NA IHLÁCH OČAKÁVANIA


Od narodenia vstupuje dieťa do spojenia s ľuďmi a vyrovnáva sa so situáciami, ktoré ohrozujú jeho prestíž, viazanú s požiadavkami na dosiahnutý vek, ale aj na jeho príslušnosť k ženskému alebo mužskému pohlaviu. V rodine sa mu predkladajú vzory správania diferencované na chlapčenské a dievčenské. V spoločnosti je dieťa vystavované tlaku učiť sa svojim rolám v priebehu cieľavedomej výchovy a v priebehu získavania sociálnych skúseností. Rozdielne roly, určované pohlavím, sú odvodené z rozdielnych biologických funkcií muža a ženy, z rozdielov psychofyzickej výbavy, z rozdielnych rodičovských úloh muža a ženy v rodine a spoločnosti.
Mladý človek si aktívne vyhľadáva vzory a pre voľbu knihy nie je bezvýznamné, či je hlavným hrdinom dievča alebo chlapec. Pre chlapcov je typické konanie a účasť na konaní, pre dievčatá prežívanie skutočnosti. Toto členenie sa začína prejavovať s nástupom pohlavného dospievania.

Pomenovanie „dievčenská literatúra“ označuje určitú časť literatúry, o ktorú sa zaujímajú dospievajúce dievčatá, vo veku už od deviateho, najmä však jedenásteho roku. Podstatnou zložkou ženskej komunikácie je ochota vžívať sa do pocitov iných, prežívať s nimi radosti a žiale. Je to prednosť, ktorá má slúžiť žene predovšetkým ako matke vychovať potomstvo, pretože citová kultúra matky má pre utváranie charakteru a zdravé uplatnenie potomstva základný význam. Dievčatám na prahu dospelosti vyhovuje romantická hrdinka „super-ona“, ktorá trpí a presadzuje sa charakterom v citových vzťahoch, v nevýbojnej aktivite. V polarite opozitných emócií stoja proti sebe pocit triumfu, napätia, účasti a žiadosti a pocity smútku, dojatia, úžasu, túžby a úcty. Je to literatúra, ktorá hľadá diferenciáciu psychických vlastností pre životné roly, pod vplyvom tradícií, ktoré podporovali fungovanie rodinyv hospodárskom systéme spoločnosti.

Predprevratová dievčenská literatúra

Na konci 19. storočia sa u nás stáva novým konzumentom literatúry dievča z meštianskej rodiny. Priemyselná výroba či nájomné sily ho odbremeňujú od hrubej domácej práce, zostáva mu čas na čítanie. Je to už vek predĺženého dievčenstva, prípadne roky čakania a prípravy na sobáš. V lektúre dominuje záujem o ľúbostný príbeh. Proti obnove záujmu o rytirsky román a príbehy zo šľachtického dvora, ktoré sa čítali v cudzej reči, vystupuje intencionálna národná tvorba, ktorá sa usiluje zachovať postupy tejto literatúry, ale v tematike z domáceho meštianského prostredia.