Ich zásadou bola ľudovosť, popierali intelektualizmus, psychlogizáciu či individualizmus, presadzovali najmä zrozumiteľnosť a zábavu. V roku 1924 sa táto skupina rozdelila na dva prúdy. Jeden sa začal venovať proletárskej tvorbe a druhá vytvorila nový básnický smer-poetizmus. Nazval ho tak Karel Teige a existoval len v Čechách. Slovo poetizmus vzniklo z latinského slova poesis, ktoré znamená poézia. Poetizmus sa nechcel stať iba literárnou záležitosťou, ale sa usiluje stať „Uměním života, uměním žít a užívat.“ (Teige). Propaguje aktívny vzťah k životu a snaží sa ho zachytiť pomocou novej a netradičnej obrazotvornosti, inšpirácie, zdôrazňoval emocionálnu stránku, zmyslové vnímanie skutočností, hravosť a optimizmus. Na druhej strane vystupuje proti malomeštiackemu štýlu života a kultúre a literatúre propagujúcej buržoáziu. Propagoval takzvanú čistú poéziu. Inšpirovať sa nechávajú najmä exotikou, erotikou, snami, novými vynálezmi, akými boli elektrina, telegraf, film.. Avšak odmietali interpunkciu a logicky usporiadané vety. Kládol veľký dôraz na obal. Mal aktívny vzťah k životu, ktorý zachytával prostredníctvom emócií, fantázie a asociácií autora. Zdrojom inšpirácie bola predstavivosť (imaginácia) spisovateľa, životná aktivita a objavovanie exotických krajín. Dopredu sa dostávajú lyrickoepické útvary, najmä básne - pásma, ale vyskytovali sa aj kaligramy. Poézia mala prinieť radosť a krásu ľuďom. Využívala sa hlavne metafora (prepojenie na základe vonkajšej podobnosti javov, vlastností a pod.) a obraz. Najvýznamnejšími poetistami boli práve Vítězslav Nezval (Pantomima, Podivuhodný kouzelník, Papoušek na motocyklu), Karel Teige (článok Poetismus, ktorý bol manifestom poetizmu), Jaroslav Seifert (Na vlnách TSF, Poštovní holub, Jablko z klína), František Halas a Vladimír Holan. V slovenskej literatúre na poetizmus nadviazali Ján Smrek, Ladislav Novomeský a Ján Kostra.

Poetizmus bol básnický smer typický pre Čechy. Kladie dôraz na obal ( nový typ písma, bez interpunkcie a podobne), básne sa väčšinou odohrávajú v mestách či exotickom prostredí. Propagoval aktívny vzťah k životu, kládol dôraz na zmyslové vnímanie vecí. Autori sa nechávajú inšpirovať dobou, najmä vedecko-technickým pokrokom. Sám Nezval najviac prispel k rozmachu tohto literárneho smeru. Najmä svojimi excelentnými prekladmi francúzskych spisovateľov sa dostal do povedomia svetovej verejnosti. Poéziu tvoril ľahko a spontánne. Vždy prekvapil nezvyklou metaforou a hudobnosťou svojich diel, čo dodnes udivuje jeho čitateľov.