a dáva si na ne odpovede, alebo odpovede plynú samy z konkrétnych situácií.

Toto ustavičné pýtanie sa na zmysel udalostí, konfrontácia vlastného postavenia charakterizujú postoj Matúša.

Vladimír Petrík
L. ŤAŽKÝ – AMENMARIA











MO 5 II. SVETOVÁ VOJNA A JEJ VPLYV
Ema Klassová : „Tu sme boli v Tichej doline“
„My sme tí, o ktorých sa tu toľko rozpráva. Jozef Solan A Emília Solanová.“
ALFONZ BEDNÁR – SKLANÝ VRCH







MO 5 II. SVETOVÁ VOJNA A JEJ VPLYV
Dolina bola zavalená hmlou, bola nepríjemná, studená a vlhká, pod veľkými smrekmi čadili ohníky a pri ohníkoch sedeli ľudia, boli to ženy, matky, deti, starci, celé rodiny i osamelí stratenci, a na všetkých tvárach sedel bojazlivý strach a beznádejnosť.
VLADIMÍR MINÁČ – GENERÁCIA













MO 5 II. SVETOVÁ VOJNA A JEJ VPLYV
Ťažkého román Amenmaria patrí do početného radu našej prózy, pre ktorú východiskom bola vojna a povstanie…
Novosť Ťažkého zorného uhla nie je v prvomrade dejinné poznanie historickej koncepcie, ale výpoveď o vlastnom poznávaní sveta…
Július Noge
L. ŤAŽKÝ – AMENMARIA



MO 5 II. SVETOVÁ VOJNA A JEJ VPLYV
fotograf Fraudo :
„moc nie je ani dobrá ani zlá,
moc sa môže stať dobrom,
moc sa môže stať zlom,
záleží na tom, kto ju používa.“
LADISLAV MŇAČKO – AKO CHUTÍ MOC












MO 5 II. SVETOVÁ VOJNA A JEJ VPLYV
SAMÍ DOBRÍ VOJACI

Matúš Zráz :
Hanbím sa, starenka, za všetko sa hanbím, aj za to, že som tu. Nemám tu čo hľadať. Za všetkých vrahov sa hanbím.
LADISLAV ŤAŽKÝ – AMENMARIA



MO 5 II. SVETOVÁ VOJNA A JEJ VPLYV
Autor : „je to román kronika, veľmi málo som so vymýšľal.“
„Z nákladného auta esesáka skladali akési záhadné prístroje, nikto z obyvateľov ploštiny si nevedel vysvetliť, na čo sú. Boli to plameňomety. Tak sa stalo… Všetci zahynuli ? Všetci nie. Jeden sa zachránil, tej noci bol v Zlíne. Chudáci… Nevinní ľudia.“
LADISLAV MŇAČKO – SMRŤ SA VOLÁ ENGELCHEN












MO 5 II. SVETOVÁ VOJNA A JEJ VPLYV
Ester : „Tma pre ňu znamenala život.“- „poskytovala bezpečie.“


J. OTČENÁŠEK – RÓMEO, JÚLIA A TMA




MO 5 II. SVETOVÁ VOJNA A JEJ VPLYV
„Obaja boli z námestia sv. Alžbety. Bývali blízko seba, delili ich dva domce. Ale stála medzi nimi priehrada vysoká a oni o nej nevedeli. Eva bola Židovka -–bohvie čím. Podľa vonkajších znakov sa to určiť nedalo, ani podľa farby šiat, ale podľa matriky.“
RUDOLF JAŠÍK – NÁMESTIE SV. ALŽBETY












MO 5 II.

SVETOVÁ VOJNA A JEJ VPLYV
Tomáš Menkin :
„Žiadalo sa od nich vychovávať mládež v duchu kresťanskom a nacionálnom, či s tým súhlasili, alebo nie – a to v ňom vyvolávalo odpor a pocit bezvýchodiskovosti.“
DOMINIK TATARKA – FARSKÁ REPUBLIKA






MO 5 II. SVETOVÁ VOJNA A JEJ VPLYV
Florik – „Židov neholím a nestrihám“




RUDOLF JAŠÍK – NÁMESTIE SV. ALŽBETY












MO 5 II. SVETOVÁ VOJNA A JEJ VPLYV
Ďuro : Aspoň lúčku pod žiarom…
Beta : A za rybníky ostredok…
Palčík : Ja si nedám kým ja žijem. A po smrti sa netráp. Mám svoj rozum, spravím poriadok zavčasu… Čoby sa od toho platilo po kúštičku, keď potom razom bude všetko vaše.
Mara : My si majetok do hrobu nevezmeme.
J. G. – TAJOVSKÝ – STATKY – ZMäTKY




MO 6 LITERÁRNA MODERNA
Krúti sa okolo Blýskavej glorialy Krista
To je tá zbožňovaná ľalia, ľalia plná krásy
To je len Kristus ktorý lepšie jako letec k nebu vzlieta
Na vtáka zmenený náš vek sťa Ježiš do vzduchu vyletí…


Máš oči plné sĺz hľa vysťahovalci, tá divná chasa… Myslia že zarobia peniaze na poliach Argentíny. Naše snysú neskutočné…
G. APPOLLINAIRE – PÁSMO ( ALKOHOLY )









MO 6 LYRICKÝ HRDINA LITERÁRNEJ MODERNY
„Básnici nie sú len tvorcami krásy, sú tiež a predovšetkým tvorcami pravdy…“



G. APPOLLINAIRE – ODKAZ BUDÚCIM NÁSLEDNÍKOM






MO 6 LITERÁRNA MODERNA
Starý svet ten ťa už unavil nakoniec.
Máš už dosť života v gréckej a rímskej antike.
Čítaš si reklamy plagáty, nahlas ti spievajú cenníky.
To je dnes poézia a na prózu sú denníky,
portréty slávnych ľudí a kadejaký brak.
G. APPOLLINAIRE – PÁSMO ( ALKOHOLY )












MO 6 LITERÁRNA MODERNA
Videl som dnes ráno, neviem aká to bola ulica
Nová a čistučká slnečná poľnica
Šéfovia pisárky osmahlí robotníci
Štyrikrát denne sa poberajú po ulici…


Iskričky tvojho smiechu zlátia základ tvojho života,
Je to sťa obraz v temnom múzeu visiaci…
G. APPOLLINAIRE – PÁSMO ( ALKOHOLY )


MO 6 LITERÁRNA MODERNA
… zasnený ucítim jej sviežosť, nechám vietor, nech sa mi preháňa nad nemysliacou hlavou.
… nezamierim nikam a
… pôjdem ďaleko, ďaleko ako cigán.
Prírodou – šťastný s ňou tak ako vedľa ženy. J. A. RIMBAUD – POCIT












MO 6 LITERÁRNA MODERNA
Šiel som si, s rukami vo vreckách, v každom diera, môj kabát kabátom bol možno predvlani…
Zasnený malíček, lúskal som počas cesty rýnny. A na nebi šumeli moje hviezdy.
… noha pri srdci do tieňov fantastických
J. A.

RIMBAUD – MOJA BOHÉMA ( FANTÁZIA )





MO 6 LITERÁRNA MODERNA
1. „Pod mostom Mirabeau plynie Seina.“
2. „ Dni odchádzajú ja ostávam.“
3. „ Pod mostom čo z našich rúk sa stane.“
4. „Láska odchádza jak táto voda tečie.“
5. „A ani lásky nevrátia sa z tieňa pod mostomMirabeau plynie Seina.
G. APPOLLINAIRE – MOST MIRABEAU











MO 6 LITERÁRNA MODERNA
Starý svet ten ťa unavil nakoniec. Pastierka Eiffelka čuj ako bľačí ti to stádo mostov dnes…
Teraz si v Paríži sám medzi davom ľudí
Pri Stredozemnom mori ťa vedie teraz krok…
Si v krčme pri Prahe a sedíš na terase…
Si opäť v Marseille a okolo sú melóny.
G. APPOLLINAIRE – PÁSMO ( ALKOHOLY )





MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Ktože to v hmle a fujavici postáva v okne pri pivnici a hľadí na skle ? Päť drobných deciek prikrčených sleduje chlapa při pečení láka ich chlieb.“
„Koláču chlebík podobá sa, vychádza z pece vonná krása, chutnejšej niet.“
„Zohrievajú sa modlitbami, načahujú sa za svetlami, byť v nebi raz.“
J. A. RIMBAUD – VYJAVENÍ










MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„ údené, biele, a ružové, navoňané cesnakom.“
„Vchádzajúc skvostná bola, keď blysla očami, prsnatá dievčina, niet je z tých, tá by sa pri bozku nezatriasla !“
J. A. RIMBAUD – V ZELENEJ KRČMIČKE








MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Jak dieťa, ktoré osirie, som do veľkého města vkročil, dobrota hľadela mu z očí, vraveli : ešte bosí je.“
„ a všetky ženy boli krásne, no šepkali si : ošklivec !“
„ tak bez vlasti a bez kráľa.“
„ túžil som po vojenskej smrti : ani smrť o mňa nestála.“
„Môj lós je trpký.

Modlite sa za úbohého Gašpara.“
PAUL VERLAINE – JAK DIEŤA, KTORÉ OSIRIE











MO 6 LITERÁRNA MODERNA
1. „Ty, človek slobodný, budeš vždy k moru ľnúť !
Je tvojim zrkadlom : hladina – duša tvoja v nekonečnosti vĺn večného nepokoja.“
2. „Vy obidvaja ste temní a zastretí : nepoznateľný si, človeče, priepasť bezdná;
Ó more hlbinné, nikto ťa, nikto nezná;
tak taj svoj strážite do seba zavretý !“
CHARLES BAUDLAIRE – ČLOVĚK A MORE ( KVETY ZLA )


MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Príroda chrámom je, kde z živých stĺpov šumí, reč zavše nejasná, hotový zmätok slov;“
„ a splynú v jednotu temnú a hlbokú, tak vône, farby, zvuk spolu sa dopĺňajú.“
„ tú vône svieže, jak bývajú tielka detí,“
„ a iné, skazené, triumfujúce v spleti“
„rozpínajúce sa na nekonečný kruh.“
CHARLES BAUDELAIRE – SÚVISLOSTI ( KVETY ZLA )










MO 6 LITERÁRNA MODERNA
3. „A zatiaľ stáročia, čo nikto neporáta, sa spolu rujete bez štipky súcitu, tak veľmi ľúbiaci boj a smrť večitú, ó, veční sokovia, nezmieriteľní bratia !“
CHARLES BAUDELAIRE – ČLOVĚK A MORE ( KVETY ZLA )







MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Básnik sa podobá princovi
čo šípom smeje sa a vnára do búrok;
no ma zem stiahnutý, vstred posmechov, má trému
a krídla mohutné hatia mu každý krok.“
CHARLES BAUDELAIRE – ALBATROS













MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„ nejeden albatros, šíravy morskej vták…“
„ …utratí slobodu, ak príliš nevšímavo sprevádza zradnú loď na krutých hlbinách.“
CHARLES BAUDELAIRE – ALBATROS ( KVETY ZLA )







MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Celý deň slnko, predsa je vlhká otcovská roľa.
Stáletia tiekli poddaných slzy na naše polia,
stáletia tiekli, nemôž byť suchá poddaných roľa.“
IVAN KRASKO – OTCOVA ROĽA














MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Tento kráľ azúru, chytený do osídla,
na doske paluby v hanbe a rozpakoch
žalostne rozprestrie krídla,
vláčiac ich ťarbavo sťa veslá zbok na bok.“

„Ach, kľavý, chromý je pasažier okrídlený ! Nedávno krásavec a teraz neborák !“
CHERLES BAUDELAIRE – ALBATROS



MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Zdá sa, že ktosi vedľa mňa kráča – na čele vráska
v láskavom oku akoby krotká výčitka nemá :
- prečo si nechal otcovskú pôdu ?
Obrancu nemá !“
IVAN KRASKO – OTCOVA ROĽA













MO 6 LITERŔNA MODERNA
„Vyklíčia ešte zubále dračie z poddaných zeme ?“



IVAN KRASKO – OTCOVA ROĽA






MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Som ten, čo čaká na ston poplašného zvona…“
„Až potom vystriem chrbát, rumeň sfarbí líce, dovtedy sadiť budem stromy,
ktorých rastú šibenice.“
IVAN KRASKO – OTROK







MO 6 LITERÁRNA MODERNA
4. „Až hmla sa stratí z údolia,
mňa, život, nikto nezdolá,
a než sa celkom zvečerí,
tam ležať budeš v pancieri.“

5. „ ty – lebo ja, ty – lebo ja…
volám Ťa, život, do boja
od ranných do večerných zôr,
pre krásnu dcéru našich hôr !“
IVAN KRASKO – ŽIVOT



MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Som ten, čo dozrieval pod bičom otrokára,
pod bičom, ktorý nestrábené rany denne znovu pootvára,
že žiadna z ich sa nikdy nezahojí,
môj chrbát skrivený už narovnať sa bojí,
no vsklopenom zraku posiaľ skrytá iskra horí…“
IVAN KRASKO – OTROK









MO 6 LITERÁRNA MODERNA
1. „Som v znamení pokoja,
preds zvem, Ťa, život, do boja
od ranných do večerných zôr
pre krásnu dcéru čiernych hôr.“
2. „Ó, život hore ! Stroj sa stroj,
osedlaj koňa, čisti zbroj :
než v údolí sa zvečerí,
čakám Ťa, život, v pancieri.“
IVAN KRASKO - ŽIVOT




MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Nech šibeň miesto kríža zdobí jeho cmiter, a pamäť jeho nech je hanobená večne : nechceli vedieť, že sa pripozdieva, že z chmúrnej túrni poplašný zvon hučí – Ó hrozný jehovah !
Ty bez milosrdenstva, ja pravicu ti trestajúcu vzývam, na vlastné plamä Tvoju prosím pomstu.“
IVAN KRASKO – JEHOVAH










MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Nech trvalým stonom penia mu ústa;
nech otrokárom nesie požehnanie
modlitba jeho chrej, plochej hrudi ;“
„švihárom zrezaný crbát mu
nech doživotne hnusné nosí bremä;“
„vytrhni lásku zo sŕdc jeho žien
nech matka žiadna pevca nezrodí mu,
čo slzy stieral by mu z líc.“
IVAN KRASKO - JEHOVAH




MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„bude patriť medzi najkrajšie, najpoetickejšie kvety v slovenskej literatúre“ VESPER DOMINICAE

„je najsilnejšou básňou po tóne a tvrdosti.“ JEHOVAH
S. H. VAJANSKÝ – OCENENIE KRASKOVÝCH BÁSNÍ













MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Čnejú k nebu veľké, čierne, - zrovna jako čiesy bôle – topole.“
„Nemo stoja v úzkom kole
-prízraky sťa nirvany by –
pozerajú prázdno dole topole.“
IVAN KRASKO – TOPOLE






MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Hej, tie hrdé, vysočizné topole !
Ako vzhľad ich duch môj mizne…
Hore… ? Dole… ? Do nirvany… ?
Ako havran ošarpaný do noci…“
IVAN KRASKO – TOPOLE













MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„skutočne vzácnym obohatením slovenskej lyrickej poézie. Tuhé až omámujúce vône vychádzajú z drobných, tenkou líniou orámovaných lístkov…“
„Je narodený básnik, poeta z Božej milosti.“
S. H. VAJANSKÝ – NÁRODNÉ NOVINY O IVANOVI KRASKOVI






MO 6 LITERÁRNA MODERNA
Duch jak čísi špatnej vôle,
„hrdo stoja ošarpané, v mraze,
vetre, nahé, holé topole.“
IVAN KRASKO – TOPOLE ( NOX ET SOLUTIDO )














MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„dedinka biela, túli sa k zemi
pokojná, tichá.“
„Pán Boh požehnal nám syna, kterýž…,
až dobré oči slzami skropia zažltlé listy.“
„Však stará kniha, čo rozplakala matičku moju, utíši zase.“
IVAN KRASKO – VESPER DOMINICAE





MO 6 LITERÁRNA MODERNA
„Mamička moja samotná
sedí při starom stole,
kostnatou rukou podopiera
čelo vráskami zryté –
starostí tiene vždy sedia na ňom.“
IVAN KRASKO – VESPER DOMINICAE ( NEDEĽNÝ VEČER )











MO 7 ROZLIČNÉ PODOBY POHĽADU NA ZEMIANSTVO
Nuž stojí : rozumní čo pokazia, napravia často deti nevinné;
hej, ony poslovia sú z neba…
Čo rozdvojilo s Bohom človeka hen v raji : tu hľa, šťastne spoljilo so synom matku – šumné jabĺčko
„A to ten chasník bol, hľa, hrdinom tým, ktorý krutý uzol rozviazal.“
P. O. HVIEZDOSLAV – EŽO VLKOLINSKÝ




MO 7 ROZLIČNÉ PODOBY POHĽADU NA ZEMIANSTVO
Estera : „No ty ešte vždy nevedieť zdáš sa, že to protiví sa vúli synku ! Tú ledačinu nikdy nevezmeš kým žijem ! A keď budem umierať, i v závete ti prísne zakážem – vieš, Ežo ? Nikdy !“
Ežo: „Čo máte proti Žofke ? Povedzte.“
Estera : Čo ?“ zdúpnela „Čo ? – že je sedliačka.“
P. O. HVIEZDOSLAV – EŽO VLKOLINSKÝ












MO 7 ROZLIČNÉ PODOBY POHĽADU NA ZEMIANSTVO
Strýko Eliáš namiest prípitku vyslovil tieto slová :
„Sme si rovní – zeman nezeman, rozdielu niet.“
P. O.

HVIEZDOSLAV – EŽO VLKOLINSKÝ








MO 7 ROZLIČNÉ PODOBY POHĽADU NA ZEMIANSTVO
No seberovné nikdy ony nebudú ! Nemožno! Ona má vrodenú nežnosť a vznešenosť v pohyboch a vystupovaní, v pohľade i v každom slove. Katica je pekná, možno i nádherná tezačka – ale len tezačka. Ona to nezatají nikdy a čo by sa jako vyobliekala. Až teraz vidieť, čo znamená rod, pôvod, výchova…
Ona bude naveky už len tezačka.
NIKO
MARTIN KUKUĆÍN – DOM V STRÁNÍ










MO 7 ROZLIČNÉ PODOBY POHĽADU NA ZEMIANSTVO
Stanislav Rudopoľský :
„My zemani sme suchou ratolesťou vášho národa.“
S. H. VAJANSKÝ – SUCHÁ RATOLESŤ







MO 7 ROZLIČNÉ PODOBY POHĽADU NA ZEMIANSTVO
Imrich Jablonský :
Ak dosiahneme rozvoja a samostatnosti, po ktorej tak túžia naše duše, verím, že slavianstvo sa vyvinie širšie, duševne slobodnejšie než u západných národov. Slavianstvo je mäkšie, hlbšie, širšie nežli Germánstvo. Hlboká slavianska príroda i tu otvorí širšie, slobodnejšie perspektívy.
S. H. VAJANSKÝ – LETIACE TIENE









MO 7 ROZLIČNÉ PODOBY POHĽADU NA ZEMIANSTVO
„Ba, ešte sa povaď, ty starý, s vlastným dedkom, ktoré nám len tak nečakane prišlo, pre tú ohavnú politiku !“
„Pravdu máš, stará. Si príde z ďalekého sveta, a tu prvé : nešťastná politika.“
Mirko Kladný teda rozprával o Viedni, o štúdiách.
S. H. VAJANSKÝ – KOREŇ A VÝHONKY






MO 7 ROZLIČNÉ PODOBY POHĽADU NA ZEMIANSTVO
Leteli vozy, zhliadnuc jeden druhého, zostali stáť a jeden z Potockovcov zavolal : „Vystúp, stostriel ti v materi ! Rozkáž si a urob si sám ! Ebatta zaňat, kapustu šalát, vystúp ty !“
„Vivat Potocký ! Volaj : Vivat Potocký, lebo ti ináčej hnáty namastím ty cifra plachta zástava.“
„Ja pán, ty pán, kto bude svine pásť ? Ipse vtip se, za nos chyť se ! Volaj ty : Vivat Bešeňovský !“ a dopoveď : „ lebo az ebatta – vopchaj nos do blata.“
JÁN KALINČIAK – REŠTAVRÁCIA

MO 7 ROZLIČNÉ PODOBY POHĽADU NA ZEMIANSTVO
„Matiáško, čo vás k tomu priviedlo, aby ste odo mňa bočili ?“ pýta sa Bešeňovský.
„Nuž, vaša milosť, keďže vy so mnou tak dôverne hovoríte, odpoviem Vám aj ja dôverne. Viete, že hlad šibenice nebojí, a u mňa všetko vychádzalo na mizinu. Keď prišli ku mne ľudia z Potockého strany. Nuž pomyslel som si : Sťa jako nič nemať – nuž veru som pomoc prijal.“
„Dobře teda Matiáško, keď ste atk ptrebný, no, však ani ja nemám srdce zo skaly – tu máte tisícku.“ Vyceril zuby jako vlk, vytreštil oči jako jazvec, čiahol po nej.
JÁN KALINČIAK - REŠTAVRÁCIA


MO 7 ROZLIČNÉ PODOBY POHĽADU NA ZEMIANSTVO
O Turíciach toho istého roku umrel náhle dekan v Chochoľove. Pohreb bol veľký.

Všetci kňazi a učitelia z celého vidieka boli na ňom. Mŕtve telo pochovali v Domaniciach pod jasene. Jeho sestry syn plakal ako dieťa nad jeho truhlou. Jedni hovorili, že preto, lebo Aduš zostal na ľade; iní, že mu bolo ľúto, že musel ujca pochovať na takú pustatimu, medzi zrúcaniny starého blahobytu.
Nech bolo, ako chcelo, ale od pána aduša nikto viac nepočul známych slov :
„Keď báčik z Chochoľova umrie…“
MARTIN KUKUČÍN – KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE

MO 8 UMEL. OBRAZ 1. SVET. VOJNY V SLOV. POÉZII A PRÓZE
Asi po troch rokoch, na jar, prišiel do ráztok člověk v zaprášenej vojenskej uniforme, odstávajúcej od prdčasne vyschnutého tela. Bol nahnutý k zemi, a jako šiel, vuetor, čo dobehol časom od húr, svieži, ihravý, nadnášal mu pravý rukáv, v ktorom nebolo ruky. Tvárou od pravého oka, trošku prižmúreného, tiahla sa mu dlhá jazva, ktorá odniesla so sebou kus nosa, prešla cez ústa a končila až na brade, súc silne nasiaknutá farbou nedávno zahojenej rany, akoby schváľne vymaľovanou, aby ju každý videl a nezabudol hneď na ňu. Robila dojem rany, čo vznikla pod úderom biča. MILO URBAN – ŽIVÝ BIČ





MO 8 UMEL. OBRAZ 1. SV. VOJNY V SLOV. POÉZII A PRÓZE
„Napřed mu dám páa přes hubu,“ myslel si nadporučík, „pak mu rozbiju nos a utrhnu uši a potom dál už se uvidí.“ A naproti nemu hleděl úpřimne a dobrosrdečne na něho pár dobráckych, nevinných očí Švejkových, ktorý se odvážil přerušit tieho slovy : „Poslušne hlásím pane obrlajtman, že ste přišel o kočku. Sežrala krém na boty a dovolila si chcípnout. Hodil jsem ji do sklepa, ale do vedlejšího. Takovou hodnou a hezkou angorskou kočku už nenajdete.“ „Co s ním udělám ?“ mihlo se hlavou nadporúčikovi „má prokristapána, takový pitomý výraz.“ A dobrosrdečné nevinné oči Švejkovy dál zářily něhou, výrazem naprosté duševní rovnováhy, že všechno je v pořádku a nic se nestalo, a jestli se ně co stalo, že je to také v pořádku, že se vôbec něco deje.
JAROSLAV HAŠEK – OSUDY DOBRÉHO VOJÁKA ŠVEJKA

MO 8 UMEL. OBRAZ 1. SV. VOJNY V SLOV. POÉZII A PRÓZE
Štefana Ilčíka vyviedli za mesto, na vŕšok k akejsi rozvalenej hradbe. Lebo nie pravda jako pravda. Pravdu má ten, kto, ju chytí za tenší koniec a hrubším bije po hlavách. Ilčík to urobil naopak. Preto ho postavili k rozvalenej stene a zaviazali mu oči. Tri dierky, tri čierne otvory upreli naňho svoj zrak čierny. Šabla sa zaligotala vo vzduchu, švihla a… Tri výstreli odzneli. Ilčík sa oprel o stenu a popri stene klesol na zem. Šatka mu spadla z očí, hlava sa oprela o vyvýšený kameň.

I podobal sa spiacemu, ktorý sa prebudil a uprene hľadí do slnca nemého, jasného jako biely tanier.
MILO URBAN – ŽIVÝ BIČ



MO 8 UMEL. OBRAZ 1. SV. VOJNY V SLOV. POÉZII A PRÓZE
„Švejku, ježišmária, himlhergot, já vás zastřelím, vy hovado, vy dobytku, vy vole, vy hajzle jeden. Jste tak blbej ? Proč jste mně vodil ukradnutýho psa ?“
„Abych vám udělal radost, pane obrlajtman.“
„Proč mně bůh trestá tímhle hovadem ?“
JAROSLAV HAŠEK – OSUDY DOBRÉHO VOJÁKA ŠVEJKA












MO 8 UMEL. OBRAZ 1. SV. VOJNY V SLOV. POÉZII A PRÓZE
Inou hádankou bolo, ktorá všetko, prečo Eva chce dostať Adama od vojska. Evu začali obchdiť, ukazovať na ňu prstom, nazývajme ju pobehlicou, ženou bez cti, bez svedomia, ktorá si nezaslúži toho slnka nad sebou. Videla opovrhovanie na každom kroku. Ťažko ho znášala, neraz sa trpko rozplakala.
MILO URBAN – ŽIVÝ BIČ





MO 8 UMEL. OBRAZ 1. SV. VOJNY V SLOV. POÉZII A PRÓZE
1. „krv na lícach, tá čo spaĺuje ducha !

2. „ale o krvi, čo vybúšila v hnev“
P. O. HVIEZDOSLAV – KRVAVÉ SONETY ( SPEV O KRVI )














MO 8 UMEL. OBRAZ 1. SV. VOJNY V SLOV. POÉZII A PRÓZE
„A národ oboril sa na národ
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.
Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá :
zem stonie, piští vzduch, rvú vlny vôd,
kde bleskom kmitla hrozná Astarot.
P. O. HVIEZDOSLAV – KRVAVÉ SONETY




MO 8 UMEL. OBRAZ 1. SV. VOJNY V SLOV. POÉZII A PRÓZE
„Tak aby si vedel sedliak“ zlostne vysotil zo seba Okolický „tvoja žena bola při mne. A sama sa mi ponúkla. Nechcel som, vravel som jej, že má muža, ale ona ma vysmiala a sama ťahala k pohovke. A ktovie s koľkými okrem mňa sa psila…“
„Lužeš“ okríkol ho Hlavaj. „Nie to nemohla byť Eva, notár cigánil. Eva bola nevinná. Z tých chvastavých slov sa vycítil…
MILO URBAN – ŽIVÝ BIČ











MO 8 UMEL. OBRAZ 1. SV. VOJNY V SLOV. POÉZII A PRÓZE
„Ó, vráť sa skoro mieru milený !
Zavítaj s ratolesťou olivovou
a buď nám zdravím, veselím i chovou,
v snažení ostňom, kovom v rameni !
Zášť – fakľu sváru – medzi plameny zdus.
Ó, príď, ty bratstva, lásky kráľovstvo !“
P. O. HVIEZDOSLAV – KRVAVÉ SONETY



MO 8 UMEL. OBRAZ 1. SV. VOJNY V SLOV. POÉZII A PRÓZE
„To ona, panovačnosť nadutá“
„Ech, sebectvo, to ! – A niet nad ohavou tou zvíťaziť, vojsk, rehov po dnešok.“
P. O. HVIEZDOSLAV – KRVAVÉ SONETY








MO 8 UMEL. OBRAZ 1. SV. VOJNY V SLOV.

POÉZII A PRÓZE
A keď sa toto peklo vyvzteká,
či ozaj nastúpi zmier, pokoj neba ?
Nenávisť ovládze – li sama seba,
z nástrahy zrodí sa li bezpeka,
a pravda sadne za stôl odveká ?
Bude – li právo všetkých právom ?
Chleba hoj všetkým ? Nebude pút zbraní treba ?
Ten kúpeľ krvi splynie očistením ?
Milosrdenstva znežnie obrazom
sebeckosť ? Pýcha skrotne pokorením,
Trojica lásky svitne príkazom ?
Alebo beda, beda premoženým,
a menom pomsty beda víťazom.
P. O. HVIEZDOSLAV – KRVAVÉ SONETY


MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
Tu do väčšej miery jako kdekoľvek inde zrastený býva človek so
Živlami, čo spôsobujú premeny počasia i premeny samého života. Musíš sa bezvýhradne podrobiť ich rozmarom jako každý iný tvor, lebo člověk tu ešte nestačil svojimi zásahami porušiť rovnováhu stvorenia. Akoby v niektorej skalnej dutine pod vršiskom vyzváňalo jediné srdce, spoločné pre všetkých, čo tu bývajú, a do každého korienka a žilôčky vtekala tá istá krv.
FRANTIŠEK ŠVANTNER – NEVESTA HôĽ










MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
„Možno vám je trochu veselšie vospolok, ale nikdy nepochopíte tam dolu, aké mocné je opojenie z výšok. Na širokých holiach okolo mňa ležala veleba posvätenia akú bada´t v kostole. V hlbinách chrámovej lode usadí sa zas tiché šero s tajomným mihotaním lesklých zreničiek anjelov. Dotýkalo sa zĺahka mojej duše a ja som začal veriť, že je to dotyk ruky Božej, ktorá vari v tomto čase spočíva na vrchoch.“
FRANTIŠEK ŠVANTNER – NEVESTA HôĽ


MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
„Zuna je čistá jako biela ľalia, ako púčik, ešte sa jej nestačila ani včela dotknúť. Vravelo to ihličie kosodreviny, skalné ruže, osamelé jelenice, vravela to šuravina, lišajníky, vtáci, byliny, kvety, po jednom aj naraz. Zuna je čistá divá ľalia. Išlo tozdola, zhora, zo všetkých strán i z môjho vnútra.“
FRANTIŠEK ŠVANTNER – NEVESTA HôĽ












MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
„Zdala sa mi iba pupienkom, čo sotva nadskočil na vetvičku a trochu sa zapýril na prudkom slnci, lež kým som bol preč, dorástla. Drobný pupienok, ktorý ma vábil tajomstvom zatvorenoj dužinky. Jednej noci, keď studený svit mesiaca mútil biele hmly pod oblohou a teplá vlaha nadvihovala kyprú zem, rozpukol sa, zalist hustým mličím, aby mu ranná rosa neuškodila a začal kvitnúť.“
pocit Libora
FRANTIŠEK ŠVANTNER – NEVESTA HôĽ

MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
Pre uhliarov to bola celkom prirodzená a čistá věc. Veď Zuna iba pre neho rástla. Zuna vyrástla medzi vrchmi. Poznala ich silu i ľúbosť, preto sa s nimi už dávno zasnúbila. A nevolila zle.

Či myslíš, že by mohla byť šťastná medzi ĺuďmi, ktorých všetky možnosti sú zmerané iba smrťou ? Hu taký údel si ona nezaslúžila, Hole ju vychovali, nuž si ju i vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty.
FRANTIŠEK ŠVANTNER – NEVESTA HôĽ










MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
„Pri bučine pod vrchom zazrel vtáča, ktorému azda krahulec odtrhol krídlo a ono poskakovalo pred ním na tenučkých nôžkach, akoby za životom chcelo utekať před blýžiacou sa smrťou. Pripomínalo mu skaličeného človeka, ktorému vo vojne odstrelili nohu a nechali ho napospas biede a hladu.“
„Uľútilo sa mu ho. Podišiel, chytil ho ľahkou rukou, pozorne zavinul do šatôčky a odnášal ho opatrne, aby mu neublížil.“
ĽUDO ONDREJOV – JERGUŠ LAPIN




MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
Kôň sa metal a hľadal záchranu. Hodil sa vše napravo a zas naľavo. Magdaléna ho ho už nevládala udržať a pustila remence. Kôň sa zahodil ponad ňu. Magdaléna ostala ležať pod jeho bruchom a stačil zásah kopytom, aby dokonala. Koňovi syčala krv z pysku na všetky strany. Ale Zápotočný ho ďalej mlátil a nedbal ani na to, v akom nebezpečenstve je jeho žena.
MARGITA FIGULI – TRI GAŠTANOVÉ KONE









MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
„Teraz sa budeme musieť rozísť, Peter, ale keď príde náš čas, znova sa zídema. Budem Ťa čakať a budem oddiaľovať svadbu so Zápotočným jako sa len dá.“
„Dobre Magdaléna.“
„Nezabudni čo sme si sľúbili.“
„Prisahám Magdaléna.“
„Vrátiš sa s troma gaštanovými koňmi a na mieste, kde si ich uviažeš, tam sa stretneme. To bude znamenie.“
MARGITA FIGULI – TRI GAŠTANOVÉ KONE


MO 9 LYRIZAČNÉ TENDENCIE V PRÓZE MEDZIVOJ. OBDOBIA
a prdsa je, viem o takom východisku… Musíme to skúsiť, iného východiska zo Smrečín niet.
A čo za to chceš, ak dovedieš čriedu v poriadku domov ?
Nežiadam za to nič, žiadnu odmenu, len mi dovoľte kopať znova hlinu pod Peklom.
DOBROSLAV CHROBÁK – DRAK SA VRACIA












MO 10 MAŤ ALEBO BYŤ
Ďuro : Aspoň lúčku po žiarom…
Beta : A za rybníky ostredok
Palčík : Ja si nedám kým ja žijem. A po smrti sa netráp. Mám svoj rozum sprvím poriadok zavčasu. Čo by od toho platilo po kúštičku, keď potom razom všetko bude vaše.
Mara : My si majetok do hrobu nevezmeme.
J. G. TAJOVSKÝ – STATKY – ZMäTKY



MO 10 MAŤ ALEBO BYŤ
Chyťte zlodejov ! Chyťte vraha ! Stráž ! Panebože na nebi, je po mne ! Zabili ma ! Podrezali ma ! Ukradli mi moje peniaze ! Kto to mohol byť ? Kam sa prepadol ? Kde sa skrýva ? Kam sa vrhnúť, aby som ho našiel ? Kde bežať ? Nie je tam ? Alebo tuto ? Stoj ! Vráť mi moje peniaze ! Všetkých dám obesiť a ak tie peniaze nenájdem, obesím sám seba.
HARPAGON
J. B. P.

MOLIERE – LAKOMEC










MO 10 MAŤ ALEBO BYŤ
Smiešna je akási chyba a zvrátenosť, ktorá však nespôsobuje ani bolesť, ani škodu, ako napríklad smiešna maska je čosi mrzké a neforemné, ale nepôsobí bolesť.
ARISTOTELES
ŽÁNER DRÁMY – KOMÉDIA





MO 10 MAŤ ALEBO BYŤ
BALZAC V DIELE HOVORÍ, ŽE ČLOVEK
„nie je ani dobrý ani zlý, spločnosť ho nekazí, ale podlieha v dobrom i zlom svojmu spoločenskému prostrediu.“
HONORÉ DE BALZAC – OTEC GORIOT














MO 10 MAŤ ALEBO BYŤ
„Že by ani jedna z jeho dcér neprišla ?“
„Ani jedna. Majú svoje starosti, neprídu. Vedel som to. Človek musí umierať, aby spoznal čo sú to deti.“
Z každého oka mu vyhŕkla slza na červený okraj viečka : „Odo dňa keď ich oči prestali pre mňa žiariť, nastala pre mňa večná tma a zima. To všetko je moja vina. Ja som ich naučil, aby po mne šliapali.“
HONORÉ DE BALZAC – OTEC GORIOT



MO 10 MAŤ ALEBO BYŤ
Jean Joachim Goriot bol obyčajný robotník, zručný, sporivý a dosť podnikavý, aby si mohol kúpiť závod svojho majstra. Bol trpezlivý, činný, energický, vytrvalý, rýchly v podnokaní, všetkému predišiel, všetko predvídal. Goriot mal vyše 60 000 libier ročného dôchodku a boL šťastný, že mohol uspokojovať vrtochy dcér : stačilo vysloviť hoci najdrahšie želania a otec sa už ponáhľal splniť ich.
HONORÉ DE BALZAC – OTEC GORIOT





MO 11 LIT. ĽUDS. OSAMEL., ODCUDZENIA A ĽUDS. VZŤAHOV
Bolo to večer okolo deviatej, prišli do jeho bytu dvaja páni. Bledí a tuční, cilindre akoby mali prirastené ku hlavám.
„Chcú so mno skoncovať akosi lacno“ povdal si K. Schytili K-ove ruky akýmsi profesionálnym hmatom. Pokúdil sa obzrieť si svojich sprievodcov podrobnejšie. Zastali. Boli na okraji voľného priestranstva. V sebaobrane sa ešte pokúsil použiť posledné lúče života. „Mnoho síl už potrebovať nebudem, vynaložím teraz všetky.“ Jednému pohrávalo s kútikmi úst a druhý sa správal ako nemý. Na hrtan Kaa doľahli ruky jedného z pánov, kým ten
druhý mu vrazil nôž do srdca a dva razy ho tam obrátil. Hasnúcimi očami K videl ešte ako ho pozorujú. „Ako pes“ povedal, akoby ho tá hanba mala prežiť.
FRANZ KAFKA – PROCES


MO 11 LIT. ĽUDS. OSAMEL., ODCUDZENIA A ĽUDS. VZŤAHOV
U Kafku máme po prvý raz čo robiť s príbehom, v ktorom hdina nenájde odpoveď na svoju otázku o pravom živote. Lebo jako žiť správne podľa zákona, keď zákon nemôžeme poznať, keď sa nám prejavuje iba v skorumpovanej podobe.
názor Eduarda Goldstuckera
FRANZ KAFKA – PROCES












MO 11 LIT. ĽUDS. OSAMEL., ODCUDZENIA A ĽUDS. VZŤAHOV
„Trp Jozef Mak. Člověk – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac na svete vydrží obyčajný Jozef Mak.“
J. C. HRONSKÝ – JOZEF MAK






MO 11 LIT. ĽUDS. OSAMEL., ODCUDZENIA A ĽUDS. VZŤAHOV
Pablo Ibieta :
„Chcel som oslobodiť Španielsko, všetko som bral veľmi vážne, akoby som bol nesmrteľný.

Zdalo sa mi, že mám celý život pred sebou a pomyslel som si : To je lož ! Nebol hoden nič ten môj život, lebo sa skončil. Život som mal pred sebou, uzavretý, zviazaný jako vrece a jednoducho všetko čo v ňom bolo nie je dovŕšené.“
RAMON GRIŠ
JEAN PAUL SARTRE – MÚR









MO 11 LIT. ĽUDS. OSAMEL., ODCUDZENIA A ĽUDS. VZŤAHOV
„Nie som filozofom, neverím dosť vo svoj rozum, a neverím ani dosť v boha a zaujíma ma, ako má človek žiť, keď neverí ani v boha ani v rozum.“
ROQUENTEN
JEAN PAUL SARTRE – HNUS






MO 11 LIT. ĽUDS. OSAMEL., ODCUDZENIA A ĽUDS. VZŤAHOV
Aj Sizyfa postihol zlý trest. Musí v podsvetí váľať do kopca ohromný balvan mramoru, a keď ho konečne dovalí na kopec, kameň mu vykĺzne a zletí dolu svahom. Znova a znova opakuje Sizyfos márnu robotu a jeho utrpenie sa stále obnovuje a nikdy sa neskončí.
ALBERT CAMUS – MÝTUS O SIZYFOVI












MO 11 LIT. ĽUDS. OSAMEL., ODCUDZENIA A ĽUDS. VZŤAHOV
Meussalt :
„veď každý je odsúdený od prvej chvíle narodenia na smrť.“


ALBERT CAMUS – CUDZINEC





MO 11 LIT. ĽUDS. OSAMEL., ODCUDZENIA A ĽUDS. VZŤAHOV
„Človek, ktorý myslí, rozjíma v tomto vulgárnom materialistickom svete o duchovnej stránke života, je poloboh. Obraz kentaura – napoly človeka, napoly koňa – pomáha mi postaviť proti svetu špiny, tiesnivosti a tmy nejaký vyšší svet Božieho vnuknutia a dobra.“
JOHN UPDIKE – KENTAUR












MO 11 LIT. ĽUDS. OSAMEL., ODCUDZENIA A ĽUDS. VZŤAHOV
„V komore sú dva náboje. Lenže tam aj zostanú. To bolo Herzogovi úplne jasné… Streľba z revolvera bola len myšlienka.“
SAUL BELLOW – HERZOG






MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE SLÁDKOVIČA
„A zrezať tie vrkoče vranie ?
Radšej dolu celú hlavu !
Oj, to nie, pán môj, to, preboha, nie !…“
A. SLÁDKOVIČ – DETVAN














MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE SLÁDKOVIČA
„Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana,
v ňom duša tvoja je zmaľovaná,
zhrej obrazom tým, čo schladlo !
Kde bujné v duši rastú zárody,
tam pyramída vstáva slobody –
a to je naše zrkadlo !“
A. SLÁDKOVIČ – DETVAN



MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE HVIEZDOSLAVA
„Jak hniezdo v skrytu parutí :
tak chalupa v hôr zákutí
uprostred zeleného lázku,
rozvitom sťa by na obrázku.
Kút ozaj skromný, ale milý…

Napravo záhradôčka malá,
čo treba, aby dochovala - …“
P. O. HVIEZDOSLAV – HÁJNOKOVA ŽENA









MO 12 OBRAZ SLOV.

ĽUDU V TVORBE HVIEZDOSLAVA
„… z jednej misy jedia, z jedného krčiaška pijú : k tým ono ako vtáča sadá…“



P. O. HVIEZDOSLAV – HÁJNIKOVA ŽENA





MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE SLÁDKOVIČA
„… ona mi mladosť moju sladila,
ona každú mi chvíľu zmladila,
s jej piesňou mi rástla sila;“

„… Hlavy vlas čierny pod partou vernou
širáka môjho nezmokol…
Keď mi opasok pekný vezmete :
tým na dvoje mi telo pretnete :“
A. SLÁDKOVIČ – DETVAN




MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE SLÁDKOVIČA
„Keby valaška táto nebola
zabila toho vášho sokola,
keby od nej ten vrah nebol padol
nebol bych teraz pod vašou vládou;“

„A čo mi je z tejto jasnej valašky,
keď nemá mojej fujary ?
Bez nej je duch môj len batoh ťažký,
ja bez nej kostlivec starý…“
A. SLÁDKOVIČ – DETVAN


MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE SLÁDKOVIČA
„…počuj tie gajdy šumného Stacha,
zasnívať onových časoch;
dívaj sa na tie od země skoky,
a ukážu ti budúce roky…“

„Neod´tahuj sa od kvetu lipy,
že vidíš dub už s žaluďom !
Cudzie ťa nikdy nezmieria vtipy
s naším slovenským osudom !…“
A. SLÁDKOVIČ – DETVAN




MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE SLÁDKOVIĆA
Jako by Detva obrov nemala ! –
Mať zrodila v poli syna,
trávovú plachtu rozvíjala,
z buka na buk ju pripína;
prvý raz šuhaj oči roztvorí,
čo vidí ? – výsosť Poľany hory
a opachy nezvratných skál;
a spustí zraky prvé v doliny,
čo vidí ? – hory zázračné stíny
a prekrásnu slovenskú diaľ.
A. SLÁDKOVIČ – DETVAN


MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE SLÁDKOVIČA
„Nie je to zora budúcej slávy,
keď z nešťastia so blaženos´t spraví,
umná živosť nášho ľudu.“
A. SLÁDKOVIČ – DETVAN











MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE SLÁDKOVIČA
Čo, vrstovníci moji, myslíte ? –
Nie je to už nádeje svet,
Keď už vo svojom ladom úsvite
národi si vie krásne hovieť ? –
Nie je to zora budúcej slávy,
keď z nešťastia si blaženosť spraví
umná živosť nášho ľudu ? –
on v púšti stojí a v nebi žije :
Čo ak sa puk ten vo kvet rozvije ?
Svety nám závidieť budú !
A. SLÁDKOVIČ – DETVAN

MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE SLÁDKOVIČA
Mať žne, a kto to dieťa čičíka ?
Šum lístia storočných dubov;
a k akej piesni chlapča privyká ?
vietor duje horou hrubou;
a pekná piseň šumnej materi
mladuškú dušu len s krásou mieri,
aby celkom syn nezdivel;
a preto potom rád on počúva,
aj keď Poľanou víchor predúva,
aj mladuchy slovenskej spev.
A. SLÁDKOVIČ – DETVAN







MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE SLÁDKOVIČA
„Dielo Detvan bolo „diťaťom slovenčiny“.

Výraz osobného, vnútorného, ľúbostného citu z Maríny sa v Detvanovi preniesol do obrazu ľudového života, do ľúbosti Martina a Eleny, detí slovenskej prírody.“
JÁN KALINČIAK – ROZPONIENKY NA SLÁDKOVIČA





MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE SLÁDKOVIČA
„a k tomu vám on len hodí slovo, naľavo ti to tam len nažmýka, a už máte osobu, obraz, scénu, nyšlienku a hneď nakreslenú, a to tak plasticky, že sa vám priam v očiach zaiskrí.“
JÁN KALINČIAK – ROZPOMIENKY NA SLÁDKOVIČA














MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE HVIEZDOSLAVA
„Tak tešia sa, hľa z ratolesti…
I javor zuní o ich štestí…
Podivno ! – Tedy nerest stá
Už prehrmela nad tým párom
a opäť blaha svitnul máj ?
Sú tajné Božie cesty veru !
že to tam krídly zašelestí
vše zneba zletlý anjeli zmieru…“
P. O. HVIEZDOSLAV – HÁJNIKOVA ŽENA

MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE HVIEZDOSLAVA
„Do služby vstúpil Miško Čajka
tu stojí ako obvinený,
zač ? – Spreneveril sa snáď službe,
korístil a bral z cudzieho ?
Nie ! – Zabíjať pošiel sám či v družbe ? Nie !“
P. O. HVIEZDOSLAV – HÁJNIKOVA ŽENA









MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE SLÁDKOVIČA
Stojí vysoká, divá Poľana,
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov :
či tých šarvancov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach mohutných
nenosí a nenadája ?
Alebo aspoň na tie výšiny nehľadí
dcéra tejto rodiny
Keď má porodiť šuhaja ? –
A. SLÁDKOVIČ – DETVAN


MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE HVIEZDOSLAVA
pohorským svahom oproti
tu strelec vylupnul sa z hory,
muž strný čarnej lepoty –
pán Artuš… Sťaby koho stíhal,
načúval – kročil a zas číhal –
keď videl, že nič na priekory,
na dvorec šupol kradmým zvykom;
tak doplužil sa ku schodíkom;
s tými hybaj hurtom dnu ! –
Čo a jak Hanka, keď hosť vkročil :
nevedieť /iste skamenelá,
zabudla uvítania vďak,
keď zrak jej úšker diabla zočil,
stál známy před ňou vlkodlak
a okáľama žhavo stočil/. P. O. HVIEZDOSLAV – HÁJNIKOVA ŽENA

MO 12 OBRAZ SLOV. ĽUDU V TVORBE HVIEZDOSLAVA
No pablesk, čo jak tenký, vľúdny
zatleje v každom nešťastí,
svetielce mušky medzi kermi –
i obeť už-už doráňaná
uvrzla izbenými dvermi
preds; povýkrikom : „Miško, kde si ?“
„Stoj !“ kríkla žena rozzúrená,
„späť ! Netkni sa ma, hnusný diable !
viacneprekročíš toho prahu,
bezbožník… varuj !“
P. O. HVIEZDOSLAV – HÁJNIKOVA ŽENA


MO 12 OBRAZ SLOV.

ĽUDU V TVORBE HVIEZDOSLAVA
Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás !
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
zrak jeho ukrnul, zmámila
lož, ohlušila presila :
vy k žitiu privediete zas,
vy vzkriesite, vy zotavíte,
z jatrivých vyliečite rán,
v opravdu priamom, bratskom cite
otvoriac lono dokorán,
a srdečnosť kde odveká,
kde nikdy navyspela zrda,
bez dotazu, kto on ? čo hľadá ?
na lono to, hľa, v objem sladký
ramenom láskyplnej matky
prítuliac verne človeka…
Len okamih tam pobudnutia :
už mŕtvie bôľ, už slabnú putá,
zrak čistí sa, tlak voľneje,
P. O. HVIEZDOSLAV – HÁJNIKOVA ŽENA ( POZDRAV )









MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
„Ľahko je bohatému byť dobrým. Ale tam, kde ničoho niet, človek ľahko do hnevu upadne. Tam je po láske. Tam je srdce v rozpore s celým svetom.“


BOŽENA SLANČÍKOVÁ TIMRAVA – SKON PAĽA ROĆKU








MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
„Ľudu dosť, ale to je chyba, že nieto hlavy v dome. Ešte kým stará gazdiná, ich mať žila, bolo ako-tak. Ale jako ona pominulú zimu zložila ustaté kosti do hrobu, jej pozostalí sú jako ovce bez pastiera. Otec umrel dávno, nieto, kto ba viedol veľkú čeľaď. Chlapi sice sa znášajú oni pristali, aby gazdom bol najstarší brat Paľo, ako sa i patrí. Ale ženy rozhodnúť sa nemôžu. Najstaršia nevesta Iľa od Jablonkov braná, myslí, že jej náleží veslo, i drží ho v ruke, no z ostatných ani jedna nie je spokojná s tým ta nanespokojnejšia mrzáčka Anča peknej tvári, ona k nenávisti popudzuje ešte i druhé.“
BOŽENA SLANČÍKOVÁ TIMRAVA – ŤAPÁKOVCI


MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUĆÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
„Keby sme boli v chudobe, neboli by sme žili tak… Veď viete, ako sme žili. Sťa cudzé ! Vina boli peniaze. A z domu som musel vystúpiť – tiež len pre peniaze. Čo je na nich dobrého, keď toľko, toľko sa trpí pre ne ! Ja si myslí, že peniaze sú věc vonkoncom nanič. Pre ne sa robí najviac zlého na svete.“
MARTIN KUKUČÍN – DIES IRAE







MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
„Môj ujec, farár v dedine, volával ma každý rok na leto; vždy som opvrhovala vraviac : Čo mne dedina ? Za dukát nevidíš elegantného človeka ! Teraz sklamúc sa v elegantných ľuďoch, ktorí len obletujú, začala so rojči´t za prostodušnými dedinčanmi, ktorí neoľubujú, nezaľubujú sa, ale berú.“
BOŽENA SLANČÍKOVÁ TIMRAVA – ZA KOHO ÍSŤ ?









MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
„No a teraz poďme. I večer nás zosobášia.“
„Ale ja som už s Janom Dúbravovie.“
„Ozaj-ozaj ! Už mi povedali – zabudol som. Oneskoril som sa… šak ste ma dlho čakali ? Mohla si ma ty prísť vyslobodiť jako teraz. Ach totka-totka ! Nuž pôjdeš so mnou, nepôjdeš ?“
Zuzke uľútilo sa ho. Výčitky svedomia sklátili ju. „Nečakala som ťa – nečakala. Ja so nachcela isť za teba – to som ťa len klamala. Vieš ? Klamala som ťa, chcela som ísť za Jana Dúbravovie, a teba som zaviedla. Preto nás Pán Boh takto potrestal !“
No husiar nechápal, čo mu vraví. „Oneskoril som sa, hej… ale ja som nie vina.

Keby nie totoka… ale do komoryma zaprela.“
MARTIN KUKUČÍN – NEPREBUDENÝ





MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
„U Ťapákov národa je veľa. Štyria bratia so ženami a deťmi, piaty najmladší Mišo, ešte mládencom. Dievka jedna Anča, tridsať ročná nevydatá. Nevydala sa - je mrzáčkou.“
„Veľa je ľudí u Ťapákovcov… Keď sa všetci zídu, temer nestačia lavice. A keď obsadnú stôl na obed, čo len po sedem ráz začrú do misy lyžicami, už sa i vyprázdni…“
BOŽENA SLANČÍKOVÁ TIMRAVA – ŤAPÁKOVCI




MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
„Ondráš Machuľa je veru biedny tvor boží. Kto len naňho pozrie, musí ho poľutovať. Akoby stvoriteľ chcel vzbudiť obdiv, zasypúc ho všetkými nedostatkami. Hlava veľká, krytá ostrými vlasmi, ktoré svojou nepoddajnosťou pnášajú sa na zvieraciu srsť. Čelo nízke, oči nápadne malé, lícne kosti vypuklé, nos rozplaštený na koláč, a ústa široké. Postava malá, nevyvinutá, zhrbená. Keď kráča, ruky mu vopred celembajú jako cepy – celý člověk málo ponáša sa na človeka.“
MARTIN KUKUČÍN – NEPREBUDENÝ








MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
MARA TURJANKA:
Mara nevydržala, ležala – len cez oblok kuknúť deti. Var ju chytila idúcu po zamrznutej ceste. Kukla, vbehla deti spali. Pobozkávala ich, naprávala im. Netrvalo to ani minútku, už zase primknúc bežala späť.
… „Bože, ešte vari ochorieť idem…“
J. G. TAJOVSKÝ – HORKÝ CHLIEB



MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
„Ale, že tamtých všechsvätých nebola došla s peniažkami, prišla bola prosiť, aby sme jej perinku aspoň na zimu nechali, lebo že je komôrka chladná. Slzy sa mi tisli do očí, a len som ju chytro hľadel uspokojiť, odpraviť.“
Keď príde Pôstková zasa : „Čo chcete ?“
„Prišla som si tú dlžôbku zaplatiť, a vykrúca peniažky. Na túto dlžôbku predala som tú perinku, čo ste mi boli v jeseni nechali…
Porátajte – že si dobre.“ A vykrúcala kyptavými ručičkami peniažky z handričky.“
J. G. TAJOVSKÝ – MAMKA PôSTKOVÁ





MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
„Ďakujem vám, že ste ma celý môj život vo vašom dome obchodili, chovali, šatili a všetko. Pánboh vám daj zdravia, i vašim deťom – chytil Maco gazdovi ruku a bozkal mu ju pro, než by si ju bol mohol odtrhnúť od Macových úst. Konečne i richtárovi vypadli slzy a v svedomí bohvie, čo si myslel, ale všetko dobré. Bolo však už neskoro. Maca našli ráno studeného v telinci.

Gazda vystrojil mu krásny pohreb, s kňazom, na truhle bolo ešte aspoň naposledy spravodlivé meno Macovo, i kedy sa narodil a umrel, že richtára celá obec pochválila, len sluhovia v obci si povrávali, že však ho mal začo pochovať…“
J. G. TAJOVSKÝ – MACO MLIEČ



MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
Maco Mlieč bol mocný, roboný jako koník. Povrávali ľudia, že preto, že bol od rodu trocha nasprostastý a aj hluchý. Prezvali ho teda dievky, ako do dediny prišiel a počínal ich jako druhí paholci, naťahovať – Mliečnikom, už neviem, či preto, že bol krátky, široký, hrdla nič, akoby ho z pňa odťal. Zjednala ho mať, a kým táa otec žili, stará gazdiná zaodievala Maca, dala mu vše na dohán, lebo už sa bol naučil, jako všetci chlapci, ešte na salaši fajčiť. Ale pár zlatých vše vyšlo materi Macovej, ačkoľvek brala zo synovej pláce na každé sviatky po zlatom, po dva. Ale rodičia mu jeden po druhom pomreli, stará gazdiná tiež a Macovi už na piaty rok nič nevyplatili, ma šiesty ho nejednali, ale Maco slúžil ďalej. Dali mu najesť, kúpili mu súkna na háby, krpce, dávali mu každý deň pálenky na dohán si vše vyprosil a takto šiel roko za rokom.
J. G. TAJOVSKÝ – MACO MLIEČ



MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
Nech bolo, ako chcelo, ale od pána aduša nikto viac nepočul známych slov : „Keď báčik z Chochoľova umrie…“



MARTIN KUKUČÍN – KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE





MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
U Ťapákov nie je v obyčaji odpovedať na každú reč. Ale Anča – mrzáčka skočila jej do reči. „Čo by si ty žakovala , Choď si do Jablonckov rozkazovať. Ty si tu nie pani !“
„ A ktože je ? Ba ver som ja !“ smeje sa jej Iľa.
„A oni to musia robiť čo ja chcem !“ povie srdnato.
„A ty sa nestar, ty čuš ! Ja tebe nevravím, ale týmto somárom tu !“
BOŽENA SLANĆÍKOVÁ TIMRAVA – ŤAPÁKOVCI



MO 13 DEDINA V DIEL. KUKUČÍNA, TAJOVSKÉHO, TIMRAVY
V ohrade novej pod jaseňmi boli hroby, štyri hroby. „Pod týmto kameňom leží môj starý otec a stará mať,“ riekol pán Aduš vážne, zložiac klobúk. „ Tuto zase moji rodičia bez kameňa. Toto miesto si vyhliadol sám starý otec, odradil, i tieto jasene zasadil. Jasene nie sú moje. Nemôžem ich predať.“
„Tu je všetko vaše – jasene, alebo desiatka !“ „Ako to môžete žiadať ? Mám vlastným rodičom olúpiť hroby ! A báčik z Chochoľova tiež tu chce ležať pi svojej sestre… Ako by ja to urobil ? Kde by som mal svedomie ?“ „Keď môžete živých – mŕtvych môžete tobôž. Im už jaseňov netreba, ale mne desiatka treba.“ „Po smrti im takú hanbu…“ „Aspoň nech vedia, čo mali za syna. Nech sa oni zaň hanbia, keď on nemá hanby.“
Ondrej hovoril s hlbokým presvedčením.

Jeho každé slovo nachádzalo tisíc ozvien v Adušovej duši.
MARTIN KUKUČÍN – KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE

MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
„Chcem radšej iba pätoro slov povedať,
aby aj bratia všetko porozumeli,
než nezrozumiteľných slov riecť tisíce“
rozumom prostm chcem tých päť slov vyrieknuť…
KONŠTANTÍN – PROGLAS













MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
„Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako ? Alebo, či slnce takisto nesvieti na všetkých ? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci ? A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché ?… My však národov mnoho poznáme, knihy majúcich a Bohu slávu vzdávajúcich každej svojim jazykom…“
KLIMENT – ŽIVOT SV. KONŠTANTÍNA




MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
„Bo svätý Pavol učiteľ nám hovorí,
keď najprv k Bohu prosbu svoju predniesol :“


KONŠTANTÍN – PROGLAS












MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
„ sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha : hebrejský, grécky a latinský“



CIRKEVNO – KRESŤANSKÝ NÁZOR VÝCHODO. FRANS. RÍŠE





MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
„Bo, ktorý sluch, čo strašný rachot hromový neočuje, stáť bude v bázni pred Pánom ? Bo nos, bo čuch, čo vôňu kvetu nevníma, akože môže zázrak boží pochopiť ? Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia, človeka činia, akoby bol z kameňa.“
KONŠTANTÍN – PROGLAS












MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
„… s nerozumným rozumom, keď počujete slovo v cudzom jazyku, nepočuli v ňom znieť zvon medený…“



KONŠTANTÍN – PROGLAS





MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
„Na počiatku bolo slovo i slovo bolo u Boha i Boh bol slovo.“




KONŠTANTÍN A METOD – EVANJELIUM SväTéHO JÁNA











MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
„ A ešte väčšmi od človeka z kameňa je mŕtva duša, každá duša bez písmena.“



KONŠTANTÍN – PROGLAS






MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
Lebo Rastislav, knieža moravské, Bohom povzbudený,… a posolstvo k cisárovi Michalovi, hovoriac :
„Keďže náš ľud od pohanstva sa odvikol a kresťanského zákona sa drží, učiteľa nemáme takého, ktorý by nám v našom jazyku pravú vieru kresťanskú vysvetlil, aby aj iné strany, to vidiac, pripodobnili nám. Tak pošli nám, vladyku, biskupa a učiteľa takého, lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza.“
ŽIVOT SV.

KONŠTANTÍNA








MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
„ a pretože, tak uhoviac Bohu, bol ním milovaný, približovať sa začal čas prijať pokoj od strastí a mzdu mnohých námah. I opýtali sa ho, hovoriac :
„Koho čuješ, otče a učiteľu ctihodný, medzi učenníkmi svojimi aby o učení tvojom tebe nástupcom bol ?“
I ukázal im jedného zo známych učeníkov svojich, nazývaného Gorazdom…
ŽIVOT SV. METODA



MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
„Hej, vladyka, Filozofa upoteného stretnúc raz ľudia, povedali mu : „Čo sa poíš ?“
Vraví on : „S hribými ľuďmi som sa prel.“
Pohádajúc sa pre to slovo, rozišli sa; jeho však pošlúc do Švábska, držali ho zajatého pol treťa roka.
ŽIVOT SV. METODA











MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
Keď ten ctihodný muž Andrej utiahol sa do pustovníckej samoty, na veľké vyčerpanie tela, ale na posilnenie duchovného života, vždy zachovával pôst.


LEGENDA O SV. SVORADOVI A BENEDIKTOVI





MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
Okresaný dubový peň totiž ohradil plotom a na tento plot zo všetkých strán pripevnil ostré trsti. Sám veru sediac na pni, použil na občerstvenie tela takú polohu, že keď náhodou telo, premožené spánkom, naklonilo sa na ktorúkoľvek stranu, ostrými trstami ťažko poranené precitlo. A okrem toho dal na hlavu korunu urobenú z dreva, na ktorú zo štyroch strán zavesil štyri kamene; a tak keď sa ospatá hlava kamkoľvek naklonila, udrela sa o kameň.
MAURUS – LEGENDA O SV. SVORADOVI A BENEDIKTOVI








MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
„ Pamiatka a život blahoslaveného učiteľa nášho Konštantína Filozofa, prvého vychovávateľa národa slovienskeho. Požehnaj, Otče !“


ŽIVOT SV. KONŠTANTÍNA – KLIMENT





MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
„ lebo pre všetkých stal sa všetkým, aby si všetkých získal.“




ŽIVOT SV. METODA











MO 14 STAROSLOVIEN. LIT. A JEJ OHLAS V SLOV. NÁR. KUL.
„Pamiatka a život blahoslaveného otca a učiteľa nášho Metoda, arcibiskupa moravského. Požehnaj, Otče !“



GORAZD – ŽIVOT SV.

METODA






MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Neboj sa, mamko ! donňbrí to ľudia,
Bár sa, ich ten svet aj bojí;
keď aj v zápale poblúdia,
krajšie to, než hniť v pokoji.

1. „My sme u nás doma – my sme tuná páni !“
JÁN BOTTO – SMRŤ JÁNOŠÍKOVA










MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Šabľa, šabľa, nie okovy
pristane ver junákovi :
kto chce, nech si putá nosí,
do rúk, bratia, šable, kosy !
JÁN BOTTO – PIESNE VOJENSKÉ / POCHOD






MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Slovensko : „zakliata krajina“ čaká na „víťaza“
„biela húska s červenými ústy“ plávajúca po rozbúrenom Dunaji
Ľ. Štúr : „junák orol v ligotavej zore.“


JÁN BOTTO – BÁJ NA DUNAJI











MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
„Kolo mňa, junáci ! Kolo na okolo :
Hej, bude nám, bude, jako nám nebolo !“
„Tu moja hospoda na skale vysokej :
Tu ja junák väzeň vo veži hlbokej.“
SAMO CHALUPKA – LIKAVSKÝ VäZEŇ






MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
6. modlí sa „za ľud, zaľud nešťastný, za to chorô dieťa, žeby abo ožilo, abo šlo zo sveta !
„A ľud nemý jak tôňa vlečie sa dokola“
7. Ľud je mĺkvy : „sťa mĺkva skalina“
Janíčko, kdeže si ?“
8. „zakliata krajina“ = SLOVENSKO
9. „svet zlý padne na kolená
a národ náš vstane hore.“
JÁN BOTTO – SMRŤ JÁNOŠÍKOVA






MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Keby ja bol orol vták, vyletel bych nad oblak, zaplieskal bych krídlami nad našimi Tatrami.

Hrôza desí celý svet, horký ťažký je môj let, víchrice ma zrážajú, pierka zo mňa padajú.

Radšej zhyniem na poli
ako by žil v nevôli.
JANKO KRÁĽ – OROL VTÁK




MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
„Hore, za česť, slobodu slovenskému národu !“




JANKO KRÁĽ – SLOVO ( DUMA BRATISLAVSKÁ )











MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia, ponad vysoké hory, ponad rovné polia; preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu, sadli tam za pomedzím slovenskéhi rodu.

Duní Dunaj, a luna za lunou sa valí, pod ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.
SAMO CHALUPKA – MOR HO !




MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Boli časy, boli, ale sa minuli – po maličkej chvíli minieme sa i my !
2. zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete .
a vy že odkedy ten biedny ľud drete ?
4. Zhotuj dušu k odchodu ! Bije tvá hodina.
5.

No príde i prísť musí ten bohatier boží
čo zákon pošliapaný na oltár vyloží
no príde i prísť musí ten veĺký deň
súdu a za stôl zasadne pravda môjho ľudu.
JÁN BOTTO – SMRŤ JÁNOŠÍKOVA







MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
A ty mor ho ! – hoj mor ho ! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu : A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom : Mor ty len a voľ nebyť, jako byť otrokom.

SAMO CHALUPKA – MOR HO !






MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Branko : „búrila sa krv moja a hnala ma ta do boja“ keď videl neprávosť

Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som.
SAMOí CHALUPKA – BRANKO












MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
„V ňom zvíťazilo nie turecké vojsko,
ale bystrá Slovač naša.

…chce sa vrátiť „ ta do vlasti mojej
lona, na tie krásne brehy Hrona.“
PATRIOTIZMUS
SAMO CHALUPKA – BOJ PŘI JELŠAVE / TURČIN PONIČAN




MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
„ záhorský šuhaj“ Boleslav Záhorský
Nivočia, netnú, nerúbu, nekolú;
Ale srdce berú slovenskému kolu

Málo nás je málo, ale nič preto :
bez sto lastovičiek bude ešte leto;
Povedali mnohí, že pôjdu za nami,
a teraz po kútoch nôtia so svrčkami.
JANKO KRÁĽ – DUMA BRATISLAVSKÁ








MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Janko Kráľ v presvedčivých, pestrých a pravdivých umeleckých obrazoch vykreslil život slovenského ľudu v prvej polovici 19. Storočia, vyjadril jeho túžbu po slobode a jeho veľkú nenávisť k feudálnemu útlaku.
Michal Považan
JANKO KRÁĽ





MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Okolo mňa sa chmáry čierne vijú,
ja letím, letím, kým ma nezabijú.
Ja strechy nemám, ja kde sadnúť
nemám, hrom mi ukáže miesto,
kde ležať mám.

Okolo mňa chmáry
hromy bijú, ja letím, letím, kým ma nezabijú.
JANKO KRÁĽ – OROL










MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
„ kárajte sa, všetci toho sveta dráči !“

„hlava sa mu múti, vlasy dupkom vstali,
oči jako dáke lopáre vyvalí.“
( gradácia )
JANKO KRÁĽ – PÁN V TŔNÍ





MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
„ ja musím v čiernej zemi za mladi ležati.“



JANKO KRÁĽ – KVET












MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Janík : „šablička železná třeba junákovi“

Autor : Či to má vždy tak byť, ako dosiaľ bolo.“

JANKO KRÁĽ – ZVERBOVANÝ






MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
„Člověk biedne stvorenie – za to prosté živenie, vždy sa sužuje.“

To príde, ke´d nie dnes, zajtra –
nie zajtra – potom prísť musí.
JANKO KRÁĽ – DRÁMA SVĚTA












MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Otec ho ako koňa mláti od malička,
s plačom ho napomína biednučká mamička…


JANKO KRÁĽ – ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO






MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Deste sa vy a traste, bo triasť sa musíte, už nad vani hrom hučí, blednite a mrite !


JANKO KRÁĽ – ZBOJNÍKOVA BALADA












MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Kamarátstva netrpí, na sebe prestáva, samotný na nábreží on Váhu sedáva.

VRCHY : „čiernoperí vtáci“
POLIA : „čierna šatka pamuková, ktorúnosí za možom osirelá vdova.“
JANKO KRÁĽ – ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO




MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Nezastane ako ja iba pri Varíne
ale ukáže sa celej Uhorskej krajine.


JANKO KRÁĽ – VÝLOMKY Z JÁNOŠÍKA











MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Čľup – voda berie, pred sebou hrnie,
mladého Janka zakryje
a do samého bieleho rána
vlnami hučí a vyje.

Do vody skočil,
Janík mladuštičký svoj život utratil.
JANKO KRÁĽ – ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO




MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
„Boli časy, ešte budú !
Bo čo v svete všetko minie :
pravda naša nezahynie.“

Piesni treba, víchru treba !
Nech sa zdvihnú luny v nebá –
a svet starý padne v rumy !
JÁN BOTTO – OROL – K MLADOSTI









MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Básnické dielo Sama Chalupku pomáhalo v čase svojho vzniku i neskoršie nášmu ľudu v zápase o jeho slobodu. Chalupkove verše zneli jako výzva do boja, dvíhali národné sebavedomie.
Miloš Tomčík
SAMO CHALUPKA ( MOR HO ! )





MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
a spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť, strážiť nám naše stáda, polia naše plúžiť


SAMO CHALUPKA – MOR HO !













MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú
taká otroč neznáma slovenskému kraju.

Zvyk náš nie je napádať cudzie vlasti zbojom :
Slovan na svojom seje ižne len na svojom;
cudzie nežiada.
SAMO CHALUPKA – MOR HO !




MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
V tej kosodrevine vatru si roznietim :
Slovenskej rodine slobodu zasvietim.

10. jánošíkov odboj „dá boh, ešte budú.“
3. Do zbroje ! Kto si synu svojho rodu hodný :
Abože my zahyň, abo buď slobodný.
SAMO CHALUPKA – 2. JUNÁK 3.

KRÁĽOHOĽSKÁ










MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Na kráľovej holi jasná vatra svieti;
okolo tej vatry dvanásť hôrnych detí.

Hoj, švarná to junač, jako jeden všetci
valaška im v pästi, karabín na pleci;
také deti rastú na Kráľovej holi.
SAMO CHALUPKA - KRÁĽOHOĽSKÁ




MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
„ Hore sa, Slováci ! Hore sa ! – a Boh dá:
Bude Slovák ešte, čím býval inohdá.“


SAMO CHALUPKA – SPEVY – BOLO I BUDE










MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Zem dupotom a nebo rykom sa otriasa
( ZVELIČENIA )
Pobelavé kaderie šije im otáča, modré
ich oči bystro v okolo si páča.
Rastom sú jedle, pevní ani skala :
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala… ( PRIROVNANIA )
…a junák ti cisárovi pozrel okom v oko… ( SYNEKDOCHA )
SAMO CHALUPKA – MOR HO !





MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Zakukala kukulienka jarnú, čerstvú nôtu,
vyvolala zas celý svet ospalý k životu.
Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme :
a my, chlapci podtatranskí, či sedieť budeme ?
Tajná sila všetky hate a prekážky borí :
a nás slabých majú vysmiať naše zrutné hory ?
Hýbajú sa Podtatranci, spríbuznené rody,
nad Slovanstvom prebudeným svitá deň slobody.
Niet krajšieho v svete mena ak sloboda svätá,
všemohúce toto meno nikto nezahatá !
Pohynuli naši bratia za to meno skazou –
ale zmohýl ich vychodia zástupy víťazov.
JANKO KRÁĽ – JARNÁ PIESEŇ

















MO 16 ROMANTICKÉ IDEÁLY
Hej, sloboda, krásne meno – svetu na závade !
Bračekovci naši drahí, vrahovia sú všade :
jeden prosto, druhý z boku, tretí v stranu inú
chcejú zničiť našu drahú slovenskú rodinu.
Zdvihol sa kúr od Dunaja, zdola oblak tmavý,
smutné chýry prichádzajú o víťazoch Slávy :
dolné púšte donášajú žalostnú ozvenu –
Bože milý, či si na nás celkom zapomenul ?
Jeden klame, druhý vraždí – samí pekelníci,
a tretí sa znás vysmieva, že sme ničomníci.
Ej, zakukaj kukulienka, jarnú, rezkú nôtu,
vyvolaj len všetky sily slovanské k životu !
A vy, bratia naši rodní, roztratení v svete,
zlorečené vaše meno, keď sa nehýbete !
Podajte si bratské ruky k veľkému životu –
kukučka nám bude kukať novú, rezkú nôtu !
JANKO KRÁĽ – JARNÁ PIESEŇ














MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
Tisícročnú včelu som začal písať ešte vtedy, keď som o tom ani sám nevedel. Písali ju do mňa od detstva starí rodičia, susedia, kolektív obce aj široké naše okolie. Obdobie posledných tridsiatich rokov Rakúsko-Uhorska bolo pre náš národ jedno z najzložitejších a najťažších v celej slovenskej histórii.
PETER JAROŠ – TISÍCROČNÁ VČELA












MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
Sedliak zostane sedliakom, tak jako zem zostane zemou. Stará známa vec : slušní a láskaví ľudia… A zo železných pluhov, ktoré tak vehementne vchádzajú do spanilej zeme, a spolu s ňou plodia pre ľudské zdravie a i pocit krásy… Bol som otrokom zeme, bol som i kráľom…
ŠTEFAN MORAVČÍK – SEDLIACI





MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
„Hát, milosťslečna, nak sa prepadnem, ak toto nie je ten najkrajší kúštik mäsa v Palánku.“ Ľudia očakávajúc nejakú poznámku na adresu starej slečny, sa veselo rozosmiali, staré dievky tu nemali ľahký život. „Ak to hovoríte, vy…
„Pozrite“ ukázal lišiacky na ostatných „koľkí za ním banujú… Milosť slečna, s týmto kúštikom mäsa môžte aj korzovať, tak vám pristane…“ A vo veľkom smiechu už takmer nebolo počuť : „Pozrite sa, jako za tým mäsom banuje slečna Tschlerová, a tá veru nezoberie hocičo pre svojho andaláša.“
Volent
LADISLAV BALLEK – POMOCNÍK





MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
Imriško : „Či Vilma nie je dosť pekná ? Drž sa jej.“

„Toto je len armáda ! Darmo, nasilu sa nedá bojovať.“
„Ba, len nasilu sa dá, vojna je násilie. Aj keď sa brániš, aj keď útočíš… Komu by sa chcelo dobrovoľne bojovať ?“
GULDÁN
VINCENT ŠIKULA - MAJSTRI





MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
„Tam u nás, kde v tôni brál a sosien objíma s ovsom krotkým bledá ráž, nechal som srdce svoje zasadené pod balvan žulový : tu bdi a stráž !“


JÁN SMREK – ZRNO










MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
Bohatstvá veľkomesta :
Všetko to cudzie mi, je inde moja vlasť,
tam medzi bralami môj čarokrásny domov.
Ó, dobrý rodný údol, na malých chatrčiach
ten milý modrý kúdol, tie mäkké sonáty, ktorými
vietor húdol. Ó, ty môj krásny kraj.
E. B. LUKÁČ – DUNAJ A SEINA





MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
Len dve slová želám vám : VŽDY a NIKDY.
Buďte šťastná vždy a nešťastná nikdy, buďte šťastná, to jediné Vám môžem priať, lebo to slovo viac znamená, než by som Vám ja mohla dať.

So srdca Vám prajem krásne narodeniny.
MAJKA
MAJKA IVÁDYOVÁ – BLAHOŽELANIE











MO 17 HISTORIZMUS TÉMA DOMOVA
práca a láska : „Keď sú v rovnováhe, sú pevné jako konopné povrazy.“
práca : „činnosť tvoriaca a meniaca svet.“
láska : „je tu na to, aby obnovovala a omladzovala život.“
FRANTIŠEK HEČKO – ČERVENÉ VÍNO






MO 18 FANTASTIKA A JEJ UMELECKÝ OBRAZ
„Nemohu si pomoci, ale literatúra, která se nestará o skutočnosť a o to, co se opravdu děje se světem, písemníctí, které chce na to reagovat tak silne, jek je dáno slovu a myšlence, taková literatúra není můj případ.“
KAREL ČAPEK











MO 18 FANTASTIKA A JEJ UMELECKÝ OBRAZ
1. robot : Pane, pověz, jak udržet život. ALQUIST : Řekl jsem, že máte nalézt lidi. Jen lidé mohou plodit. Obnoviť život. Vrátiť všechno, co bylo. Roboti, prosím Vás proboha, hledejte je !
4. robot : Všechno jsme prohledali, pane. Není lidí.
ALQUIST : Ó-Ó-Ó, proč jste je zahubili !
2.robot : Chteli jsme být jak lidé. Chteli jsme se stát lidmi.
KAREL ČAPEK – R. U. R.




MO 18 FANTASTIKA A JEJ UMELECKÝ OBRAZ
Kapitola ôsma.

O peknom úspechu chrabrého Dona Quijota v strašnom a neslýchanom dobrodružstve s veternými mlynmi a o iných pamätihodných príhodách.

M. DE C. SAAVEDRA – DôMYSELNÝ RYTIER DON Q. DE LA M.










MO 18 FANTASTIKA A JEJ UMELECKÝ OBRAZ
EMILIA MARTY
„dobře, že je smrť na svete.“


KAREL ČAPEK – VĚC MAKROPULOS





MO 18 FANTASTIKA A JEJ UMELECKÝ OBRAZ
Na prvom prebýval kráľ. Oblečený do purpuru a hermelínu sedel na veľmi jednoduchom ale majestátnom tróne.

Na druhé planéte býval márnivec. Ach, prišiel ma navštíviť obdivovateľ.

Na ďalšej býval pijan.
Čo tu robíš ? Pijem. Prečo piješ ? Aby som zabudol. Aby si zabudol ? A načo ? Aby som zabudol, že sa hanbím. Za čo sa hanbíš ? Hanbím sa, že pijem.
A. DE SAINT EXUPÉRY – MALÝ PRINC

MO 18 FANTASTIKA A JEJ UMELECKÝ OBRAZ
4. planéta patrila biznismanovi.
Čo robíš s tými hviezdami ? Čo s nimi robím ? Áno ? Nič, vlastním ich.

5. planéta bola zo všetkých najmenšia.
Vošla sa tam pouličná lampa a lampár.

6. planéta : Aha tu máme cestovateľa. Odkiaľ prichodíš ? Som zemepisec. Sú na vašej planéte oceány ? Ja to nemôžem vedieť. A vrchy ? Ja to nemôžem vedieť. A mestá a veľké rieky a púšte ? Ani to nemôžem vedieť. Veď ste zemepisec ! Správne, ale nie cestovateľ. A. DE SAINT EXUPÉRY – MALÝ PRINC






MO 18 FANTASTIKA A JEJ UMELECKÝ OBRAZ
a ruže boli veľmi zarazené.
Ste krásne, ale ste prázdne, nemožno pre vás zomrieť. Moja ruža je ejdiná dôležitejšia jako vy všetky, pretože práve ju som polieval. Pretože ju som dával pod sklenený zvon. Pretože jej som pozabíjal húsenice. Pretože ju som počúval keď sa žaluje a vystatuje i keď mlčí.
A. DE SAINT EXUPÉRY – MALÝ PRINC










MO 18 FANTASTIKA A JEJ UMELECKÝ OBRAZ
Čo znamená skrotiť ? Znamená to vytoriť putá. Ty si pre mňa len malý chlapec podobný státisícom malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. Ani ty mňa nepotrebuješ. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete.

Ja budem pre teba jediná věc na svete.
A. DE SAINT EXUPÉRY – MALÝ PRINC






MO 18 FANTASTIKA A JEJ UMELECKÝ OBRAZ
Všetci dospelí boli najprv deťmi. Ale máloktorý z nich sa na to pamätá. EXUPÉRY
Žil som samotársky, až do tých čias, kým ma před šiestimi rokmi nepostihla porucha motora na saharskej púšti.

Zo svojej rodnej planéty, sotva väčšej jako dom, sa vybral najprv na asteroidy 325, 326… 330, aby tam hľadal poučenie.
A. DE SAINT EXUPÉRY – MALÝ PRINC





















MO 18 FANTASTIKA A JEJ UMELECKÝ OBRAZ
to bude boj spravodlivý a skutok veľmi bohumilý, keď vykynožím z povrchu zeme také zlé býlie.“
„Akí obri ?“ spýtal sa Sancho Panza.
„Tamtí, čo vidíš,“ odvetil jeho pán, „s tými dlhými rukami, ktoré mávajú niektorí temer na dve míle.“
„Počujte, Vaša Milosť,“ odvetil Sancho, „veď to, čo tam vidno, nie sú obri, ale veterné mlyny, a čo sa vám pri nich zdá rukami, to sú krídla, ktoré poháňa vietor a ony pohybujú žarnovmi.“
„Zrejme,“ vetil Don Quijote, „sa nevyznáš ani za mek v dobrodružstvách : sú to obri a ak sa bojíš, rušaj odtiaľto a modli sa, pokým sa ja pustím s nimi do krutého a nerovného boja.“
Riekol to a popchol ostrohami svojho koňa Rocinanta, nedbajúc na volanie zbrojnoša Sancha.
M. DE C. SAAVEDRA – DôMYSELNÝ RYTIER DON Q. DE LA M. MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
ŽIVOTNÉ KRÉDO :
Keby každý človek na kúsku svojej země urobil všetko, čo môže urobiť, aká krásna by bola naša vlasť.

AFORIZMUS : stručnosť je sestrou talentu.
ANTON PAVLOVIČ ČECHOV








MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
Anna Kareninová :
„Moja je pomsta, moja je odplata.“



LEV NIKOLAJEVIČ TOLSTOJ – ANNA KARENINOVÁ








MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
Rodion Raskoľnikov:
„ nezabil som človeka, ale princíp.“




FIODOR MICHAILOVIČ DOSTOJEVSKIJ – ZLOČIN A TREST








MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
„Malý Oliver ? Je len najdúch vychovaný v sirotinci.“
MONKS




CHARLES DICKENS – OLIVER TWIST






MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
„Tak mi ide o toto : iste máš dosť mŕtvych nevoľníkov, ktroí ešte nie sú vyčiarknutý z revízneho súpisu. Je tak ?“
„No mám a čo ďalej ?“
„Prepíš ich na mňa, na moje meno.“ povedal Čičikov

NIKOLAJ VASILIEVIČ GOGOĽ – MŔTVE DUŠE







MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
„vari nechcete povedať, pán Tupman, že by ste si obliekli zelenú zamatovú kamizolu s krátkymi šosíkmi ?!“
„Práve to som chcel, pane.

A prečo nie, pane ?“
„Preto pane, lebo ste na to pristarý a na to pritučný.“
„Pane, to je urážka.“
„Pane, nie je to ani z polovice také urážlivé, aké by to bolo pre mňa, keby ste tam prikvitli v zelenej zamatovej kacabajke s krátkymi šosíkmi.“
„Pane, vy ste fifik.“
CHARLES DICKENS – KRONIKA PICKWICKOVHO KLUBU






MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
„Chystáme raňajky pre väčšiu spoločnosť, prídu všetci, ktorí sa preslávili svojím dielom a nadaním…“
„všetci známy pani Hunterovej sú slávni, jej ctižiadostivosťou je stýkať sa len so slávnymi ľuďmi.“

CHARLES DICKENS – KRONIKA PICKWICKOVHO KLUBU






MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
Balzac v diele hovorí, že človek :
„nie je ani dobrý ani zlý, spoločnosť ho nekazí, ale podlieha v dobrom i zlom svojmu spoločenskému prostrediu.“


H. DE BALZAC – OTEC GORIOT











MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
„Prirodzene, obe dcéry vychovával nerozumne. Goriot mal vyše 60 000 libier ročného dôchodku a bol šťastný, že mohol uspokojovať vrtochy dcér : stačilo vysloviť hoci najdrahšie želania a otec sa už ponáhľal vyplniť ich; za dary žiadal si len trochu poláskania.“

HONORÉ DE BALZAC – OTEV GORIOT






MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
„Že by ani jedna z jeho dcér neprišla ?“
„Ani jedna, majú svoje starosti, neprídu. Vedel som to. Člověk musí umierať, aby poznal čo sú to deti.“
Z každého oka mu vyhŕkla slzy na červený okraj viečka.
„Odo dňa, keď ich oči prestali na mňa žiariť, nastala pre mňa večná zima. To všetko je moja chyba, ja so ich naučil, aby po mne šliapali.“
HONORÉ DE BALZAC – OTEC GORIOT







MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
Jean Joachim Goriot bol pred revolúciou obyčajný cestovinársky robotník, zručný, sporivý a dosť podnikavý, aby si mohol kúpiť závod svojho majstra. Bol trpezlivý, činný, energický, vytrvalý, rýchly v podnikaní, mal orlí zrak, všetkému predišiel, všetko predvídal.“
HONORÉ DE BALZAC – OTEC GORIOT







MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
V prvej z najznámejších drám sú skryté i zjavné paralely so Shakepearovým Hamletom, ale na novú cestu dramatika Čechova vstupuje základná téma – príroda. V Čajke sa hovorí o človeku, o človeku v umení, o sláve a priemernosti, o láske a nenávisti aj o odpustení, o závisti a nezmieriteľnosti s osudom.
A. P. ČECHOV – ČAJKA










MO 19 ÚSILIE O UMELECKÉ POZNANIE SKUTOČNOSTI
„Ovládol,“ hovorí Gorkij o Čechovovi a platí to bezozvyšku aj o Gogoľovi, „umenie vo všetkom nájsť a zdôrazniť banálnodť, umenie, ktoré je dostupné len človeku s vysokými požiadavkami na život, ktoré sa vytvára len vrúcnou túžbou vidieť ľudí prostých, krásnych, harmonických. Banálnosť v ňom vždy nachádzala prísneho a neľútostného kritika.“
A. P. ČECHOV – CHAMELEÓN






MO 20 KONFLIKTY ČLOVEKA A SVETA
„Peter, trikrát zaprel Krista.“
PŠTROSÍ VEČIEROK
„Čo ťa nepáli, nehas“ profesor
ZAŽEŇ VLKA
„… a matka chránila Jána, ľúbi oboch synov rovnako…“
IVAN BUKOVČAN – KÝM KOHÚT NEZASPIEVA









MO 20 KONFLIKTY ČLOVEKA A SVETA
„ó náš kúpeľný prameň ! vyschol.“



IVAN BUKOVČAN – SĽUČKA PRE 2 ALEBO DOMÁCA ŠIBENICA






MO 20 KONFLIKTY ČLOVEKA A SVETA
Jano : Zhasli ? Nech.

Ja ho nájdem !
Matka : Tu je, tu v kúte…
Jano : Už ťa mám. Jedna ti je dosť ? Kriste ! Kto je to ?
Paľo : Mať si zabil.
Jano : Ako… Ako sa sem dostali… Nie ! Teba som musel. Mama, bolí… Ja som ich nechcel… nechcel som… Mama, počujú… Prečo nevravia ? Nechcú ku mne…
JÚLIUS BARČ – IVAN – MATKA









MO 20 KONFLIKTY ČLOVEKA A SVETA
Sudca : Viem si predstaviť, aký kameň padol zo srdca tomuto statočnému človeku, keď sa ku všetkému priznal, však je tak ?
Jožko : Ohromne, som taký ľahký jako vtáčik.
Sudca : A kde sú teraz tie peniaze ?
Jožko : Prehýril som ich, rozhádzal, všetky do posledného haliera.
Sudca : No počkajte, veď vás po krádeži hneď uväznili, ale azda ste odovzdali peniaze inej osobe ?
Jožko : Ach tak ? Nuž to je jasné.
I.STODOLA – JOŽKO PÚČIK A JEHO KARIÉRA





MO 20 KONFLIKTY ČLOVEKA A SVETA
Jo van ? Attila ! To je chlapec z čerta, ako mu ide tá uhorská reč. A ešte nie je rok, čo som ho začal len ta laudendo učiť.


JÁN CHALUPKA – KOCÚRKOVO







MO 20 KONFLIKTY ČLOVEKA A SVETA
SLOBODA :
Bolo to v adventnom čase, a keďže bolo zavčas rána, bola hustá hmla, nevidel som len vrch nad mestom trčať ako v Tokaji. Chlapci išli na roráty. Počujem jedného, druhého : „Jó reggelt !“
Pýtam sa : „Micsoda város lehet ez fiaim ?“ Nijaká odpoveď.
„Magyarok vagytok-e, fiaim ?“ Všetko ticho. Chlapci, jeden si nos utiera, druhý klobúkom ústa zakrýva a nohavice poťahuje, chichoce sa jeden, druhý, tretí, až konečne jeden vraví : „Nuž veď mi nevieme po uhorsky !“ Že im to vraj pán rechtor pod pokutou zakázal, aby sa po slovensky klaňali. A jeden z nich veľké signum linguae ukazoval.
JÁN CHALUPKA – KOCÚRKOVO
















MO 21 MLADÝ ČLOVEK A JEHO PROBLÉMY V SÚČAS. SVETE
„Človek, ktorý myslí, rozjíma v tomto vulgárnom materialistickom svete o duchovnej stránke života je poloboh. Obraz kentaura, napoly človeka napoly koňa – pomáha mi postaviť proti svetu špiny, tiesnivosti a tmy nejaký vyšší svet božieho vnuknutia a dobra.“
JOHN UPDIKE – KENTAUR








MO 21 MLADÝ ČLOVEK A JEHO PROBLÉMY V SÚČAS. SVETE
Cesirina úvaha na konci :
„Možno bol náš život úbohý, plný nejasností a omylov, ale predsa bol to jediný život, ktorým máme žiť.“

ALBERTO MORAVIA – VRCHÁRKA


MO 21 MLADÝ ČLOVEK A JEHO PROBLÉMY V SÚČAS.

SVETE
„Adriana chce, aby sa jej dieťa šťastne narodilo a rástlo zdravé a silné.“
Spĺňa sa jej filozofia :
„že všetci ľudia bez výnimky sú hodní súcitu, už len preto, že žijú a trpia.“
ALBERTO MORAVIA – RIMANKA







MO 21 MLADÝ ČLOVEK A JEHO PROBLÉMY V SÚČAS. SVETE
Bolo to večer okolo deviatej, prišli do jeho bytu dvaja páni. Bledí a tuční, cilindre akoby mali prirastené ku hlavám. „Chcú so mnou skoncovať akosi lacno“ povedal si K. Schytili K-ove ruky akýmsi profesionálnym hmatom. V sebaobrane som sa ešte pokúsil použiť posledné lúče života : „Mnoho síl už potrebovať nebudem, vynaložím teraz všetky.“ Na hrtan K. doľahli však ruky jedného z pánov, kým ten druhý mu vrazil nôž do srdca a dva razy ho tam obrátil. Hasnúcimi očami K. videl ešte jako ho pozorujú.
FRANZ KAFKA – PROCES






MO 21 MLADÝ ČLOVEK A JEHO PROBLÉMY V SÚČAS. SVETE
U Kafku máme po prvý krát čo robiť s príbehom, v ktorom hrdina nenájde odpoveď na svoju otázku o pravom živote. Lebo žiť správne podľa zákona sa nedá, keď zákon nemôžeme poznať, keď sa nám prejavuje iba v skorumpovanej podobe.
EDUARD GOLDSTUCKER
FRANZ KAFKA – PROCES












MO 21 MLADÝ ČLOVEK A JEHO PROBLÉMY V SÚČAS. SVETE
Chlapec z dobrej rodiny, vyhadzovaný z dobrých škôl. Študent hovoriaci slovníkom súčastnej mládeže. Nepríliš vedychtivý, nepríliš pracovitý, nepríliš vychovaný mladý muž. Je Holden mláďa, ktorému sa z duše budí hromadná pretvárka; konvencie zaplavujúce ľudské vzťahy ? Je. Je živým človekom vo svete, kde sa aktívne presadzuje plno žuvých mŕtvol.
JEROME DAVID SALINGER – KTO CHYTÁ V ŽITE




MO 21 MLADÝ ČLOVEK A JEHO PROBLÉMY V SÚČAS. SVETE
Zápletka Americkej tragédie sa zakladá na skutočnej udalosti. Vyčítal to Dreiser z novinových správ o Chesterovi Gilletovi, ktorý roku 1906 utopil svoju priateľku Graciu Brownovú a bol za to odsúdený a popravený. Tento prípad použil Dreiser jako námet románu.
Zdeněk Vančura
THEODORE DREISER – AMERICKÁ TRAGÉDIA











MO 21 MLADÝ ČLOVEK A JEHO PROBLÉMY V SÚČAS. SVETE
Chudobný, ctižiadostivý mladý muž sa zbavil vraždou milenky, ktorá mu bola príťažou na ceste za úspechom. Príčinou bola okolnosť, že milenka, ktorá čakala dieťa, prekážala mužovi v tom, aby sa oženil s bohatšou nevestou.
THEODORE DREISER – AMERICKÁ TRAGÉDIA





MO 21 MLADÝ ČLOVEK A JEHO PROBLÉMY V SÚČAS. SVETE
Keďže však mal při sebe matku, zmieril sa so svojim osudom a cítil sa skoro šťastný. Je v tieni smrti a aspoň ona ho neopustila. Za to si zaslúži iba pochvalu.

Je to jeho matka, miluje ho, verí mu a bojuje za jeho život.
THEODORE DREISER – AMERICKÁ TRAGÉDIA












MO 21 MLADÝ ČLOVEK A JEHO PROBLÉMY V SÚČAS. SVETE
Situáciu, ktorú muž riešil vraždou, spôsobila tá istá spoločnosť, čo vraždu odsudzovala. Americká spoločnosť nadovšetko oceňovala finančný úspech, nech bol získaný akýmkoľvek spôsobom. Mocní a bohatí vedeli vyviaznuť i vtedy, ak sa previnili proti trestnému zákonu. Slabí a neskúsení uviazli v pasci práva.
Zdeněk Vančura
THEODORE DREISER – AMERICKÁ TRAGÉDIA



MO 21 MLADÝ ČLOVEK A JEHO PROBLÉMY V SÚČAS. SVETE
… mladí ľudia, ktorí dnes píšu, zabudli na jediný problém, z ktorého sa môže zrodiť dobrá literatúra, pretože iba ten stojí za to, aby sa o ňom písalo; je to ľudské srdce. Verím, že člověk nielen pretrvá, ale aj zvíťazí. Nie zato je nesmrteľný, pretože má nevyčerpateľný hlas, ale pretože má ducha schopného súcitu a obetavosti a vytrvalosti.

Z autorovho prejavu při preberaní Nobelovej ceny
WILIAM FAULKNER – BĽABOT A BES






MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„ Bolo nás jedenásť, tisíc sa nás zhukne,
keď Jurko Jánošík, nohou o zem dupne.“

„Prídu sem mládenci
od Poľany, Tatry :
traste sa len páni,
až zahoria vatry !“

„Desať ich vartuje a jeden gajduje,
Jánošík si sladko spí a odfukuje.“
ZBOJNÍCKA LYRICKÁ PIESEŇ


MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Hej, vo vígľašskom zámku
zvony vyzváňajú,
poďme chlapci podme,
na zboj nás volajú.“

„Odpísal nám kráľ uhorský v túto noc,
Aby išlo tisíc chlapcov na pomoc.
Pôjdu peši, nič nespravia, vrátia sa,
pôjde kaprál i s hajdúchom, zvadia sa.“
VER. ĽUD.

EPIKA – ZBOJNÍCKE PIESNE, HISTORICKÉ PIESNE







MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Rabovali Turci až do bielej hory,
zvolenske richtárki dve deti zajali.“


ĽUDOVÁ BALADA






MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Už Turek ide, už vojna bude !
Má milá plače, že sama bude,
ej, sama !“
„Počkajte kuruci, keď budete v Turci,
veru vás vymlátia turčianski paholci.“

„Radi sme vás mali, jesti, piti, dali
a vy ste nás potom, z všetkého obrali.“
HISTORICKÉ PIESNE








MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Neverboval som sa, nasilu ma vzali,
košeľôčku novú na mne podriapali.“


REGRÚTSKE A VOJENSKÉ PIESNE







MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Keď som išiel do vojny, milá vodu brala,
ja som si zaspieval, ona zaplakala.“

„Janko, Janko, čo že ti je ?
Porúbali ma na vojne.
Kto ťa rúbal nech ťa hojí,
nech ťa vedie k doktorovi.“

„Ej, hora hora vysoká !
Kto ťa bude hora rúbať,
keď ja budem mašírovať ?“
VERBOVAČKY





MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Láska, bože láska, kde ťa ľudia berú,
na hore nerastieš, v poli ťa nesejú ?
Ľúbosti, ľúbosti, mala som ťa dosti,
ale už ťa nemám ani medzi prsty.“

ĽÚBOSTNÉ PIESNE





MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Búvaj mi, búvaj, len sa nenadúvaj,
pôjdem ta do poľa, lapím ti sokola,
ulapím sokola na zlatú stužtičku, -
hajajže mi, hajaj, môj milý Janíčku !“

USPÁVANKY











MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„A tam dolu při Bystrici
hudie vrabec prepelici.
Prepelica poskakuje,
že jej vrabec muzikuje.“

ŽARTOVNÉ PIESNE


MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Hej lepšie na doline jako na rovine,
hora moja počuje, nič nevyžaluje.“

„Na holi, na holi, dáždiček mrholí,
ktože naše ovce v košiari podojí ?“

PASTIERSKA A VALAŠSKÁ PIESEŇ







MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
1. „Kto chce žať, musí siať.“
„Kto včas ráno vstáva, boh ho požehnáva.“
„Pri lenivosti, nehľadaj múdrosti.“
2. „Sýty lačnému neverí.“
„Nová metla dobre metie.“
3. „Všade dobre, doma najlepšie.“
„Nových priateľov nadobudni, starých nezabudni.“
4.

„Žena muža jazykom bije, a muž ženu päsťou.“
PRÍSLOVIA – O PRÁCI, O DUŠI ČLOVEKA, O RODINE, PRIATEĽSTVE, O ČLOVEKU A SPOLOČNOSTI




MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Prisehlo to na ňom.“
„Úzka mu je cesta.“
„Išiel s bubnom na zajace.“


POREKADLÁ











MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Náš národ sám v sebe umný,
i bez písmen na poli svojich
pesní, povestí, porekadiel, hádanôk,
i zachoval slovenčinu… i vzdelal
a rozvinul ju pekne.“
PAVOL DOBŠINSKÝ





MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Vstávaj, Honzo hore
na baňu klopajú,
ak neskoro prídeš
fárať ti nedajú.
Neskoro som prišiel,
fárať mi nedali,
ešte ma hutmanskou
palicou vyhnali.“
BANÍCKE A HUTNÍCKE PIESNE








MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
RODINNÁ PIESEŇ
„Tak ma boh potrestal,
dostal som hlupáka,
išla kravu dojiť,
sadla pod bujaka.“
PIESNE S NÁMETMI DENNÉHO ŽIVOTA





MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Sadaj slnko, sadaj,
za vysokú horu,
ak nebudeš sadať,
stiahnem ťa za nohu.“

PIESNE SO SOCIÁLNYMI NÁMETMI











MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
SVADOBNÁ PIESEŇ:
„Jaj, čo si plakala, keď ťa sobášili ?
Var si si myslela ľúbiť sa s inými ?
A ja som sa bála tej tvojej matere,
keď ona má jazyk zo samej oceli.“
OBRADOVÉ PIESNE





MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
KRSTENECKÁ PIESEŇ :
„Jatže mám domov iti,
doma kážu vodu piti,
a môj kmotor víno dáva,
od toho ja budem zdravá.“

POHREBNÁ PIESEŇ :
„Jaj, Maruška moja,
veď som si myslela,
že mi ukážeš
cestičku ku svokre !
A ty si mi ukázala
do cintorína.“
OBRADOVÉ PIESNE



MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Kapusta, Ursíny, cože si ukradol,
že vás poviazali do mocných povrazov ?“
„Veď sme neukradli, iba 1 kotál,
už nás idú vešať na bystrický chotár.“
ZBOJNÍCKE BALADY






MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„September – z poľa ber.“
„Zore sú zapálené, bude vietor.“
„Na nový ro o slepačí krok,
na tri krále o skok dále,
na hromnice o hodinu více.“
„Marec suchý, apríl mokrý, máj
studený dáva rok úrodný.“
PRANOSTIKY









MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Stala sa v Tisovci, stala sa novina,
Zuza Lukášovie muža si zabila.
Keď ho zabíjala, slniečko svietilo.
A keď ho zabila, hneď sa zarmútilo.“
BLADY S ĽÚBOSTNÝM ALEBO RODINNÝM NÁMETOM






MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
Prvé ráno von vyzrela, biel zore uvidela :
„Ach bože premilený, už je môj brat oblečený.“
Druhé ráno von vyzrela, červené zore uvidela :
„Ach bože môj premilený, už je môj brat v prudkom ohni.“
Tretie ráno von vyzrela, čierne zore uvdela :
„Ach bože môj premilený, už je môj brat pokosený.“
VOJENSKÉ BALADY










MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Fašiangy, turíce, veľká no príde,
kto nemá kožucha zima mu bude;
ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem;
dajte mi slaniny azda sa spasiem.“
ĽUDOVÁ DRÁMA – KOLEDOVÉ HRY







MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Nežije a predsa chodí, a človeka dobře vodí.

Čo je to ?“

„Do čoho nemožno dieru vyvŕtať ?“

HÁDANKY – METAFORICKO – METONYMICKÁ, PRIAME OTÁZKY












MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„A tam hore na komore,
sedí kocúr na slanine
iďte si ho zahnať
a mne rezeň rezať;
ak sa máte porezať,
idem si sám odrezať.“
KOLEDOVÉ ( OBCHôDZKOVÉ ) HRY





MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Povedala straka vrane,
že si ony kúpia sane,
že sa budú sánkovati
v stodole na slame.“

„Jeho žena zlá, trojo deti má.
Jedno chodí do školy, druhé šije bačkory,
tretie sedí na kamenci,
drží gajdy na remenci,
tak si ono hrá, ako samo zná.“
DETSKÉ HRY ( FOLKLÓR ) – REČŇOVANKY





MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Ej slniečko horúce, ej nepáľže ma nepáľ,
že mi neuhorí, že mi neuhorí,
ej tá moja biela tvár.
Ej a keď mi uhorí,
ej hlávka ma zabolí,
ďaleko je šuhaj, ďaleko je šuhaj,
ej čo mi ju zahojí.“
TRÁVNICE ( PRACOVNÉ PIESNE )




MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Ej mladá nevesta, peknes pripravená,
všetka tvoja hlava švárne ozdobená.
Ale ju nebudeš už dlho nositi,
keď v túto chvílečku musíš ju zložiti.
Kým si túto partu na hlave nosila,
dotiaľ si slobodná kam chcela chodila.“
RODINNÝ OBRADOVÝ FOLKLÓR – SVADOBNÁ PIESEŇ










MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Šípová ružička sama kvitne v poli,
chudobnô dievča som, každý sa ma bojí.“


RODINNÉ PIESNE






MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami…“

„A žili tam dodnes, ak nepomreli.“
ROZPRÁVKY – FANTASTICKÉ, DEMONOLOGICKÉ, DOBRODRUŽNÉ, REALISTICKÉ












MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Otvárajte dvere, novotná rodina,
ideme zďaleka, veru nám je zima.“


OBRADOVÝ RODINNÝ FOLKLÓR – SVADOBNÉ PIESNE




MO 22 ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A JEJ VPLYV NA UMELÚ LIT.
„Vrba, vrba, daj mi muža
červeného jako ruža
a bieleho jako kvet
a dobrého jako med.“
KALENDÁRNY OBRADOVÝ FOLKLÓR – ZARIEKANIA LÁSKY











MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
Stala sa v očiach literárnych znalcov kľúčom k mojej poetike, životnej filozofii – i ako to oni formulovali – osobnosti, individualite.

JÁN SMREK ( CVÁLAJÚCE DNI )







MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
Prvé strernutie s Féneom
Zbadal som Fénea, diabla metafory
Féneo ďalej vraví, že nikto pred zubami záhuby neutečie…
V páchnucu zdochlinu zmenia sa preslávne farebné kostičky tohoto sveta.

Druhé stretnutie s Féneom
Tu sú tých ošklivostí krajiny, tade sme s Féneom putovali. Ja som to.
FABRY – JA JE NIEKTO INÝ






MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
…nadrealizmus v tom najlepšom, čo vytvoril, podával veľmi presný záznam o postavení človeka vo svete v mnohotvárnosti, ktorá bola pre logického, racionálneho ducha nepriehľadná chaotická…
Des, ktorým odpútané věci človeka zachvacujú, môžu prekonať len tí, ktorí si nezastierajú oči.
Milan Hamada
FABRY – VODNÉ HODINY HODINY PIESOČNÉ




MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„Za cenu umenia vzdávame sa umenia.“
chcel by som byť veršotepcom bez slávika cáp cupí veľké krupy je ich málo.
Logická je kopa vajec logika je do tucta vám pán Breton moja poklona a má úcta.
RUDOLF FABRY – UŤATÉ RUKY











MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
ZNÁŠ ?
Znáš ešte kraj, kde čierne hory šíre kal
Sitna stelú sa jak more vzdúvané ?

Ten dolný splýva tu s tou olivovou
Hornou v jednotu vznešenú a tej si časťou spornou.
E. B. LUKÁČ – ÓDA NA POSLEDNÚ A PRVÚ




MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„Žeraý Moloch tupej Európy, bezcitný, železný, v ohnivé brucho, v duté útroby hádžeme svoje sny.“
„sen bratstva o slobode, viesť mal si do zemí.“

Na rany reč má rosne hojivú,
na zlobu ohnivý strek páliaci,
na masky – výsmech !
E. B. LUKÁČ – MOLOCH – BÁBEL









MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
Bohatstvá veľkomesta, ich rozkoš, ich sláva, mam a jed a slasť,
všetko to cudzie mi, je inde moja vlasť,
tam medzi bralami môj čarokrásnydomov.
Ó dobrý rodný údol, na malých chatrčiach ten milý modrý kúdol,tie mäkké sonáty, ktorými vietor húdol. Ó ty môj krásny kraj.
E. B. LUKÁČ – DUNAJ A SEINA




MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„Kam utiecť, kam ?
Na prahu rodnom príšery
apokalypsy,
z pralesov hodrušských echo
čuť chechotu mieru,
a v chrámoch obludná maska
vojny.“
E. B. LUKÁČ – ELIXÍR









MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„Zas v noci domov vonia,
poznávam ho hej !
Oh, prška vône z lupňov
dažďom zráňanej !“
E. B. LUKÁČ – SPEV VLKOV






MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„Len mĺkva, bezfarebná šedivosť
a zvuky bez ladu
a utiecť nit už stihu, času dosť,
k východu ? k západu ?“

Z lesklého labyrintu
niet nití, niet kľúčov.
Svet čierny.
E. B.

LUKÁČ – KROŽOVATKY







MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
PARADOXON
Nemám rád, že ma miluješ tak…
Buď ku mne trochu ľahostajná a trochu chladná
Nemiluj toľko, nadovšetko

NEHOVORME
Najkrajšia je láska tá, ktorá ticho
chápe tichom, ruka v ruku zapätá porozumie.
E. B. LUKÁČ – O LÁSKE NELÁSKAVEJ




MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„Som bohatierom, bedárom,
madonou, kurtizánom
som básnikom i bláznom tiež,
kňazom i modlou samou.“
E. B. LUKÁČ – HYMNA BYTIA












MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„Nesmiem byť šťastným, lebo šťastím
uplynie šťastie,
len z kyprej pôdy pochybností,
nám láska rastie.“

E. B. LUKÁČ – PARADOXON ( O LÁSKE NELÁSKAVEJ )





MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„To nie je pravda !
o nie som taký zlý, jak verí o mne každý,
mám oko slzavé, čo nad každého ranou daždí,
mám dušu umučenú za seba i za vás navždy… navždy !“

E. B. LUKÁČ – SPOVEĎ










MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
Koruna vlasov dráždila sťa žltý zamat,
chcel som v nej vlastnú vášeň zdrviť,
zlámať.
Hruď dmula sa…
vo mne sa vzbudil pocit divý, dravý !
Ten pocit večný, ktorý láka, láka
každého muža, hrdinu i neboráka. E. B. LUKÁČ – SPOVEĎ ( DRAVÝ POCIT )




MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
Ale on sa apriórne zaťažil byronovským svetobôľom, keď si k svojmu krstnému menu pridal ešte jedno literárne : Boleslav. Zavrhol inšpirácie „šťastných chvíľ“ zdanlivú „ľahkosť“ v tvorení, nechcel byť „sansoniérom“, ale tragédom.
JÁN SMREK
E. B. LUKÁČ – SPOVEĎ











MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„Poézia nie je na to, aby vyjadrovala realitu. Ale aby mala platnosť, musí byť zahrnutá do reality omnoho širšej, do reality živých ľudí.“

TRISTAN TZARA






MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„Strapce hrozna sú už zrelé
zavisnú na mojom čele,
nazad nejdem, nie som rak,
veselý som jako vták.“

JÁN SMREK










MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
VŠETKO BIELE
Až umriem raz, nech je to v máji,
keď kvitne biely orgován.
Až umriem raz, chcem umrieť v máji
bo v máji umrieť je len sen…
Pochovajú ma pod kvetami a
žialia sotva jeden deň.
JÁN SMREK – OBRAZ SVETA




MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
Ten najskromnejší ker, ten najbiednejší bodliak,
skôr mojím bratom je, než človek, keď je podliak.
A potom napíš báseň.

Nepíš ju pridlho.
Že škovrán ? – to je bočné.
Tvoj život krátky je.
Stromy sú tisícročné.
JÁN SMREK – NERUŠTE MOJE KRUHY




MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
Vy, moja krásna, vy ste mojou Toscou,
vás obsypať chcem lupeňmi bozkov
tam na tom brehu. Tam váš pôvab božský
oviniem stuhou zamatovej trávy a
uložím ho nežne vedľa seba pri jagote
hviezd vysokého neba.
V zasneženom parku
Pokračovanie jarné
Letná noc na vode
Padajú listy
Po desiatich rokoch
JÁN SMREK – BÁSNIK A ŽENA





MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
1. „Nech tečú nápoje !
Nech miesto hromobitia kanónov
znie krotký cvengot čiaš.“

3. „Lež daromné je horliť,
malí sme a neveriaci,
a spútam sú orli
prométeovský vtáci.“
JÁN SMREK – BACARDI, HLBOKO PO POLNOCI








MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
Človeku človek nôz v biedne srdce vnára.
Krvavá téma - storaké varianty.
Jób ide na Jóba a Lazár na Lazára.
A úbohí sú obidvaja.
Obom čert mieša karty.
JÁN SMREK – HOSTINA






MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„Hreje ma matka zem
na svojej hrudi,
márnotratného svojho syna
horúcim víta bozkom.“

JÁN SMREK – ZRNO











MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
Tan u nás, kde v tôni brál a sosien, objíma s ovsom krotkým bledá ráž, nechal som srdce svoje zasadené pod balvan žulový : tu bdi a stráž !

JÁN SMREK – ZRNO






MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
Nech nemám nič, ni zem, ni dom,
ďakujem očiam svojím dvom,
že skrze ne väčšie statky náležia.

… a dívajúc sa dookola mocne očami,
ktoré v tento čas kraľujú jako múdre
sovy nočné, osvojujem si celé more
svetiel, vo svoj zrak vypínajúc ho, veľkolepé.
JÁN SMREK – IBA OČI








MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„Verš stého dňa :
a kde môj život i tak podobá sa
bohatým žitným klasom.“

JÁN SMREK – BOŽSKÉ UZLY







MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
Balada čerešňových kvetov

Líc rozpálených dotýka sa haluz čerešňová.
Ku kvetom čerešňovým šli, hruď dievčia
vlnila sa ako žito.

Driek ohýba sa ako prút,
na šiju sadá pocel mužský…
Mladosti fakľa oslepuje a nedovolí mudrovať.
JÁN SMREK – BOŽSKÉ UZLY









MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„My mladí, jarí šarvanci,
ktorí sme život – svoju milú –
objali prvom při tanci,
sme celým dúškom živí –
my sme tí jazdci diví !“
JÁN SMREK CVÁLAJÚCE DNI





MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
1. „Za to roztrhám svoje rúcho
Tento obraz dobrý.“

2. „ na slávnosť tohoto dňa / na slávnosť poézie / pre ktorú zabúdam dnes na smutné metafory.“

RUDOLF FABRY – VODNÉ HODINY HODINY PIESOČNÉ, JA JE NIEKTO INÝ









MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
„Zmysel pre neustálu zmenu nie je u Žáryho len aktom vôle.
Zvieratník – ozajstná nadrealistická zbierka
Stigmatizovaný vek – kniha najbolestnejšia a najľudskejšia
Pečať plných amfor – prejav svetobežníka i vojaka
Pavúk pútnik – tulákovo blúdenie za šťastím a slobodou.“
JOZEF BŽOCH
ŠTEFAN ŽÁRY




MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
Bujní žrebci, neosedlaní, nezasiahne ich blesk, ženú sa vpred, ženú sa vpred… Stepilí cowboji sedia na pariacich sa chrbtoch… Z cesty nám ! Pádime ! Nevidíte ? My, mladí, jarí šarvanci, ktorí sme život – svoju milú – objali pri prvom tanci, sme celým dúškom živý.
JÁN SMREK – CVÁLAJÚCE DNI











MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
Dnes milujem svoj deň, noc miloval som včera. Tak láskal som ju, v rukách sa mi chvela a sľubovala sen.
Či vôbec duje pasát, čo zavezie ma k Tróji, či zdolám mečom, čo mi v ceste stojí a môžem triumf hlásať ?
JÁN SMREK – ODSÚDENÝ K VEČITEJ ŽÍZNI ( DNES MILUJEM SVOJ DEŇ )





MO 23 VITALIZMUS NADREALIZMUS EXPRESIONIZMUS
V skladbe Ja je niekto iný dostáva sa k slovu aktívny, formujúci vzťah básnika k svetu a teda aj ku štruktúre básnickej výpovede… A fantázia, či imaginácia, vytvárajúca vízie zániku a zmaru, vytvára aj víziu záchrany.
M. HAMADA
FABRY – JA JE NIEKTO INÝ











MO 24 OSAMELOSŤ A ÚZKOSŤ
„tesári boli štyria. Majster Guldán a jeho traja synovia, najmladší Imrich.“


VICENT ŠIKULA – MAJSTRI






MO 24 OSAMELOSŤ A ÚZKOSŤ
„Peter trojnásobne zaprel Krista.“

PŠTROSÍ VEČIEROK
„čo ťa nepáli nehas.“

ZAŽEŇ VLKA
„matka bránila Jána, mala rada obidvoch synov rovnako.“
IVAN BUKOVČAN – KÝM KOHÚT NEZASPIEVA









MO 24 OSAMELOSŤ A ÚZKOSŤ
„…a presťahovali sa s Rozárkou do domu rodičov.“



VINCENT ŠIKULA – S ROZÁRKOU






MO 24 OSAMELOSŤ A ÚZKOSŤ
SLUČKY PRE DVOCH ALEBO DOMÁCA ŠIBENICA

„ó náš kúpeľný prameň ! vyschol.“

IVAN BUKOVČAN










MO 24 OSAMELOSŤ A ÚZKOSŤ
Ľudia za priečkou

„nehovorím o človekovi, pokiaľ je predmetom anatomického, biologického štúdia, pokiaľ je vykonávateľom spoločenských funkcií, ale o človekovi, pokiaľ sa k nemu upína naša túžba, náš smäd ustavične prahnúci, potreba sympatie a lásky, naša úzkosť, ako zaľudniť ním priestor duše, ustavične sa roztrasujúci láskou, smädom.“
D. TATARKA – V ÚZKOSTI HĽADANIA

MO 24 OSAMELOSŤ A ÚZKOSŤ
Generál : Mali ste si šetriť Židov, môj milý, bolo by dnes po starostiach. Ale vy ste ľahkomyseľný, nemyslíte na zajtrajšok.
Pobočník : Vládnuť znamená nemusieť sa zodpovedať, nie ? Nemožno každých päť minút zodpovedať kto má pravdu. Musia byť ľudia, ktorí majú pravdu vždy a ľudia, ktorí ju nemajú nikdy! Potom môže byť poriadok.
P. KARVAŠ – VEĽKÁ PAROCHŇA










MO 24 OSAMELOSŤ A ÚZKOSŤ
Nad mestom visí Damoklov meč politických, ideových a spoločenských experimentov.


P. KARVAŠ – EXPERIMENT DAMOKLES







MO 24 OSAMELOSŤ A ÚZKOSŤ
Ján Kompan :ä
„Zem nie je všetko, človek je prednejší a preto nie je pravda to, čo som si myslel, že jedine zem, tá ťa neoklame.“ celý sa triasol a po prvý raz v živote zaplakal.

V.

MINÁČ – SKALINY ( NA ROZHRANÍ )











MO 24 OSAMELOSŤ A ÚZKOSŤ
Dedina bola zahalená hmlou, bola nepríjemná studená a vlhká, pod veľkými smrekmi čadeli ohníky a při ohníkoch sedeli ľudia, boli tu ženy, matky, deti, starci, celé rodiny i osamelí stratenci na všetkých tvárach sedel bojazlivý strach a beznádejnosť.
V. MINÁČ – GENERÁCIA






MO 24 OSAMELOSŤ A ÚZKOSŤ
Tomáš Menkin :
„Žiadalo sa od nich vychovávať mládež v duchu kresťanskom a nacionálnom, či s tým súhlasili, alebo nie – a to v ňom vyvolávalo odpor a pocit bezvýchodiskovosti.“
D. TATARKA – FARSKÁ REPUBLIKA










MO 25 MRAVNÉ ODSÚDENIE VOJNY AUTOROV SVET. LIT.
„Jeho hrdinovia nemávajú rozmazané alebo mútne pocity dokonca tuším ani vtedy, keď sú opojení alkoholom. Títo hrdinovia často zostávajú sami, ale preto, lebo im to tak vychádza, lebo často sú nútení zostať v osamotení a to aj vtady, keď sa im to vonkoncom nežiada, a Hemingway prekvapujúcim spôsobom opisuje, čo títo ľudia cítia a čo sa s nimi v tých hodinách vôbec deje. Jeho postavy boli jako on väčšinou humanisti.“
ANATOLIJ EFROS
ERNEST HEMINGWAY – KOMU ZVONIA DO HROBU



MO 25 MRAVNÉ ODSÚDENIE VOJNY AUTOROV SVET. LIT.
Načiahol sa za automatom, vytiahol zásobník, otvoril záver a pozrel cez hlaveň, zásobník tlačil do páky na rukoväti, kým nešťuhol, a potom sa podíval dolu svahom. „Možno o pól hodiny,“ pomyslel si. „Teraz pokoj. Keby už prišli,“ pomyslel si. „Nerád by som zmalátnel, kým neprídu. Zlé je len vtedy, keď to neprichádza. Umierať je len vtedy zlé, keď to trvá dlho a tak bolí, že to človeka pokoruje. Vidíš aké si mal pri tom všetkom šťastie ?“
ERNEST HEMINGWAY – KOMU ZVONIA DO HROBU








MO 25 MRAVNÉ ODSÚDENIE VOJNY AUTOROV SVET. LIT.
„Čas je už príliš krátky. Každý robí čo môže. Nuž, strávili sme svoje šťastie za štyri dni. Nie za štyri dni. Bolo už poludnie, keď som ta prišiel a teraz bude poludnie. To nie sú ani celé tri dni, tri noci. Rátaj to presne. Povedal si. Celkom presne.“
Robert Jordan
ERNEST HEMINGWAY – KOMU ZVONIA DO HROBU






MO 25 MRAVNÉ ODSÚDENIE VOJNY AUTOROV SVET. LIT.
1. „Ale zabil so žraloka, čo napadol moju rybu.“
2. „Bolo to prikrásne, aby to mohlo potrvať. Radšej by som, keby to bol býval iba sen, keby som nikdy nebol chytil rybu. Ale človek nie je stvorený na porážku, človeka možno zdrviť, ale nie poraziť.“
ERNEST HEMINGWAY – STAREC A MORE











MO 25 MRAVNÉ ODSÚDENIE VOJNY AUTOROV SVET.

LIT.
… na pamiatku toho, ktorý vyhodil benediktínsky kláštor a dostal za to toto vyznamenanie; ktorý ho vyhodil, hoci vede, že generál je šialený.

HEINRICH BOLL – BILIARD O POL DESIATEJ






MO 25 MRAVNÉ ODSÚDENIE VOJNY AUTOROV SVET. LIT.
„Odišli moji kamaráti, odišli, a ja som tu ostal. Ja som ostal. Nevzdávam sa svojich kamarátov, zajtra ráno sa opäť s nimi stretnem.“ ( Robby )
„Predtým si s nimi býval častejšie.“
„Pretože si tu nebola ty, Pat.“
„Potrebuješ kamarátov…“
„Teba tiež potrebujem,“ odvetil Robby.
ERICH MARIA REMARQUE – TRAJA KAMARÁTI









MO 25 MRAVNÉ ODSÚDENIE VOJNY AUTOROV SVET. LIT.
„Zomrel o tretej odpoludnia. Oddýchol si. Ale iba nakrátko. Čoskoro je mlčanie neznesiteľnejšie jako stenanie. Čo robím nemá nijaký zmysel. Ukladá mŕtveho pohodlnejšie, hoci už nič necíti. V jednom okamihu vyzerá obličaj takmer zdravo – potom sa rýchle mení na cudziu tvár mŕtvych, ktoré som tak často videl.“
ERICH MARIA REMARQUE – NA ZÁPADE NIČ NOVÉHO




MO 25 MRAVNÉ ODSÚDENIE VOJNY AUTOROV SVET. LIT.
„Práve prešli popri širokej bráne okolo fiakra, ktorý tu parkoval : koň a kočiš spali. Boli tak zo dvadsať krokov vzdialení, keď v tom sa vôkol nich všetko zatriaslo : olepujúci červený blesk, hromový rachot, dážď vytrhaných škridlíc a rozbitých oblokov. Pritisli sa k stene domu. V zásvite blesku videli svoje oči plné lásky a hrôzy. Niekoľko krokov od nich uprostred trosiek rozdrúzganého fiakra, ľudia, ktorí vybehli z domov, dvíhali umierajúceho kočiša, prešli s ním celkom popri nich : z úbožiaka tiekli kvapky krvi. Peter a Lucia boli hrôzou skamenení, tak úzko k sebe pritisnutý. Obidvaja sa začali triasť.“
ROMAIN ROLLAND – PETER A LUCIA






MO 25 MRAVNÉ ODSÚDENIE VOJNY AUTOROV SVET. LIT.
„Viackrát prinesiem zomierajúcemu vody aj sám z nej pijem. Je to prvý človek, ktorého som zabil vlastnými rukami, ktorého môžem dodobřeidieť, ktorého zomieranie je mojím dielom. Každý jeho výdych zasahuje moje srdce. Má neviditeľný nôž, ktorým ma bodá. Dal by som veľa za to, keby zostal nažive.“
ERICH MARIA REMARQUE – NA ZÁPADE NIČ NOVÉHO





MO 25 MRAVNÉ ODSÚDENIE VOJNY AUTOROV SVET. LIT.
Môj stav sa neustále zhoršuje, nemôžem viac ovládať vlastné myšlienky. Mlčanie sa vlečie, preto sa mu prihováram : „Kamarát nechcel som ťa zabiť. Keby si sem skočil ešte raz, neurobil by som to, ak by si bol aj ty rozumný. Ale predtým si bol pre mňa iba myšlienkou. Teraz však vidím, že si človek jako ja. Myslel som na tvoje ručné granáty, na tvoj bodák, na tvoje zbrane – teraz vidím tvoju tvár, a to čo máme spoločné. Odpusť mi kamarát. Vidíme to vždy príliš neskoro.

Odpus´t mi kamarát, jako si mohol byť mojím nepriateľom ? Keby sme odhodili tieto zbrane a uniformy mohol by si byť takisto mojím bratom jako Kat a Albert. Vezmi si mojich dvadsať rokov a vstaň, zober si viac, lebo neviem, lebo neviem, čo si s nimi počnem.“
ERICH MARIA REMARQUE – NA ZÁPADE NIČ NOVÉHO.