Život vyplnený povinnosťou, príroda ako priestor pre povznesenie a očistenie duše pomáhajú Viole udržať si rovnováhu a silu pre zdolávanie svojho údelu.
Autorke sa podarilo vystihnúť čaro zbližovania dvoch mladých ľudí, narastanie ľúbostného vzťahu cez súcit a obdiv, rozobrať jeho zmätky a neistoty. Vansová tak dáva svojim čitateľkám prvú možnosť prežívania ľúbostného citu v jednoduchom a zrozumiteľnom rámci ľudských vzťahov.
Osudové rozuzlenie, ku ktorému vedie cesta utrpenia, sa stáva rozprávkovým zadosťučinením spravodlivosti a prináša povzbudenie pre čitateľky, ktoré v príbehu Violy nachádzajú paralely so svojimi zážitkami a skúsenosťami. Potvrdzuje sa tu: Konaj si svoju ženskú službu, prejav svoje možnosti v každej chvíli a tvoje položenie nikdy nie je beznádejné.


Veľké šťastie

U Timravy nie je sirota Katuša hlavnou postavou diela, dejová línia sa odvíja z temperamentu jej kamarátky Józy.
Józa je protikladom nesmelej, málovravnej a v rozrušení nešikovnej Katuši, ktorú prezývajú Popoluša. Katuša bola prijatá za vlastnú v rodine Nivských, ale zaznávaná, šikanovaná, zastáva miesto slúžky. Vedľa nej rastie Otila, domáca dcéra, ako krásna a pestovaná kvetina. Červenčík, mladý levita, kňazov pomocník, si nevedomky postupne podmanil srdcia všetkých troch dievčat. Je však princom pre Katušu, povolaným viniesť ju z ťažkého položenia, stať sa jej záštitou, nádejou pre rozvinutie tých zábleskov ducha, ktoré sa skromne vyvýjajú v kontakte s rovesníčkami. Timrava oveľa realistickejšie zobrazila životné prostredie a rozviedla tri rozdielne postavy dievčat. Dejové napätie nevytvára opisovaním výnimočných udalostí, ale živou scenériou dedinského života, dejové zápletky sa prekrývajú s mozaikou ľudských osudov.

Popelka

Šoltésovej príbeh mladosti Popelka predstavuje ideálnu dvojicu, vzťah, ktorý nezovšednie vekom, tajomstvo šťastného ľúbostného vzťahu. Príbeh je zaznamenaný v podobe denníka.
Hlavná hrdinka je sirota, chovanica v dome néniky Drobnickej. Na oči sa jej vyhadzuje každá nevďačnosť, hoci sa usiluje splácať dlh za prístrešie oddanou službou. Anna je dobrá, súcitná s chudobou, ohľaduplná voči doktorovým pacientom, no predovšetkým je schopná vyjadriť svoj názor i kritické poznámky na adresu doktora, ktoré si on prečíta pri náhodnom nahliadnutí do zabudnutého denníka. Je dôsledná, nedovolí doktorovi vyjadriť svoje city k nej, kým sa nevyrovná so svojou ľúbostnou porážkou Drobnickej dcéra Ilona, ktorá bola doňho tiež zaľúbená, a kým sa nevydá. Autorka obdarila Annu vrelosťou národného citu, čo má u doktora, ako syna panslávského kňaza veľký podieľ na vývine citového vzťahu. V dodatku „O dva roky“ pripisuje Popelka, čo prežila ďalej a najmä ako nažíva v manželskej dvojici.