Ľudovít Štúr a štúrovci. Politický, národný a literárny program slovenskej romantickej generácie

Ľudovít Štúr
Ľudovít Štúr bol najvýznamnejšou osobnosťou slovenského národného života v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Narodil sa 29.10.1815 v Zay – Uhrovci pri Topoľčanoch. Pochádzal z chudobnej rodiny, jeho otec bol učiteľ.
Ako ideový vodca revolučného hnutia vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Hoci poézia nebola jeho hlavnou doménou, už v prvej básnickej zbierke sa vyznal z odhodlania bojovať za Slovákov i za cenu života.
Študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, roku 1829 odchádza na Bratislavské evanjelické lýceum (Katedra reči a literatúry česko-slovanskej). Tu bol rok predtým založený študentský literárny krúžok Spoločnosť česko-slovanská, ktorého cieľom bola vlastenecká výchova v materinskom jazyku. Mladý Štúr bol jeho horlivým predstaviteľom a ako obdivovateľ Kollára a Šafárika vydal prvý básnický almanach krúžku. V apríli 1836 na Devínskom hrade zaviazal mládež slávnostným sľubom k vernosti národu a Slovanstvu. V tom čase už bol podpredsedom slovenského krúžku a prednášal na lýceu dejiny slovanstva a ruskú literatúru ako zástupca profesora Palkoviča. Dva roky študuje v Halle v Nemecku.
Pod policajným dozorom v Modre sa staral o sedem sirôt po nebohom bratovi a pracoval na nových dielach. Od roku 1853 pripravoval politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré vyšlo po jeho smrti. Zomrel cez zimu 12.1.1856 v Modre na následky zranenia na poľovačke. Akoby sa naplnili slová, ktoré raz povedal J. M. Hurbanovi: „To je pekná smrť, keď hrdina padá v mladom veku, prv než svet môže vidieť jeho mdlobu.. „
SAV udeľuje za zásluhy v spoločenských vedách plaketu Ľudovíta Štúra.

Štúrovci
Bol to hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia, nazvaný podľa jeho najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra. Formoval sa v 30. a 40. rokoch najmä na evanjelickom lýceu
v Bratislave, kde pôsobila Spoločnosť česko-slovanská a spolok Vzájomnosť.

Medzi najznámejších štúrovcov patria Janko Kráľ (1822 – 1878) – najrevolučnejší básnik romantizmu+jánošíkovská tematika, Samo Chalupka (1812 – 1883) – vyjadruje v básniach svoju lásku k domovine, vlastenecké cítenie, hrdinstvo slovenského ľudu a odpor k násiliu, Ján Botto
(1829 – 1881) – námetmi jeho tvorby sú obetavosť za ciele slobody a sociálnej spravodlivosti a ľudovosť, a nakoniec Andrej Sládkovič (1820 1872) – vyjadruje lásku k slovenskému národu, opisuje romantický ideál slovenskej dievčiny a morálne sily uvedomelého ľudového hrdinu.
Najznámejšie diela:

Janko Kráľ
- ŠahyZaliata panna vo Váhu a divný
- Krajinská pieseň
- Jarná pieseň
- Orol vták

Ján Botto
- Žltá ľalia
- Margita a Besná
- Smrť Jánošíkova
- Báj na Dunaji

Samo Chalupka
- Mor ho!
- Turčín Poničan
- Boj pri Jelšave
- Branko
- Likavský väzeň
- Kráľohoľská
- Valibuk

Andrej Sládkovič
- Marína
- Detvan
- Nehaňte ľud môj
- Sôvety v rodine Dušanovej

Postupnými zmenami chceli zlepšovať sociálne a kultúrne pomery, posilňovať pocit ľudskej dôstojnosti a sebavedomie neprivilegovaných vrstiev, vzbudzovať ich záujem o veci verejné, a tak klásť základy občianskej spoločnosti. Zároveň tým posilňovali národnú spolupatričnosť a hrdosť. Zároveň sa pripravovali na vstup do veľkej politiky. Iniciovali slovenský Prestolný prosbopis, adresovaný kráľovi Ferdinandovi V. (reagoval na silnejúcu maďarizáciu), ktorý môžeme považovať za prvé reprezentatívne politické vystúpenie Slovákov (5.6.1842 ho odovzdali vo Viedni) a dotvárali politický program. Podobne ako maďarské reformné hnutie, na čele s L. Kossuthom, požadovali zrušenie poddanstva, šľachtických privilégií a súdov, zaistenie občianskej rovnosti. Na rozdiel od neho však žiadali zastaviť maďarizáciu, uznať Slovákov za národ, uplatniť slovenčinu v nižšom školstve, úradoch a v cirkvi. Za revolúcie v rokoch 1848 - 1849 iniciovali všetky významné slovenské politické aktivity.

Politický program
Štúrovci sa zaoberali zrušením poddanstva, zdanením šľachty, zveľadením priemyslu a obchodu, rozširovaním národného školstva, čo sa prejavovalo aj v článkoch Slovenských národných novín.
Štúrovi prívrženci rovnako odmietali feudalizmus, absolutizmus, stavovské privilégiá, maďarizáciu, vyznávali moderné politické idey, ako ústavnosť, zastupiteľstvo, rovnosť národov, romantizmus, slovanskú vzájomnosť, obdivovali ľudovú kultúru a neprivilegované vrstvy. V 40. rokoch uprednostnili trpezlivú každodennú prácu a osvetu pred radikálnymi postojmi. Propagovali moderné podnikanie, význam vzdelania, zakladali nedeľné školy, knižnice, spolky miernosti, vyzývali pestovať národné umenie. Štúrovci sa zaslúžili za vznik slovenskej hymny, vlajky a znaku.
Ľudovít Štúr ako poslanec v uhorskom sneme za mesto Zvolen (1847 - 48) presadzoval zrušenie poddanstva, postavil sa na stranu revolúcie uskutočnenej roku 1948 – 1849. V roku 1848 vystupuje v Liptovskom Mikuláši - Žiadosti slovenského národa. Predstavitelia slovenského národa žiadali autonómiu Slovenska v rámci Rakúska (názov štátu mal byť Slovenské okolie, systém slovenského školstva, slovenský jazyk ako úradný a vyučovací. Viedenská vláda, ktorá sľubovala plnenie požiadaviek utlačovaných slovanských národov v Uhorsku, však svoje sľuby nesplnila, po porážke predstaviteľov štúrovského hnutia prenasledovala a Štúr bol až po smrti pod policajným dozorom v Modre. Národný program
Štúrovci emancipáciou ľudových vrstiev, a nie politickými rozhodnutiami sa snažili vytvoriť moderný slovenský národ. Postupne opúšťali tradičnú predstavu evanjelikov o československej kmeňovej jednote a stotožnili sa s ideou slovenskej národnej svojbytnosti.

Výsledkom bol nový spisovný jazyk – štúrovčina. Založením Tatrína (1844 v Liptovskom Mikuláši) a Slovenských národných novín vyvolali nevídanú verejnú výmenu názorov. V roku 1829 vzniká na Bratislavskom lýceu Spoločnosť česko-slovanská. Zakladateľmi sú Karol Štúr a Samo Chalupka. Najväčší rozvoj zaznamenala roku 1935 po príchode Ľudovíta Štúra, ktorý sem vniesol politiku. Ciele spoločnosti: vzdelávanie v rodnom jazyku, šírenie osvety, študovanie dejín, výklad našich aj slovanských autorov, oslava významných historických udalosti. 24.4.1836 sa tajne uskutočnila pamätná vychádzka na Devín, kde účastníci prijali ku krstným menám aj symbolické slovanské mená (napr. Ľ. Štúr–Velislav). V roku 1837 vychádza vládne nariadenie, ktoré ruší hnutia mládeže a súčasne aj Spoločnosť Česko - slovanskú. Predstavitelia presunuli činnosť na Katedru reči a literatúry česko-slovanskej. Vedúcim katedry bol profesor Palkovič, zástupcom bol Štúr. Roku 1843 bol Štúr z katedry pre svoje pokrokové myšlienky odvolaný pod zámienkou protištátnej činnosti. Na protest odchádza väčšina študentov s ním do Levoče. Tu vznikajú básne Duma bratislavská od Janka Kráľa a Nad Tatrou sa blýska od Janka Matušku.

Literárny program
Štúrovci videli záruku literárneho rozvoja v zdravom jadre slovenského ľudu. Neorientovali sa len na zobrazovanie minulosti, ale zobrazovali jednoduchý ľud aj v súčasných podmienkach. Minulosť aktualizujú na uvedomenie nedostatkov prítomnosti.
Na Slovensku ide o tretiu fázu národného obrodenia po osvietencoch a klasicistoch, formovanie nového hnutia mládeže. Zameralo sa na ľudové vrstvy a meštiactvo. Hnutie malo národno-oslobodzovací charakter. Slovenské národne hnutie sa vyvíjalo pod dvojím útlakom – maďarským a rakúskym. Tento útlak sa prejavil aj v tvorby nasledujúcej generácie štúrovskej.
Štúrovci sa opierali o ľudovú slovesnosť. Hlavným literárnym okruhom sa stáva lyrika. Vznikajú nové žánre (dráma) ako ponáška na ľudovú pieseň. Najčastejším útvarom bola balada. Diela niesli prvky protifeudálneho odboja, básnické obrazy. Typická je sylabická prozódia. Rozvíja sa aj próza, ale v menšom rozsahu – historické povesti, kratšie prózy zo súčasného života.
Štúr a štúrovci patrili k slovenskej romantickej generácii. Štúr ako básnik prispel k poézii pri prechode z klasicizmu ku romantizmu.

Diela:
- Dumky večerní
- Spevy a piesne - zbierka lyrických a epických básní, jediná vyšla knižne
- O národných povestiach a piesňach plemien slovanských (1853)
(obranné spisy – politické a sociálne postavenie slovenského národa)

Jazykovedná činnosť
Ako jazykovedec roku 1843 kodifikuje spisovnú slovenčinu. Diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) - vysvetľuje uzákonenie spisovnej slovenčiny a Náuka reči slovenskej - prvá gramatika novej slovenčiny, kde ju analyzuje ako jazyk.
Štúr 11. - 16.7.1843 navštívil s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom básnika Hollého na fare v Hlbokom a po porade s ním sa dohodli zjednotiť Slovákov na zásade jednotného spisovného jazyka. Dovtedy katolíci písali bernolákovčinou, evanjelici českou bibličtinou, okrem toho sa používala latinčina, nemčina a maďarčina. Za základ nového spisovného jazyka si vzali stredoslovenské nárečie, v ktorom videli najčistejšie slovenské jadro a uzniesli sa na fonetickom pravopise. Bol to čin, ktorý vychádzal z potrieb národného hnutia. Štúr vypracoval pevné základy reči, ktorú chápal ako prostriedok na uskutočnenie „túžob, myšlienok a ideí“ národného hnutia. Súčasne tak vytvoril základné podmienky pre rozvoj slovenskej literatúry ako osobitného národného prejavu, esteticky rovnoprávneho so slovesnými celkami iných národov. Prvou knihou v štúrovskej slovenčine bolo
II. vydanie almanachu Nitra. Proti uzákoneniu spisovného jazyka vystúpil J. Kollár. Tieto hlasy však kodifikátori odrazili.

Novinárska činnosť
Štúra trápilo ho, že odborníci v slovenských manufaktúrach boli zväčša cudzinci, že drobní výrobcovia zaostávajú vo výrobnosti za cudzinou. A že niet odborníkov – Slovákov v priemysle, poľnohospodárstve a obchode. Preto pranieroval škodlivú jednostrannosť slovenskej mládeže pri voľbe povolania. Korene slovenskej biedy videl vo feudálnej ústave. Ako publicista proti nej bojoval v spolku Tatrín (1844) a najmä v Slovenských národných novinách s literárnou prílohou Orol tatranský (Slovenskje národňje noviny, 1945 – 48 Bratislava). Boli to prvé slovenské politické noviny. Neoficiálne boli orgánom slovenského národného hnutia, vyjadrovali najmä názory štúrovcov. Vychádzali v štúrovskej spisovnej slovenčine dvakrát do týždňa. Na ich stránkach sa sformoval slovenský politický program najmä zásluhou Štúra, ktorý v duchu ľudskej dôstojnosti a národnej spravodlivosti požadoval spoločenské reformy. Publikoval v nich aktuálne ľudovýchovné články (Kde leží naša bieda, Naše nádeje k nastávajúcemu snemu, Nedeľné školy, Spolky miernosti…). Zanikli pod nátlakom kossuthovskej moci 9.6.1848.