Bol to najdúch vychovaný na samote, preto sa z neho stal človek, kt. si vystačí sám. Novela má 2 konflikty – medzi Drakom a dedinou (všetko zlé čo sa v dedine stalo pripisovali jemu), medzi Drakom a Šimonom Jariabkom (Drak sa po rokoch vráti a Šimon sa bojí, že si odvedie Evu). V oboch konfliktoch chce nájsť stratenú česť a dôveru ľudí. Drakova vina vychádza z nevedomosti a predsudkov ľudí (vplyv ľud. slovesnosti – v rozprávkach musí byť vina vždy potrestaná).
Drak po mnohých nedorozumeniach z dediny odchádza, ale po rokoch sa vracia. Chce dokázať, že nie je čarodejník, a zaradiť sa do kolektívu. Už nechce žiť osamote. Stratenú dôveru si však môže získať len veľkým činom. Preto odchádza do hôr zachrániť dobytok. S ním ide aj Šimon.
Premena Draka – na začiatku samotár, neskôr sa mu podarí zaradiť sa medzi dedinčanov. Musel však vykonať skutok (prvky rozprávkovosti), no pri záchrane chalupy mu už dedina pomáha.
Príbeh rozpráva svojim vnúčatám stará mama, až na konci sa dozvedáme že ňou je Šimonova manželka, Eva.
Dielo má mnohé prvky rozprávkovosti. V diele vidíme úzke spojenie človeka s prírodou. (napr. keď chce Šimon zabiť Draka, cítime napätie v celej prírode).

Margita Figuli

Pochádza z Vyšného Kubína, navštevovala Obchodnú Akadémiu a pôsobila ako úradníčka. Do literatúry vstúpila krátkymi prózami, ktoré uverejňovala v časopisoch Elán, Slovenské Pohľady a Živena.
Jej prvou prózou bol Uzlík tepla, ale do umeleckej lit. sa zaradila až zbierkou 10 noviel Pokušenie. Do svojej tvorby vniesla ľúbostnú tematiku a intenzívne zmyslové vnímanie skutočnosti. Neboli jej vzdialené ani sociálne námety. Jej ženské hrdinky zápasia s citmi a s konvenciami doby. Najvýznamnejším dielom je novela Tri gaštanové kone. Autorka tu rozohrala ľúbostnú drámu so zjavným sociálnym pozadím. Hl. myšlienkou je, že láska prekoná všetko zlo. Hl. postavy sú Peter, Magdaléna a Jano Zápotočný. Dej novely je rozprávaný Petrom a z toho vyplýva subjektívny pohľad. Jano je bezohľadný sebec a násilník. Je veľmi bohatý, a preto ho má v obľube Magdalénina matka. Vzťah Petra a Magdalény je až nadnesene krásny. Okrem deja zaujíma autorku psychika postáv. Ich duševný život zachytáva vnútorným monológom. Prírode autorka nevenuje príliš veľa miesta, jej opisy sa vyskytujú väčšinou iba na začiatku kapitoly. Vytvárajú iba rámec deja, sú odtrhnuté od ľudí a udalostí. Výnimku tvorí iba Petrov vzťah k zemi, vyvolaný budúcim životom s Magdalénou (Magdaléna a zem tvoria pre neho jednotu).