"Odevzdal jsem svůj lístek ve znamení revoluce, neboť jsem ten, jenž věří v osudnou nutnost štěstí." Toto vyznanie Nezval uverejnil v roku 1922 v skladbe Podivuhodný kouzelník. De facto sa ním prihlásil k revolučnému spolku Devětsil a tým pádom aj k poetizmu. Založil tak jeden z mála, pokiaľ nie jediný umelecký smer obmedzujúci sa na súčasnú Českú republiku a okolie.

Vítězslav Nezval sa narodil 26.5.1900 v rodine dedinského učiteľa, pričom ako miesto narodenia sa uvádzajú minimálne štyri názvy tej istej dediny: Biskoupky u Třebíče, Biskoupky na Moravě, Biskoupky u Brna, Biskoupky u Moravského Krumlova. Krstné meno mu vybral otec podľa básnika Vítězslava Hálka. Zomrel 6.4.1958 v Prahe. Vyštudoval gymnázium v Třebíči (maturoval v roku 1919), jeden semester študoval právo v Brne a filozofiu v Prahe na Karlovej univerzite. Štúdiá nedokončil a okrem krátkeho zamestnania v redakcii a činnosti v Osvobozeném divadle sa venoval len a len literatúre. Už od mladi sa prejavoval ako všestranný umelec – hral v orchestri, skladal piesne i maľoval. Verše písal už od šestnástich rokov, radil mu Jiří Mahen.
Po štúdiách Nezval býval striedavo v Prahe a u svojich rodičov, ktorí sa však často sťahovali. Avšak počas týchto pobytov mimo mesta napísal veľkú väčšinu svojich diel. Jeho prvotinou bolo dielo Most. Súčasne však vznikla aj skladba Podivuhodný kouzelník, ktorá bola kľúčová pre jeho ďalší básnický rozvoj. Bola taktiež uverejnená v zborníku Devětsil v roku 1922 a neskôr začlenená do zbierky Básně noci. Bola vlastne oslavou práce. Nezval sa veľmi rýchlo dostal, najmä vďaka svojmu temperamentu, do čela Devětsilu. Jeho nasledujúca zbierka Pantomima sa pokladá, spolu s článkom Karla Teigeho Poetismus, za manifest poetizmu. Je to vlastne montáž veršov so spoločenskou tématikou. Nachádzajú sa tu takzvané fotogenické básne, v ktorých ide o spojenie obrazu, fotografie a textu, vaudevilly (kabaretné scénky) i veľké skladby. Zaujímavé je to, že hoci sympatizuje s proletárskou poéziou (dokonca vstúpil do KSČ), píše poetisticky.
V priebehu šiestich rokov vydal pätnásť poetistických skladieb. V diele Matka Naděje poukázal na lásku k matke (matka bola povýšená nad všetky ostatné ženy, ostatné boli zobrazované ako milenky), krásu prírody, rozoberá základné životné hodnoty a protestoval proti fašizmu. Výraznou bola báseň Edison, ktorá je polytematická a oslavujúca život a tvorivú schopnosť ľudí. Bola zaradená do už zmienenej zbierky Básně noci (1930).