Ľudovít Štúr
Ľudovít Štúr bol najvýznamnejšou osobnosťou slovenského národného života v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Narodil sa 29.10.1815 v Zay – Uhrovci pri Topoľčanoch. Pochádzal z chudobnej rodiny, jeho otec bol učiteľ.
Ako ideový vodca revolučného hnutia vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Hoci poézia nebola jeho hlavnou doménou, už v prvej básnickej zbierke sa vyznal z odhodlania bojovať za Slovákov i za cenu života.
Študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, roku 1829 odchádza na Bratislavské evanjelické lýceum (Katedra reči a literatúry česko-slovanskej). Tu bol rok predtým založený študentský literárny krúžok Spoločnosť česko-slovanská, ktorého cieľom bola vlastenecká výchova v materinskom jazyku. Mladý Štúr bol jeho horlivým predstaviteľom a ako obdivovateľ Kollára a Šafárika vydal prvý básnický almanach krúžku. V apríli 1836 na Devínskom hrade zaviazal mládež slávnostným sľubom k vernosti národu a Slovanstvu. V tom čase už bol podpredsedom slovenského krúžku a prednášal na lýceu dejiny slovanstva a ruskú literatúru ako zástupca profesora Palkoviča. Dva roky študuje v Halle v Nemecku.
Pod policajným dozorom v Modre sa staral o sedem sirôt po nebohom bratovi a pracoval na nových dielach. Od roku 1853 pripravoval politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré vyšlo po jeho smrti. Zomrel cez zimu 12.1.1856 v Modre na následky zranenia na poľovačke. Akoby sa naplnili slová, ktoré raz povedal J. M. Hurbanovi: „To je pekná smrť, keď hrdina padá v mladom veku, prv než svet môže vidieť jeho mdlobu.. „
SAV udeľuje za zásluhy v spoločenských vedách plaketu Ľudovíta Štúra.

Štúrovci
Bol to hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia, nazvaný podľa jeho najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra. Formoval sa v 30. a 40. rokoch najmä na evanjelickom lýceu
v Bratislave, kde pôsobila Spoločnosť česko-slovanská a spolok Vzájomnosť.